Odtrhnutie od Slovenska a banány namiesto vinohradov? Bratislava o 70 rokov podľa Tomáša Hudáka

obchodnyregister 2026.11.20.

Autor novej hry Bratislava 2099 približuje, ako priania a obavy obyvateľov formovali sci-fi príbeh v DPOH.  Ako reálne obavy, túžby a predstavy Bratislavčanov z prieskumu ovplyvnili dej a charaktery postáv;aká symbolika sa ukrýva za pestovaním banánov v hlavnom meste a prečo hra naráža na pojem „banánová republika”;z akého dôvodu si myslí, že vysnívané odtrhnutie Bratislavy od zvyšku Slovenska by nevyriešilo vôbec nič a prinieslo by ešte väčšie problémy;a prečo najväčšiu hrozbu budúcnosti nevidí v kultúrnych vojnách medzi konzervatívcami a liberálmi.

Ako dlho ste na námete pracovali?

Rátam to skôr na mesiace. Myšlienka sa zrodila na jar. Námetov bolo niekoľko – predložil som prvý, no ten sa veľmi nepáčil alebo úplne nevystihoval zistenia z prieskumov. Potom sme skúšali ďalšie alternatívy a až tretia či štvrtá verzia zaujala vedenie divadla.

Následne bolo potrebné námet rozpracovať do scénosledu, vystavať príbeh do jednotlivých scén tak, aby fungovali, nastaviť charaktery postáv a nakoniec celú hru rozpísať do dialógov. Tie museli držať dej a zároveň zabezpečiť, aby v nich fungoval humor. Celý proces mal niekoľko fáz, ale tá najzásadnejšia – samotné písanie – trvala približne dva až dva a pol mesiaca.

Napísali ste knižný bestseller Amerikáni. To je však úplne z iného súdka, ide o históriu, kým divadelná hra je sci-fi a budúcnosť. Nemali ste obavy z toho, že ako autor historických tém sa zrazu pozeráte do budúcnosti?

Práveže išlo o príjemnú zmenu oproti histórii. Zároveň bolo výborné, že som predtým napísal román, pretože som si uvedomil dôležitú vec: tak ako pred sto rokmi ľudia riešili určité spoločenské témy a riešime ich znova aj dnes, tak sa v samotnom základe nezmenia ani o sto rokov v budúcnosti.

Pre mňa to znamenalo úľavu v tom, že nemusím vymýšľať extrémne špecifický problém budúcnosti. Stačilo si uvedomiť, že to bude viac-menej to isté, len v iných kulisách. V tomto ohľade išlo o veľmi vítanú skúsenosť.

Banánová republika – aj takto označovali našu krajinu viacerí politici a vy ste tento motív preniesli aj do svojej inscenácie. Jej príbeh sa predsa do veľkej miery točí okolo banánov a prevádzkovateľa banánovej fabriky. Interpretujem hlavnú myšlienku hry správne?

V podstate áno. Snažil som sa zmenu klímy v Bratislave sprítomniť a najjednoduchším spôsobom bolo ukázať, že posun podnebia k nám prináša faunu a flóru, ktorá tu predtým nebola. Pestovanie banánov v Bratislave namiesto vinohradov bolo najprirodzenejším nápadom.

Zároveň je za tým, samozrejme, aj symbolika banánovej republiky. Politiku som priamo do deja ťahať nechcel. Moc, ktorá všetko diktuje, nie je v hre stelesnená žiadnou konkrétnou postavou. Vnímate len to, ako vstupuje do deja, že ide o štát a krajinu, v ktorej sa postavy ocitli, a o pravidlá, ktoré sú nastavené.

Prečo?

Nechcel som žiadnej postave prisúdiť rolu nositeľa tejto moci, skôr som si želal, aby boli nositeľmi pozitívnych a rozmanitých ľudských vlastností.

Banány sú v istom zmysle aj symbolom honby za ziskom a ekonomiky, kde nám v snahe zarábať býva neraz úplne jedno, či niečo vyklčujeme alebo zničíme, pretože ide vždy len o peniaze. V tomto smere tento symbol fungoval aj v hre.

Hlavnú úlohu si v hre Bratislava 2099 zahrá Juraj Hrčka
3 fotky v galérii

V našej spoločnosti sa často hovorí, že všetko je riadené z Bratislavy a o všetkom sa rozhoduje tam. Ako ste ju autorsky uchopili?

Posunul som ju do polohy, po akej mnohí túžia – že by sa raz odtrhla, fungovala sama osebe a vyriešila by tým množstvo problémov. Chcel som ukázať, že by to nevyriešilo vôbec nič. Práve naopak, vyrobili by sme si ešte oveľa väčšie problémy.

Bratislava je integrálnou súčasťou tejto krajiny a patrí do nej. Mali by sme sa prestať hrať na to, že my sme Bratislavčania, iní sú Východniari a ďalší Oravčania. Každý z nás totiž určitým spôsobom prispieva k tomu, prečo je táto krajina taká, aká je, a to treba prijať.

Opierali ste sa pri písaní aj o odborné konzultácie? Oslovili ste napríklad futurológov či expertov na umelú inteligenciu, aby ste si overili svoje predstavy o tom, ako by mohla vyzerať budúcnosť?

Z odbornej sféry nie. Prečítal som si niekoľko kníh od zaujímavých osobností, ktoré sa zamýšľajú nad tým, ako bude vyzerať svet budúcnosti. Veľmi rýchlo som však pochopil, že po prvé nemá zmysel snažiť sa obsiahnuť všetko, a po druhé to v skutočnosti môže dopadnúť úplne inak. Každý by sa potom zaoberal len tým, v čom sa autor mýli.

Rozhodol som sa, že chcem čo najmenej riešiť to, ako to reálne bude, a čo najviac sa sústrediť na to, ako chceme, aby to bolo. Na to vám totiž nikto nemôže nič namietať. Keď si ľudsky premietnete vlastnú predstavu, vyhnete sa debatám o tom, či ste niečo zle odhadli, a sústredíte sa na to podstatné – na to, čo si ľudia želajú. To vyšlo aj z prieskumov.

Ukázalo sa, že ľudia majú konkrétnu túžbu po tom, ako by Bratislava mala vyzerať. Neriešili nevyhnutné predpovede, ale vyjadrovali svoje priania v zmysle „chcel by som, aby to bolo takto”. A to je mimoriadne dôležité, nešlo o prognózu, ale o želanie.

Myslíte si s odstupom času a na základe prieskumov, že sa spoločenské konfliktné línie budú neustále opakovať? Konzervativizmus verzus liberalizmus, mesto verzus vidiek či spory, ktoré sa tiahnu našou históriou?

Obávam sa, že v budúcnosti to už nebude tá hlavná línia. Svetový trend skôr naznačuje, že kľúčový konflikt sa bude točiť okolo takzvanej kasty vyvolených ľudí s takmer neobmedzenými prostriedkami, ktorí môžu zásadne ovplyvňovať dianie. Z toho dôvodu prestávajú myslieť na najnúdznejších a najslabších, ktorí to majú v systéme oveľa ťažšie.

Práve tam vidím hranicu, ktorá nás môže začať rozdeľovať. Hrozí, že sociálne rozdiely sa budú prehlbovať, a preto by som bol rád, keby sme ako štát dokázali zostať solidárni a sociálni. Akokoľvek to dnes môže znieť politicky či vyprázdnene, je to nesmierne dôležité. Múry a hranice sa v spoločnosti rysujú veľmi jednoducho a jedna z hlavných línií rozdeľuje ľudí na schopných, ktorí si vedia pomôcť, a tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých.

Bratislava 2099
3 fotky v galérii
Bratislava 2099
Zdroj: Bara Podola/DPOH

Je v deji vôbec niečo pozitívne?

Myslím si, že pri väčšine tých konfliktných situácií, o ktorých som hovoril a ktoré nás čakajú, som sa snažil načrtnúť optimistickú odpoveď. Ak zostaneme ľuďmi, ak sa nespreneveríme sami sebe a budeme načúvať tomu, kým sme, nemusíme sa obávať zlej budúcnosti.

História tohto mesta je zapísaná v jeho budovách a vo všetkom okolo nás. Ukazuje nám tradíciu, pripomína zlomové momenty a dôvody, prečo sme zostali takými, akými sme. Ak tomu budeme načúvať, máme šancu. Pre mňa je vždy najdôležitejšia nádej a tú som chcel vniesť aj do hry.