Košice prídu o 22 mestských častí. Ako by mohla a mala samospráva s 230-tisíc obyvateľmi vyzerať

Ako by vyzerali mestské časti

• Mestská časť Košice 1: Staré Mesto, Sever, Kavečany, Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce, Džungľa.
• Mestská časť Košice 2: Západ, Sídlisko KVP, Luník IX, Myslava, Pereš, Lorinčík, Poľov, Šaca.
• Mestská časť Košice 3: Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves
• Mestská časť Košice 4: Juh, Barca, Šebastovce, Krásna, Nad jazerom, Vyšné Opátske.

Ďalšie zmeny v zákone

• vytvorí sa pozícia tretieho viceprimátora Košíc, ktorý má riešiť racionalizáciu počtu mestských častí,
• počet mestských poslancov sa má zvýšiť zo 41 na 51,
• zníženie stropu ročných odmien z doterajšieho 15-násobku na 10-násobok minimálnej mesačnej mzdy,
• o zmenách v územnom členení mesta Košice by ale mohli rozhodnúť obyvatelia v referende,
• rozhodovali by o alternatívnom modeli, ktorý by pripravilo mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami,
• ak by referendum nebolo úspešné, od roku 2030 alebo 2031 (ak sa schváli v parlamente predĺženie volebného obdobia – pozn. red.), by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri,

Chyby

Návrh počas rozpravy najviac kritizoval Ondrej Dostál (SaS ) a Zuzana Mesterová (PS „Poslanec Hlasu a kandidát na košického župana Šimko sa tvári, že ide Košiciam pomôcť zákonom o Košiciach. Pritom do toho len vnáša chaos a navyše je jeho návrh aj protiústavný,“ konštatovala Zuzana Mesterová.

Ondrej Dostál poukázal, že niektoré body sú problematické z ústavného hľadiska. Každá mestská časť by mala mať v zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, pričom tento návrh sa inšpiruje zákonnou úpravou platnou pre Bratislavu.

„Niekoľko mesiacov je známe, že verejný ochranca práv namieta spochybnenie rovnosti hlasovacieho práva v komunálnych voľbách vo viacerých mestách, najmä kde existuje viac volebných obvodov. (…) A kým v mestách a obciach, kde je viac volebných obvodov, je to opraviteľné rozhodnutím zastupiteľstva, v prípade Bratislavy je to napísané priamo v zákone. Čiže Bratislava aj keby chcela, tak nemôže inak nastaviť volebné obvody,“ podotkol Dostál. Rovnako to takto mení aj novela zákona o Košiciach.

Poukazuje tiež, že mestské zastupiteľstvo môže do 31. marca 2027 nadpolovičnou väčšinou schváliť návrh na nové územné členenie. Ak následné referendum skončí úspešne, vláda je povinná do jedného roka predložiť zákon, ktorý túto zmenu zavedie s účinnosťou od najbližších komunálnych volieb. Ondrej Dostál upozornil, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu referendum nemôže zaviazať vládu k demisii ani parlament k skráteniu volebného obdobia. Na základe toho spochybnil, že by mestské referendum mohlo zákonne prinútiť vládu k predloženiu návrhu na zmenu zákona.

„Poslanci vykonávajú svoj mandát podľa svojho vedomia a svedomia. Ako ich prinútite, aby schválili zmenu v zákone o Košiciach?” – opýtal sa a podotkol, že ak nebudú spokojní s výsledkami referenda a štyri mestské časti im stačia, tak to meniť nebudú.

(článok pokračuje pod fotografiou)

Ondrej Dostál
Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Chaos a súdy

„To, čo predviedla koalícia, je smutné: šije sa horúcou ihlou, výsledkom bude len ďalší chaos a súdy. Takto sa nerobí žiadna reforma,“ konštatoval Ladislav Lörinc, starosta mestskej časti Košice – Sídlisko KVP a zároveň poslanec mestského zastupiteľstva.

Zdôraznil, že pred rokom Košický poslanecký klub, ktorému predsedá, prišiel s konkrétnym návrhom na zníženie počtu mestských častí na 12, ktorý počítal s úsporou 1,5 až 3,5 milióna eur ročne. „Je opretý o analýzu Inštitútu finančnej politiky. Pred jeho podaním sme si vyžiadali stanoviská ministerstva vnútra aj ministerstva financií. Obe potvrdili, že návrh je v plnom súlade s platným právom,“ doplnil Ladislav Lörinc.

(článok pokračuje pod fotografiou)

mesto Košice
Zdroj: Robo Hakl/aktuality.sk

Nepopiera, že zmena je žiadaná. Ale akákoľvek zmena, ktorá mení budúcnosť mesta Košice, nemôže byť robená takýmto legislatívnym procesom. „Nemohli sa k tomu vyjadriť ani ministerstvá, ani odborníci. Snahu si cením, ale spôsob, akým to urobili, je proste absolútne nehodný akéhokoľvek zákona akejkoľvek reformy na úrovni národnej rady,“ povedal Ladislav Lörinc.

Súhlasí, že Košice potrebujú zmenu, a že to bola historická šanca, no mohli zmeniť zákon cez riadny legislatívny proces s odbornou diskusiou. „Jednoznačne, model, ktorý máme, je neefektívny. Nielen kvôli počtu, ale hlavne kvôli procesom, financovaniu a kompetenciám.”

Kompetencie sú dôležitejšie

Predsedníčka Rady starostov, starostka mestskej časti Nad jazerom a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová sa pýta, prečo sa nepočkalo na výsledky analýzy za 200-tisíc eur, ktorá bude do pár týždňov a dal ju vypracovať magistrát. „To nemá s reformou nič spoločné, nie je to ani o tom, či štyri alebo päť mestských častí. Chýba analytická časť, model financovania a samotná reforma bude stáť milióny,“ hovorí.

„Nie je problém, či štyri mestské časti, päť, šesť, sedem. Nikde pán Šimko nespomína, že kompetencie sú najväčší problém v meste Košice. Nemôže byť, že ja urobím zmenu zákona o meste Košice na jednej A4. Však to je výsmech, to je arogancia moci doslova.“

Hovorí, že zákon mal mať štandardný legislatívny postup, aby sa do toho zapojila aj akademická obec a verejnosť.

„Vzniknú nové okresy, ktoré budú mať priradené jednotlivé kompetencie. Ktoré kompetencie vezmete mestu? Ktoré necháte? Chýba model financovania. Ideme rušiť mestské časti a na druhej pridáme desať poslancov. Navyše mandát nebude vyrovnaný, lebo jeden mestský poslanec bude zastupovať 700 obyvateľov, iný 5-tisíc,“ konštatovala Lenka Kovačevičová a poukázala na to, že práve nerovnosť hlasov je na ústavnom súde zákon o meste Bratislava.

Politický diktát

Viceprimátor Košíc a poslanec mestského zastupiteľstva Marcel Gibóda odmieta spôsob, akým koalícia tento proces zneužila. „Mesto Košice potrebuje racionalizáciu fungovania mestských častí, o tom niet sporu. Ale to, čo predviedli poslanci Smeru a Hlasu, nie je reforma – to je politický diktát jedného človeka bez dát, analýz a bez rešpektu k obyvateľom mesta,“ reagoval. Dodal, že koalícia zákon presadila v čase, keď mesto čaká na výsledky odbornej analýzy od Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity, ktorá má priniesť odporúčania pre Košice.

Verejný ochranca práv zasiahne

Krátko po schválení zákona už avizoval podnet na Ústavný súd verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Prijatá zmena podľa neho porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov a právo kandidátov na rovnaký prístup k voleným funkciám.

„Okrem Národnej rady Slovenskej republiky som včera listom o situácii informoval aj pána prezidenta Slovenskej republiky. V prípade ak zákon bude publikovaný v Zbierke zákonov, podám návrh na začatie konania o jehosúlade pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, vrátane návrhu na pozastavenie ich účinnosti,“ informoval verejný ochranca práv.

Róbert Dobrovodský poznamenal, že navrhovateľ vychádza z analogickej právnej úpravy zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý napadol v konaní o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde. „Som totiž presvedčený, že takáto právna úprava je v rozpore s Ústavou a porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta, ako aj právo kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva na rovnaký prístup k voleným funkciám,“ upozorňuje Róbert Dobrovodský.

(článok pokračuje pod fotografiou)

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský počas tlačovej konferencie v Bratislave
Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Určenie volebných obvodov v hraniciach rôzne veľkých a rôzne ľudnatých mestských častí, s obligatórnym zastúpením každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve a v kombinácii s pevne určeným počtom poslancov mestského zastupiteľstva totiž vedie k tomu, že v jednotlivých volebných obvodoch pripadá na jedného poslanca mestského zastupiteľstva výrazne odlišný počet obyvateľov.

Tento stav spôsobuje, že hlasy voličov v jednotlivých volebných obvodoch majú výrazne odlišnú váhu, teda rozdielny vplyv na výsledok volieb. Aktuálne znenie zákona o meste Košice mestskému zastupiteľstvu umožňuje vytvárať volebné obvody pri zachovaní rovnosti volebného práva, pričom volebné obvody nefixuje na hranice mestských častí, ktoré majú rozdielne počty obyvateľov, meniace sa v priebehu času.

Ústavný súd už jeden podnet rieši

Ústavný súd sa už jedným podaním v súvislosti s Košicami zaoberá. Až 14 z 22 starostov mestských častí napadlo ešte v decembri 2023 ústavnosť novely zákona o meste Košice a podali podnet na generálnu prokuratúru. Dôvodom je možná redukcia mestských častí bez konania miestneho referenda.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne navrhol pozastaviť účinnosť týchto ustanovení.

Viac sa dočítate v článkoch:

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež:

Stanovisko mesta Košice:

Súčasný model fungovania samosprávy z hľadiska rozdelenia kompetencií a financií nie je udržateľný. Každoročne strácame milióny eur na prevádzke 22 mestských častí. Schválený zákon berieme na vedomie, jeho účinnosť je až od komunálnych volieb v roku 2030, a dovtedy má mestské zastupiteľstvo priestor na neho reagovať.

Nová podoba samosprávy bude predmetom viacerých odborných diskusií, preto je potrebné vyjasniť si otázniky, ktoré môžu nastať. V súčasnosti sa analyzuje a pripomienkuje návrh optimálneho modelu fungovania samosprávy, ktorý nám bol zaslaný od spracovateľov analýzy efektívneho riadenia. Do konca júna majú autori, ktorí v zmysle zmluvy s mestom Košice spracovávajú strategický dokument efektívneho riadenia samosprávy mesta Košice, povinnosť odkomunikovať, prezentovať a vysvetliť návrh, akým spôsobom by sa podľa nich malo mesto reálne riadiť.