Slovenská ekonomika nemôže donekonečna stáť na lacnej práci. Debata o mzdách je len zástupný problém (názor Moniky Uhlerovej)
obchodnyregister
2026.05.01.
Dôstojné pracovné podmienky a spravodlivé odmeňovanie nevznikajú samy od seba. Vznikajú ako výsledok tlaku, vyjednávania a politických rozhodnutí. Práve preto má sviatok práce svoje miesto.
Autorka je prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky
Prvý máj sa vo verejnej debate na Slovensku často ocitá vo zvláštnom postavení. Na jednej strane je to sviatok, ktorý mnohí vnímajú ako prežitok minulého režimu, na strane druhej ide o jeden z mála dní v roku, ktorý má jasne sociálny obsah – týka sa práce, mzdy a dôstojnosti našich životov.
Problém je, že verejná debata si z neho zapamätala skôr ideologický nános než jeho skutočný pôvod. Prvý máj totiž nevznikol v Moskve ani v Prahe. Jeho korene siahajú do Spojených štátov amerických, konkrétne do Chicaga, kde v roku 1886 vyšli do ulíc desaťtisíce pracujúcich.
Prerušili svoju prácu a žiadali lepšie podmienky, vyššie platy a osemhodinový pracovný čas. Nešlo o symbolické zhromaždenia, ale o tvrdý sociálny konflikt, ktorý si na strane štrajkujúcich vyžiadal aj obete na životoch. Tento historický moment dal vzniknúť medzinárodnému sviatku práce – ako pripomienke toho, že práva zamestnancov neboli darované zhora, ale doslova vybojované zdola.
Sviatok, ktorý „ukradla“ propaganda
To, že si Prvý máj neskôr privlastnili socialistické režimy, nemení nič na jeho podstate. Skôr naopak – ide o typický príklad, keď politický systém preberie existujúci symbol a prispôsobí ho vlastnej ideológii. Aj preto dnes mnohí ľudia vnímajú tento sviatok skôr cez optiku povinných sprievodov než ako pripomienku sociálneho zápasu. Tento historický „šum“ však zakrýva jeho skutočný význam: Prvý máj je sviatkom pracujúcich, nie režimov.
A to je dôležité si pripomenúť práve dnes, pretože sociálny konflikt nezmizol, len zmenil formu, aj vďaka tomu, že odbory a sociálny dialóg sa stali súčasťou demokratických režimov. Ak by sme však mali pocit, že spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi už patria len do 19. storočia, stačí si vypočuť dnešnú verejnú diskusiu.
Argumenty sa totiž nápadne podobajú. Aj dnes počúvame, že rast miezd ohrozuje ekonomiku, že predbieha produktivitu a že zvyšovanie minimálnej mzdy môže „zlikvidovať“ celé odvetvia. Tento typ argumentácie nie je nový – ide len o modernú verziu historického odporu voči zlepšovaniu pracovných podmienok.
Realita vyzerá inak
Podiel miezd na nákladoch firiem na Slovensku nie je dominantný a v mnohých sektoroch tvorí len menšiu časť celkových nákladov. Ak niektoré podniky nedokážu fungovať bez extrémne nízkych miezd, nejde o problém ekonomiky ako takej, ale o otázku ich obchodného modelu.
Rovnako problematický je aj argument o produktivite. Dlhodobo totiž platilo skôr opačné pravidlo – produktivita rástla rýchlejšie než mzdy. Dnešné „dobiehanie“ preto nie je anomáliou, ale korekciou.
Prečítajte si tiež:
Slovensko dnes predstavuje typický príklad ekonomiky, kde zamestnanci vytvárajú relatívne vysokú hodnotu, no dostávajú za ňu nízku odmenu. Produktivita práce sa približuje k priemeru EÚ, mzdy však zaostávajú omnoho výraznejšie. To znamená, že problémom nie sú „príliš vysoké“ mzdové nároky, ale dlhodobo nízka mzdová hladina, ktorá nás uvrhla do pasce stredných príjmov.
Z tohto pohľadu Prvý máj nie je len historickou spomienkou, ale aj aktuálnou výzvou. Pripomína, že ekonomika nemôže stáť na lacnej práci donekonečna – bez toho, aby to nemalo sociálne aj ekonomické dôsledky. Ak chceme tento sviatok vrátiť do reality 21. storočia, nemali by sme ho redukovať na symboliku.
Nie sviatok minulosti, ale budúcnosti
Ide o veľmi konkrétne otázky verejných politík. Aký podiel na vytvorenej hodnote majú mať zamestnanci? Ako spravodlivo nastaviť minimálnu mzdu? Akú formu má mať kolektívne vyjednávanie a ekonomická demokracia? Je rast miezd problém, alebo súčasť riešenia? A aký hospodársky model vlastne chceme – založený na nízkych mzdách a vysokých dividendách, alebo na spravodlivosti a zlepšovaní života pre všetkých?
Prečítajte si tiež:
Skutočné brzdy slovenskej ekonomiky totiž neležia v mzdovej oblasti. Sú nimi nízke investície do výskumu a vývoja, slabá infraštruktúra, neisté podnikateľské prostredie a vysoká riziková prirážka či absencia dlhodobej stratégie v kontexte obrovských investičných dlhov. Debata o mzdách tak často slúži skôr ako zástupný problém, než ako reálna diagnóza.
Prvý máj by preto nemal byť nostalgickým rituálom ani ideologickým sporom. Je to deň, ktorý pripomína jednoduchú, ale stále aktuálnu vec. Že dôstojné pracovné podmienky a spravodlivé odmeňovanie nevznikajú samy od seba. Vznikajú ako výsledok tlaku, vyjednávania a politických rozhodnutí. A práve preto má tento sviatok svoje miesto aj dnes. Nie ako relikt socializmu, ale pripomienka toho, že ekonomika má slúžiť ľuďom – nie naopak.