
Roky súperenia, obchodné spory aj rozdielne postoje k vojnám. Napriek tomu sa lídri troch jadrových mocností stretli pri jednom stole a americký prezident hovorí o historickom okamihu.
Putin priniesol na summit jadrový kufrík
Prekvapením bolo aj to, keď si Vladimir Putin už v stredu na začiatok summitu priniesol jadrový kufrík. Ide o symbolické zariadenie, prostredníctvom ktorého môže ruský prezident autorizovať jadrový útok. Kufrík niesol námorný dôstojník, zachytili zábery ruskej štátnej televízie.
Môže ísť o zámernú Putinovu provokáciu. Paradoxom je, že lídri troch svetových veľmocí mali rokovať predovšetkým o možnostiach obmedzenia jadrových zbraní.
Trump kritizoval súd, ktorý vydal zatykač na Putina
Práve teraz prebieha rokovanie troch lídrov za zatvorenými dverami. Stretnutie má trvať viac ako hodinu. Ešte pred začiatkom rokovaní však všetci traja lídri predniesli úvodné prejavy.
Trump viackrát zdôraznil, že ide o historické stretnutie. Putin zase povedal, že „naše tri krajiny majú spoločnú zodpovednosť za udržiavanie mieru a bezpečnosti“. Tieto slová zazneli napriek pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine či americkej vojne v Iráne.
Putin tiež povedal, že by mali prediskutovať globálne a regionálne vzťahy vrátane energetickej bezpečnosti. Trump zase vyhlásil, že tri krajiny majú jedinečnú príležitosť rokovať o znížení počtu jadrových zbraní. Pripustil však, že vzdať sa ich nie je jednoduché.
Americký prezident zároveň opäť zaútočil na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý označil za „nekontrolovateľný“. Súd pritom v marci 2023 vydal na Putina zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonných deportácií ukrajinských detí.
Od dvoch veľmocí k trom
Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo.
Svet bol počas studenej vojny ešte zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. A hoci ich vzťahy boli veľmi napäté a dokonca v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne, sovietsky líder Nikita Chruščov a vtedajší americký prezident John F. Kennedy si vymieňali odkazy a udržiavali vzájomnú komunikáciu, aby zabránili eskalácii. V roku 1963 dokonca vznikla takzvaná horúca linka medzi Washingtonom a Moskvou.
Všetko sa začalo meniť v 70. rokoch, keď do hry výraznejšie vstúpila tretia veľmoc – komunistická Čína. V roku 1972 ju navštívil americký prezident Richard Nixon a týmto sa začalo zbližovanie USA s novou veľmocou. Čína sa postupne stala ďalším významným hráčom na svetovej scéne.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu k Putinovi
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však Rusko opäť topilo v kríze. Počas 90. rokov čelilo hlbokým ekonomickým problémom a politickej nestabilite za vlády Borisa Jeľcina. V tom čase sa k moci začal dostávať Vladimir Putin, ktorého Západ spočiatku vnímal ako nádejného a pragmatického lídra. Boris Jeľcin ho v roku 1999 vymenoval za premiéra a po svojej rezignácii mu odovzdal prezidentské právomoci.
Putin však postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci. Napriek tomu sa svetové mocnosti doteraz stretávali predovšetkým vo dvojiciach, nie v spoločnom formáte troch prezidentov.
Zatiaľ čo sa však Čína v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty, počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.