
Robert Fico má zvláštnu predstavu o ochrane rodiny.
A tým sa to neskončilo. Fico z osobnej kauzy urobil politickú muníciu proti médiám, ktoré o nej informovali, a dokonca aj proti nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi.
Toto už nie je ochrana rodiny. To je politický kalkul, v ktorom sa rodinné vzťahy stávajú nástrojom mocenského boja.
Aby bolo jasné: nikto nemusí automaticky predpokladať, že Michal Fico pral špinavé peniaze. Podozrenie banky nie je dôkazom trestného činu. Rovnako však telefonát, v ktorom banka potvrdí existenciu účtu so zostatkom 157 eur, nevyvracia historické zistenia investigatívnych novinárov o tom, čo sa na účte dialo pred desiatimi rokmi.
Práve toto Fico nechce vysvetľovať. Namiesto odpovedí ponúka divadlo, útoky a hľadanie nepriateľov.
Je v tom aj čosi mimoriadne cynické. Premiér, ktorý sa rád oháňa tradičnou rodinou, jej hodnotami a ochranou najbližších, neváha zatiahnuť vlastného syna do politického zápasu, len aby odvrátil pozornosť od nepríjemných otázok.
Fico neochránil svojho syna pred verejnosťou. Vystavil ho ešte väčšiemu záujmu. A teraz chce, aby sme za jeho politickú obranu rodiny považovali aj útoky na novinárov a nemeckého kancelára. To nie je sila politika, ktorý má čisté odpovede.
To je správanie človeka, ktorý je ochotný urobiť politickú zbraň prakticky z čohokoľvek. Aj z vlastného syna.