Arcibiskup Warda: Keď vidím bezprávie, ako biskup nemôžem mlčať

obchodnyregister 2026.11.22.

„Kedykoľvek vidíme nespravodlivosť, našou povinnosťou je prehovoriť a postaviť sa za ľudskú dôstojnosť – to je moja hlavná úloha ako biskupa. Ani temnejšie stránky z dejín cirkvi nemôžu byť pre pastiera výhovorkou, aby dnes zo strachu pred kritikou zostal ticho.“ Arcibiskup irackého Erbilu Bashar Matti Warda.  Ako chaldejská cirkev nadväzuje na apoštolské dedičstvo v aramejčine a čím sa líši od rímskokatolíckej.Čo zažil Erbil v roku 2014, keď po úteku armády pred ISIS musela cirkev zastúpiť kolabujúci štát a postarať sa o vyhnancov.Prečo cirkev v Kurdistane otvorila modernú univerzitu a nemocnicu aj pre moslimov a jezídov.Kde leží hranica medzi obhajobou trpiacich a priamou straníckou politikou.Čo hovorí na „ticho“ slovenských biskupov voči korupcii a systému „našich ľudí“.Čo odkazuje iracký arcibiskup slovenskej verejnosti unavenej z pomoci vojnou zasiahnutej Ukrajine.

Úlohou biskupa je za každých okolností brániť ľudskú dôstojnosť a stáť na strane spravodlivosti. Uvedomujem si, že dejiny Cirkvi neboli vždy len žiarivé a sväté – aj v našej východnej tradícii máme temné stránky, na ktoré nie sme hrdí. Minulosť však pre mňa nikdy nesmie slúžiť ako zámienka na mlčanie.

Niekedy mám pocit, že sa Cirkev necháva zastrašiť a umlčať hlasmi, ktoré hovoria: „Pozrite sa na svoju históriu a na to, čo ste napáchali, nemáte právo nič hovoriť.“ Áno, minulosť je minulosť, mrzí nás to, čo sa stalo, a musíme sa z toho poučiť. Ale čo dnešok? Povinnosťou biskupa je brániť človeka dnes.

Dvetisícročné korene a pozdrav Ježiša

Na Slovensku sme zvyknutí na rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, pravoslávnych či evanjelikov. S vami sa však spája „chaldejská“ cirkev. O akú denomináciu ide a v čom spočíva jej osobitosť?

Chaldejská katolícka cirkev je v plnom spoločenstve s Rímom, s pápežom a celou Katolíckou cirkvou. Zároveň sme dcérou starobylej Cirkvi Východu, ktorej korene v Mezopotámii siahajú dvetisíc rokov do minulosti. Žiaľ, mnoho ľudí túto časť sveta a jej históriu nepozná. Mezopotámia bola súčasťou Perzskej ríše, oddelenej od Rímskeho impéria.

Keď do oblasti vstúpil islam a prevzal vládu, kresťania sa dostali pod islamské právo a ich počty sa výrazne zredukovali. Kresťanstvo v tomto regióne, tiahnuce sa cez Perzský záliv až do Indie, bolo v minulosti známe pod označením nestoriáni. V roku 1553 však časť veriacich Cirkvi Východu potvrdila jednotu s rímskym biskupom a prijala názov Chaldejská cirkev.

Pápež je teda vašou najvyššou hlavou. Znamená to, že dogmy a vierouka sú totožné a líši sa len liturgia?

Presne tak. Pápež je naším najvyšším veľkňazom. Modlíme sa zaňho, slávime sväté omše a vyznávame úplne rovnaké dogmy. Odlišná je výhradne naša východná liturgia.

V liturgii používate starobylý sýrsky jazyk, ktorý vychádza z aramejčiny. Bol to jazyk, ktorým hovoril Ježiš Kristus?

Sýrsky jazyk, ktorý nazývame aj chaldejčinou, je priamou dcérou aramejčiny.

Ako by nás dnes v štúdiu pozdravil?

Ak by tu dnes stál Ježiš, v rodnom jazyku by nás pozdravil: „Šlama“ – teda pokoj s vami.

Európska skúsenosť a hodnota ľudskej dôstojnosti

Pôsobíte v reholi redemptoristov a časť štúdií ste absolvovali v belgickom Leuvene a v Írsku. Čo vám táto európska skúsenosť dala?

Redemptoristi mi otvorili obzor univerzálnej Cirkvi. V Iraku som spoznal belgických misionárov, ktorí zanechali domov, priniesli odlišný spôsob sprevádzania i duchovných cvičení a ich láska k irackej cirkvi ma hlboko zasiahla. Neskôr ma rehoľná formácia zaviedla do Írska – nádhernej krajiny s pohostinnými ľuďmi a srdcami zapálenými pre Cirkev, kde som sa naučil po anglicky.

V rokoch 1997 až 1999 som študoval v Leuvene. Bol to čas veľkého požehnania: mali sme skvelých profesorov, ktorí ma naučili kriticky premýšľať o spoločenských otázkach, a zažil som Katolícku cirkev v jej globálnej šírke, ďaleko presahujúcej hranice jednej malej komunity.

Čo znamenala európska kultúra pre človeka prichádzajúceho z Orientu? Bol to kultúrny šok alebo „otvorenie okien“?

Najviac ma oslovila otvorenosť a neprítomnosť strachu z toho, čo povedia iní. Pochádzam z islamskej spoločnosti, kde existuje množstvo tabuizovaných tém a striktných hraníc, na ktoré si človek musí dávať neustály pozor, inak sa dostane do vážnych problémov.

V Európe ma zároveň prekvapil kontrast: na každom kroku – v katedrálach, chrámoch aj mestských symboloch – vidno hlbokú stopu kresťanstva, z ktorej mestá dodnes ťažia. Popri tom však bolo cítiť aj ľahostajnosť či ignoranciu voči tomuto dedičstvu, akoby pre mnohých už nič neznamenalo. Osobne som však hlboko vďačný za rešpekt a skutočný záujem o to, kto sme, aké sú naše korene a ako sa žije na Blízkom východe.

Čo by sme si v Európe mali na kresťanskom dedičstve najviac vážiť, ak sa na to pozriete pohľadom zvonku?

Slobodu a rešpekt voči ľudskej bytosti. Pokiaľ ctíte druhého človeka, staráte sa oňho a prajete mu dobro, žijete hodnoty, ktoré vyrastajú priamo z kresťanstva. Ľudia z celého sveta prichádzajú do Európy hľadať dôstojný život práve preto, že vo svojich domovských krajinách pre nedostatok týchto hodnôt trpeli. Európa si po stáročiach vzostupov a pádov vytvorila dedičstvo, ktoré stojí na poznaní, že ľudská dôstojnosť patrí každému jednému človeku bez rozdielu.

Bashar Matti Warda v podcaste U Barboráka s Jaroslavom Barborákom
5 fotiek v galérii

Rok 2014: Keď zlyhal štát a pastier musel nahradiť systém

V roku 2010 vás pápež Benedikt XVI. vymenoval za arcibiskupa v Erbile. V lete 2014 vtrhol do mesta viac než stotisícový zástup kresťanov, ktorí utekali pred teroristami z ISIS z Mosulu a Ninivskej planiny. Kde bol v tom čase iracký štát a medzinárodné spoločenstvo?

Iracký štát sa ocitol v totálnom rozklade. Armáda zutekala pred tristo bojovníkmi ISIS, ktorí bez odporu obsadili Mosul. Kurdská regionálna vláda prácu Cirkvi mimoriadne oceňovala a deklarovala plnú podporu, no situácia bola kritická pre všetkých – v celej krajine bolo zrazu na úteku okolo troch miliónov ľudí vrátane sunnitov z okolitých provincií.

Vláda v Erbile videla v Cirkvi spoľahlivého partnera. Biskupi rôznych denominácií, kňazi i rehoľné sestry sme sa zomkli ako jedno spoločenstvo a bez akéhokoľvek rozlišovania sme sa začali starať o trpiacich. Byť priamo uprostred týchto ľudí bolo v tej hrôze obrovským požehnaním.

Zrazu ste neriešili len duchovné záležitosti, ale zabezpečenie prístrešia, stany, potraviny, školy a bezpečnosť pre stotisíc ľudí. Ako to vyzeralo v praxi a z čoho ste to financovali?

V takých chvíľach naplno pocítite silu katolicity. Byť katolíkom znamená, že máte bratov a sestry po celom svete, ktorí sa za vás nielen modlia, ale chcú reálne pomôcť. Či to bola pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, biskupské konferencie, Kolumbovi rytieri alebo mnohé ďalšie spoločenstvá, všetci sa nás pýtali jediné: povedzte nám, ako môžeme pomôcť.

Viera v Boha, ktorý je láska, sa musí prejaviť v praxi. Či už ide o modlitbu, šírenie povedomia na sociálnych sieťach, alebo materiálny dar – hoci aj malý –, ak vychádza z lásky, má obrovskú moc zmeniť situáciu. Práve vďaka tejto solidarite sme dokázali prežiť.

Ako takáto hraničná skúsenosť zmení pohľad biskupa, ktorý musí zo dňa na deň suplovať zlyhávajúci štát?

Naučilo ma to sústrediť sa výhradne na otázku: „Čo môžem urobiť?“ Nemá zmysel strácať čas obviňovaním iných a nekonečným analyzovaním, prečo sa to stalo a kto nesie vinu. Vždy sa pýtam, čo môžem urobiť tu a teraz, aby sa situácia pohla k lepšiemu – či už pôjde o malý krok, alebo veľkú vec.

V tej chvíli neriešim, či bude zásah stopercentne efektívny. Mojou pastierskou povinnosťou je konať a zmierniť utrpenie. Keby sme len analyzovali a diskutovali, nepomohli by sme nikomu a utrpenie by ľudí prevalcovalo.

Bashar Matti Warda v podcaste U Barboráka s Jaroslavom Barborákom
5 fotiek v galérii

Pokojná evanjelizácia cez nemocnicu a univerzitu

Dnes v Erbile spravujete katolícku univerzitu, modernú nemocnicu aj humanitárnu misiu. Prečo ste sa rozhodli otvoriť tieto inštitúcie aj pre moslimov a jezídov?

Hlboko verím, že pokojné spolunažívanie je Boží dar. Sme povolaní navzájom sa deliť o dary, ktoré sme dostali, vytvárať bezpečné prostredie bez strachu a prijímať každého. Len tak možno v ľuďoch prebudiť dobro. Ak sa ku mne správate s dobrotou, moja prirodzená odpoveď bude láskavosť.

Tieto diela robia Cirkev silnejšou a vplyvnejšou v tom najlepšom zmysle slova – prostredníctvom špičkového vzdelávania a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Nekresťania vďaka tomu vidia, že kresťanská viera robí týchto ľudí výnimočnými a motivuje ich k nezištnej službe. To je naša cesta tichej, pokojnej evanjelizácie.

Prináša tento prístup reálne ovocie vo vzťahoch s moslimskou a jezídskou komunitou?

Jednoznačne prináša vzájomný rešpekt. Sociálne siete sú dnes veľmi silným médiom a my vidíme množstvo reakcií moslimov i jezídov, ktorí verejne zdieľajú svoje skúsenosti z našej univerzity a nemocnice. Hovoria o vysokej odbornosti, úcte a ľudskom prístupe, s akým sa u nás stretli. Píšu, že kresťania si zaslúžia rešpekt a že na nich vidno čosi výnimočné. Táto otvorenosť buduje hlbokú dôveru.

Bashar Matti Warda v podcaste U Barboráka s Jaroslavom Barborákom
5 fotiek v galérii

Prestrelený kalich a svedectvo pre unavenú Európu

Počas celého rozhovoru máme pred sebou liturgický kalich, ktorý je prestrelený guľkou. Čoho je svedkom?

Keď ISIS obsadil dediny na Ninivskej planine, kostoly premenil na sklady, väzenia alebo výcvikové tábory pre svojich bojovníkov. Budovy vypaľovali, ničili a z posvätných predmetov, ako je tento kalich, si ostreľovači spravili cvičné terče – guľka vnikla spredu a prerazila zadnú stenu. Máme stovky takýchto predmetov, ktoré svedčia o hrôzach a zle, aké sa tam odohrali.

Na Slovensko som prišiel preto, aby som poďakoval vašim ľuďom. Vďaka vašej štedrosti sa rodiny mohli vrátiť do svojich domovov a obnoviť chrámy. Tieto stopy po guľkách sú už dnes, vďakabohu, len pamiatkou na veciach po ľuďoch, ktorí prežili.

Prišli ste poďakovať Slovákom, no len niekoľko stoviek kilometrov od našich hraníc čelí ruskej agresii Ukrajina. Časť slovenskej verejnosti začína byť unavená a pýta sa, prečo vôbec pomáhať. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí strácajú ochotu pomáhať obetiam vojny?

Tým, ktorí pomáhajú, chcem s plnou vážnosťou odkázať: buďte si istí, že vaša pomoc skutočne zachraňuje životy trpiacich. Verím, že raz k vám prídu ľudia z Ukrajiny presne tak, ako dnes prichádzam ja, a povedia vám: „Ďakujeme, zachránili ste nás v najťažšej chvíli nášho života.“

Modlím sa za skoré ukončenie tejto vojny, pretože konflikt ľudí nesmierne vyčerpáva. Ak človek dostáva humanitárnu pomoc, no nevidí pred sebou žiadnu perspektívu, stráca silu žiť. Nádej a jasnú budúcnosť potrebujú vidieť tí, ktorí trpia, rovnako ako tí, ktorí obetavo pomáhajú. Z našej skúsenosti však viem potvrdiť: po rokoch intenzívnej pomoci sme sa dokázali postaviť na nohy, vrátiť sa a začať nanovo budovať. Preto má vaša pomoc obrovský zmysel.

Radosť z prekonávania chaosu

Doteraz sme hovorili o dramatických a bolestivých udalostiach. Z čoho však v týchto dňoch čerpáte radosť a nádej?

Som človek nádeje. Vždy verím, že keď pred nás predstúpi ťažká skúška, Boh nám už v predstihu pripravuje nielen cestu von, ale aj príležitosť spoločne vykonať niečo dobré. Hneď prvé verše Biblie hovoria o tom, že Boh vstúpil do chaosu a vyviedol z neho život. Sme stvorení na Jeho obraz, a preto sme povolaní robiť to isté.

Hoci niekedy sami žijeme v chaose alebo sme jeho súčasťou, v našom vnútri musí neprestajne znieť tá istá otázka: Čo môžem urobiť, aby som priniesol zmenu a dobro?

Táto otázka je zrejme kľúčom k vášmu pokoju…

Rovnakú misiu máte aj vy, ktorí držíte v rukách mikrofón. Keď vidíte nespravodlivosť a overíte si fakty, vaše slovo má obrovskú váhu. Máte poslanie hovoriť pravdu jasne a nahlas do očí tým, ktorí nesú zodpovednosť. Sú ľudia, ktorí pravdu milujú, a sú takí, ktorí sa jej boja – no pre obe skupiny je životne dôležité, aby ju počuli.

Bashar Matti Warda v podcaste U Barboráka s Jaroslavom Barborákom
5 fotiek v galérii