62. deň: Rokovania sú mŕtve. Trump nie je spokojný s novým návrhom Iránu. Izrael opäť zabíjal v Libanone

Do 1. mája mala Trumpova vláda čas na ukončenie vojny alebo predloženie dôvodov Kongresu na jej predĺženie.   Čítajte viac Trumpov čas na vojnu vypršal. Kongres by ho mohol zastaviť – keby chcel

22:15 Dva izraelské útoky na dedinu na juhu Libanonu dnes zabili šesť ľudí, vrátane dieťaťa, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izraelská armáda predtým vyzvala na evakuáciu dediny, napriek prímeriu. Informuje o tom agentúra AFP. Pri izraelských úderoch na obec Habbúš ďalších osem ľudí, vrátane dieťaťa, podľa libanonského ministerstva zdravotníctva utrpelo zranenie. Libanonská tlačová agentúra NNA informovala o „sérii intenzívnych úderov… necelú hodinu po izraelskom varovaní“.

Vojna medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh sa začala 2. marca, keď hnutie zaútočilo na susednú krajinu v odvete za izraelsko-americké útoky na Irán. Izrael na ostreľovanie odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu a pozemnou inváziou na juhu krajiny, kde okupuje desiatky libanonských obcí.

21:31 Vojna na Blízkom východe čoraz viac ohrozuje humanitárne operácie v iných regiónoch, varoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Poukázal pritom predovšetkým na dopady obmedzenej plavby v Hormuzskom prielive, píše TASR podľa agentúry DPA.

Neistá situácia v súvislosti s touto kľúčovou námornou úžinou zvýšila náklady na palivo a dopravu a spôsobuje meškania v preprave, povedala hovorkyňa UNHCR Carlotta Wolfová.

„Každý ďalší dolár vynaložený na dopravu znamená, že máme o jeden dolár menej pre utečencov alebo že môžeme pomôcť menšiemu počtu ľudí,“ skonštatovala Wolfová.

Podľa hovorkyne sa v dôsledku vojny zvýšili náklady na prepravu humanitárnej pomoci z hlavných ázijských krajín o 18 percent.

Dodávky zo skladu UNHCR v Dubaji do Sudánu, ktorý je už roky zmietaný občianskou vojnou, sú teraz napríklad dvakrát drahšie, vysvetlila Wolfová. Dodala, že vyššie ceny paliva v Keni zároveň spomaľujú nákladnú dopravu medzi centrom UNHCR v Nairobi a ľuďmi v núdzi v Etiópii, Konžskej demokratickej republike a Južnom Sudáne.

20:14 Americký prezident Donald Trump povedal, že nie je spokojný s novým návrhom Iránu na mierové rozhovory so Spojenými štátmi. Rokovania medzi oboma krajinami počas prímeria, ktoré trvá niekoľko týždňov, uviazli. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

„V tejto chvíli nie som spokojný s tým, čo ponúkajú,“ povedal Trump novinárom. Washington a Teherán podľa neho spolu hovoria telefonicky, nie je si však istý, či dospejú k dohode. Irán totiž dáva podmienky, ktoré on nemôže akceptovať, zdôraznil.

Iránske médiá v piatok informovali, že Teherán prostredníctvom sprostredkovateľov z Pakistanu predložil Spojeným štátom nový návrh na ukončenie vojny. Došlo k tomu vo štvrtok večer, podrobnosti však nezverejnili.

Biely dom sa v piatok pred vyhlásením Trumpa k iránskemu návrhu odmietol vyjadriť s tým, že diskusie pokračujú. „Prezident Trump jasne vyjadril, že Irán nikdy nesmie vlastniť jadrovú zbraň, a rokovania pokračujú s cieľom zaistiť krátkodobú aj dlhodobú národnú bezpečnosť Spojených štátov,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová v stanovisku zaslanom AFP.

18:50 Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford odplávala z Blízkeho východu po tom, ako sa tam zúčastnila na operáciách proti Iránu.

Čítajte viac Dve zostávajú. Z Blízkeho východu odplávala najväčšia americká lietadlová loď

18:15 Nová koalícia vedená Spojenými štátmi s cieľom znovu otvoriť Hormuzský prieliv bude dopĺňať podobnú iniciatívu pod vedením Francúzska a Veľkej Británie, nie jej konkurovať. Uviedol to v piatok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot na tlačovej konferencii v Abú Zabí na záver svojho turné po oblasti Perzského zálivu.

Americká iniciatíva „nie je rovnakého charakteru ako tá, ktorú sme vytvorili… prichádza skôr ako jej doplnok,“ povedal Barrot. „Nekonkuruje iniciatíve, ktorú sme spustili a na ktorú sa sústreďujeme.“

Nemenovaný americký predstaviteľ vo štvrtok pre agentúru AFP potvrdil, že Washington spúšťa medzinárodnú koalíciu s názvom Maritime Freedom Construct, ktorej cieľom je obnoviť komerčnú lodnú dopravu na tejto strategickej blízkovýchodnej trase. Podľa denníka The Wall Street Journal americká administratíva vyzvala svoje ambasády, aby presviedčali zahraničné vlády o účasti na tejto iniciatíve.

Francúzsko a Británia už niekoľko týždňov vedú rokovania o samostatnej námornej misii na zabezpečenie plavby v Hormuzskom prielive po skončení vojny USA a Izraela proti Iránu, na ktorých sa nedávno zúčastnilo viac než 50 krajín.

Na otázku, či sa Francúzsko pridá k americkej iniciatíve, uviedol, že v tejto fáze to nemôže komentovať. Dodal, že britsko-francúzska misia je „v pokročilom štádiu, plánovanie je dokončené“ a že koncept už predstavil viacerým partnerom v regióne.

Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch kritizoval spojencov za neochotu zapojiť sa do americko-izraelskej vojny proti Iránu a opakovane vyzýval krajiny závislé od ropy, aby prevzali zodpovednosť za znovuotvorenie prielivu.

17:42 Irán prostredníctvom sprostredkovateľov z Pakistanu predložil Spojeným štátom nový návrh na ukončenie vojny, informovali v piatok tamojšie štátne médiá.

Biely dom sa k návrhu odmietol vyjadriť a uviedol iba, že diskusie naďalej pokračujú.

„O súkromných diplomatických rozhovoroch podrobnosti neposkytujeme,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová v stanovisku zaslanom agentúre AFP. „Prezident (Donald) Trump jasne vyjadril, že Irán nikdy nesmie vlastniť jadrovú zbraň, a rokovania pokračujú s cieľom zaistiť krátkodobú aj dlhodobú národnú bezpečnosť Spojených štátov,“ dodala.

„Iránska islamská republika vo štvrtok večer odovzdala Pakistanu, ktorý v rozhovoroch so Spojenými štátmi vystupuje ako sprostredkovateľ, text svojho najnovšieho návrhu na rokovania,“ uviedla iránska tlačová agentúra IRNA bez ďalších podrobností.

16:14 Ministri hospodárstva členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) varovali, že vojna na Blízkom východe predstavuje rastúcu hrozbu pre globálnu energetickú bezpečnosť a môže výrazne spomaliť rast ekonomík v regióne. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila piatkové spoločné vyhlásenie ministrov.

Podľa Rady ekonomickej komunity ASEAN súčasné narušenie kľúčových námorných trás, najmä Hormuzského prielivu, predstavuje vysoké riziko pre globálnu energetickú bezpečnosť. Narušenie trás totiž vedie k nestabilite cien ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG) a výrazne zvyšuje náklady na prepravu a logistiku.

Rastúce ceny energií a ceny v doprave sa následne pretavujú do cien v oblasti produkcie potravín, ako sú ceny priemyselných hnojív. Ministri dodali, že v celom regióne juhovýchodnej Ázie rastú životné náklady, pričom najviac to postihuje malé podniky a domácnosti s nízkymi príjmami.

Zároveň potvrdili svoj pôvodný záväzok, že sa v obdobiach krízy budú vyhýbať zbytočným obchodným prekážkam a necolným opatreniam, najmä v oblasti potravinových a energetických vstupov. Prisľúbili, že svoju obchodnú infraštruktúru, ako sú pozemné hranice, letiská a prístavy, budú s cieľom bezproblémovej prepravy základných tovarov udržiavať otvorené. Okrem toho sa dohodli na prehĺbení koordinácie s medzinárodnými finančnými inštitúciami, od čoho si sľubujú posilnenie ekonomickej odolnosti regiónu.

15:40 Ceny ropy pokračujú v piatok v raste, pričom cena americkej ropy WTI sa posunula vyššie nad 105 USD a cena Brentu s novým júlovým kontraktom sa pohybuje nad 111 USD za barel (159 litrov). Trhy tak reagujú na skutočnosť, že v súvislosti s riešením napätia medzi USA a Iránom nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku a koniec vojny na Blízkom východe sa zdá byť v nedohľadne. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júli dosiahla do 10.32 h SELČ 111,38 USD (95,18 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to predstavuje rast o 98 centov (0,89 %). Júnový kontrakt, ktorý vypršal 30. apríla, zaznamenal na záver štvrtkového obchodovania 126,41 USD/barel, čo bola najvyššia hodnota od marca 2022.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s júnovým kontraktom dosiahla 105,39 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 32 centov (0,30 %). Ceny ropy v obidvoch prípadoch vzrástli aj za celý predchádzajúci mesiac, už štvrtý mesiac v rade.

Ceny ropy začali výrazne rásť v marci, po tom ako USA a Izrael napadli Irán a Teherán v rámci odvetných opatrení zablokoval kľúčový Hormuzský prieliv. Touto námornou trasou prechádza približne 20 % svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Iba za mesiac marec sa cena ropy Brent zvýšila približne o 50 %.

**14:51 Irán prostredníctvom sprostredkovateľov z Pakistanu predložil Spojeným štátom nový návrh na ukončenie vojny, informovali v piatok tamojšie štátne médiá.

„Iránska islamská republika vo štvrtok večer odovzdala Pakistanu, ktorý v rozhovoroch so Spojenými štátmi vystupuje ako sprostredkovateľ, text svojho najnovšieho návrhu na rokovania,“ uviedla iránska tlačová agentúra IRNA bez ďalších podrobností.

Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po americko-izraelských útokoch na Irán. Teherán v reakcii na tieto údery začal útočiť na ďalšie krajiny v regióne. Konflikt 8. apríla pozastavilo dohodnuté prímerie.

Delegácie oboch strán však zatiaľ absolvovali iba jedno kolo rokovaní o trvalejšom mieri. Rozhovory zdanlivo uviazli na mŕtvom bode, keďže Spojené štáty uvalili na iránske prístavy námornú blokádu, zatiaľ čo Irán ponechal Hormuzský prieliv z veľkej časti naďalej uzavretý, pripomína AFP.

Agentúra zároveň zdôrazňuje, že iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok telefonoval so svojimi rezortnými partnermi zo Saudskej Arábie, Kataru, Turecka, Iraku a Azerbajdžanu. Lídri hovorili o „najnovších iniciatívach Islamskej republiky na ukončenie vojny“, uviedlo ministerstvo v stanovisku.

12:03 Spojené štáty vyzvali na priame stretnutie medzi libanonským prezidentom Džúzífom Awnom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Americké veľvyslanectvo v Bejrúte uviedlo, že Libanon stojí na križovatke a jeho obyvatelia majú historickú príležitosť získať späť svoju krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Výzva na priamu schôdzku lídrov krajín prišla počas krehkého prímeria medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh, ktoré bolo predĺžené do polovice mája. Hizballáh začiatkom marca vtiahol Libanon do vojny na Blízkom východe odpálením rakiet na Izrael, ktorý reagoval bombardovaním a pozemnou inváziou do susednej krajiny.

Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa tento mesiac stretli už dvakrát vo Washingtone. Za uplynulé desaťročia išlo o prvé priame rozhovory medzi oboma krajinami, ktoré sa vzájomne neuznávajú. Výsledkom týchto kontaktov bola dohoda o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom.

Stretnutie medzi Awnom a Netanjahuom, ktoré by sprostredkoval americký prezident Donald Trump, by Libanonu „poskytlo príležitosť získať konkrétne záruky týkajúce sa plnej suverenity, územnej celistvosti, bezpečných hraníc, humanitárnej a rekonštrukčnej pomoci, ako aj úplného obnovenia libanonskej štátnej moci nad celým územím krajiny – zaručené Spojenými štátmi“, uviedlo veľvyslanectvo USA v Bejrúte na sieti X.

9:15 Doterajšie výdavky Pentagónu na vojnu s Iránom by mohli pokryť celú humanitárnu výzvu OSN na rok 2026 a poskytnúť život zachraňujúcu pomoc viac než 87 miliónom ľudí. Pre agentúru AFP to vo štvrtok povedal riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Tom Fletcher.

Americké ministerstvo obrany uvádza, že doteraz vynaložilo na konflikt na Blízkom východe 25 miliárd dolárov (21,3 miliardy eur). OCHA v tohtoročnej výzve požiadal o pomoc vo výške 23 miliárd dolárov (19,6 miliardy eur).

„Viem, čo by sme mohli urobiť s 25 miliardami,“ povedal Fletcher a zároveň dodal, že finančná výzva jeho úradu predstavuje „menej ako jedno percento toho, čo svet v nadchádzajúcom roku minie na zbrane a obranu“.

Fletcher ďalej poznamenal, že vojna a následné uzavretie Hormuzského prielivu zdvojnásobili ceny paliva a zvýšili náklady na potraviny o 20 percent. „To nám našu prácu výrazne sťažuje,“ poznamenal s tým, že čoraz viac ľudí bojuje s hladom, pričom odkázal najmä na Somálsko.

„Odhadujeme, že počet ľudí, ktorí momentálne trpia hladom, je dvojnásobný v porovnaní so situáciou spred šiestich mesiacov,“ upozornil Fletcher.

Šéf OCHA tiež zdôraznil, že viac než 300 miliónov ľudí na celom svete naliehavo potrebuje pomoc, ale pre škrty v rozpočtoch bol úrad nútený uprednostniť 87 miliónov z nich, keďže Spojené štáty a ďalšie krajiny znižujú svoje príspevky. Bez financovania „v priebehu niekoľkých rokov zahynú stovky miliónov ľudí“, varoval Fletcher.

**7:55 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa považuje prímerie s Iránom na účely zákona za ukončenie bojov. Zákon stanovuje, že pokračovanie vojenských operácií musí najneskôr do 60 dní od ich začiatku schváliť Kongres USA. Táto lehota oficiálne uplynula v piatok.

Podľa zákona o vojnových právomociach z roku 1973 musí Kongres do 60 dní od začiatku konfliktu schváliť použitie ozbrojenej sily alebo vyhlásiť vojnu. Zákon zároveň umožňuje jej jednorazové predĺženie o ďalších 30 dní.

„Na účely zákona o vojnových právomociach sa bojové operácie, ktoré začali v sobotu 28. februára, skončili,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy.

Súčasné vojenské operácie proti Iránu spustili izraelské a americké nálety na islamskú republiku 28. februára. Trump upovedomil Kongres o konflikte o 48 hodín neskôr, čím začala plynúť 60-dňová lehota.

Do 1. mája mala Trumpova vláda čas na ukončenie vojny alebo predloženie dôvodov Kongresu na jej predĺženie. Keďže však americká administratíva argumentuje tým, že prímerie zo začiatku apríla znamenalo ukončenie nepriateľských akcií, stanovený termín podľa Reuters s najväčšou pravdepodobnosťou pominie bez toho, aby došlo k zmene priebehu vojny.

Minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok na vypočutí v Senáte povedal, že podľa jeho chápania sa plynutie lehoty počas prímeria pozastavilo. Opoziční demokrati takýto výklad odmietli. Podľa Ústavy USA môže vojnu vyhlásiť iba Kongres, nie prezident, avšak to neplatí pre operácie, ktoré vláda označuje za krátkodobé alebo zamerané na odvrátenie bezprostrednej hrozby.

Čítajte viac Trump má na stole nové plány útoku na Irán. Rozhodnúť môže kľúčový brífing s admirálom