Zlatá baňa pre developera, drobné pre štát. Geologický ústav pustil cez svoj areál cestu k miliónovému projektu

obchodnyregister 2026.11.19.

Firmu, ku ktorej bol štátny ústav ústretový, vlastnia dvaja ľudia v minulosti pôsobiaci vo finančnej skupine Penta a švagriná šéfa skupiny Jaroslava Haščáka.  

Pre developera je všeobecne eminentným záujmom, aby si prístup k verejnej komunikácii dokázal zabezpečiť. A naopak – jeho absencia môže hodnotu jeho plánovaného developerského projektu kvôli neistote a možnému neúspechu znižovať aj o státisíce eur.

Nehnuteľnosť na Valašskej má 300 metrov štvorcových zastavanej plochy a momentálne tri podlažia. Zatiaľ nie je známe, akú vysokú budovu tam developer plánuje postaviť. Aj pri minimalistickom pláne však pôjde o miliónový development.

Ľudia od Penty – projekt predali

Geologický ústav podpísal spomínanú zmluvu so spoločnosťou Repromedica. Tú vlastnia ľudia, ktorí v minulosti pôsobili vo finančnej skupine Penta – bývalý investičný manažér Penty Ján Jerga a Tatiana Ilavská, ktorá bola podľa profesnej siete Linkedin 23 rokov (do roku 2021) zamestnankyňou Penty. No a spolu s nimi Dana Haščáková, švagriná šéfa Penty Jaroslava Haščáka.

K podpisu zmluvy o vecnom bremene došlo v júni. Už v októbri budovu podľa katastra predali spoločnosti Novum Estates. Tá patrí Andrejovi Martinkovi, ktorý je majiteľom developerskej skupiny Murman. Verejnosti je známy aj ako bývalý cyklokoordinátor Bratislavy. Okrem toho v nedávnej minulosti pôsobil ako šéf hospodárskej správy a prevádzky ministerstva životného prostredia.

Ústav: Cena podľa znaleckého posudku

Keď sme sa na zmluvu pýtali predstaviteľov štátneho geologického ústavu, argumentovali, že nepočítali s tým, o koľko ňou zhodnotili nehnuteľnosť súkromníka. Pri cene za vecné bremeno sa riadil iba znaleckým posudkom, čo potvrdzuje vyjadrenie ústavu. Cena 1700 eur „bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 55/2026 vypracovaného znalcom Ing. Vičanom,“ uviedla ekonomická riaditeľka ústavu Renáta Dundová.

Dundová tiež tvrdí, že náklady ústavu súvisiace s vecným bremenom boli nulové. To však nie je pravda. Spomínaný znalecký posudok stál ústav 480 eur a ďalších minimálne 700 eur ústav zaplatil za úkony súvisiace s vecným bremenom advokátskej kancelárii.

Na otázku, či túto transakciu považuje ústav za výhodnú, Dundová odpovedala, že sa riadili zákonom, „ktorý výslovne umožňuje zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľný majetok štátu na účel zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo pozemku.“ Dodáva, že sa tým vyhli súdnym konaniam o vecnom bremene.

Aktuality.sk kontaktovali aj autora znaleckého posudku, odvolal sa však na zákonnú povinnosť mlčanlivosti.