Výkladná skriňa premiéra Fica a ministra Kaliňáka sa rozpadá pred očami (názor Jaroslava Naďa)
obchodnyregister
2026.05.02.
V najhoršom prípade hrozí scenár, ktorý Slovensko už zažilo – nedokončený projekt, ktorý pohltí obrovské verejné zdroje bez adekvátneho výsledku.
Autor je predseda strany Demokrati a bývalý minister obrany.
Keď sa začiatkom leta 2024 objavil veľkolepý plán na výstavbu novej nemocnice v Prešove, sprevádzali ho silné slová, sebavedomé vyhlásenia a tradičné vládne sebachvály. Projekt, ktorý bol pôvodne pripravovaný pre novú nemocnicu v Martine ešte za vlády Eduarda Hegera, sa stal výkladnou skriňou premiéra Fica a ministra obrany Roberta Kaliňáka.
Ten sľuboval modernú nemocnicu za 550 miliónov eur vrátane medicínskej techniky, otvorenú začiatkom roka 2027. Dnes, ani nie dva roky od týchto vyhlásení, sa realita začína nepríjemne podobať na scenáre, ktoré Slovensko pozná až príliš dobre. Meškanie je už teraz prakticky isté – minimálne o rok, pravdepodobnejšie o niekoľko rokov.
A cena? Tá sa nenápadne posúva z pôvodných 550 miliónov na minimálne 700, s reálnym rizikom prekročenia hranice 800 miliónov eur. Keď som pred rokom hovoril o miliarde, nešlo o preháňanie, ale o skúsenosť so smeráckymi projektmi. Typický smerácky model: bude to drahšie, neskôr a menej transparentne.
Utajený prvok odhalil minister
Ak sa pozrieme bližšie na to, kto a ako tento projekt riadi, obraz sa začína skladať veľmi rýchlo. Za výstavbu zodpovedá človek blízky ministrovi Marian Križko – meno, ktoré sa už v minulosti spájalo s netransparentnou výstavbou Nemocnice sv. Michala a s vážnymi podozreniami na prepojenia na Mariana Kočnera.
Pri nákupe medicínskej techniky figuruje poradca ministra, ktorý sa objavuje vo viacerých podozrivých obstarávaniach v zdravotníctve, vrátane takých, ktoré riešia orgány činné v trestnom konaní.
Prečítajte si tiež:
A potom je tu samotný „systém“. V podzemí nemocnice vzniká bunker – oficiálne bezpečnostný prvok, v praxi však elegantná zámienka, ako časť projektu utajiť a výraznú časť výstavby realizovať mimo štandardnej verejnej súťaže.
Paradoxne, tento „utajený“ prvok verejne odhalil samotný minister obrany. Ťažko povedať, či ide o nekompetentnosť, alebo cynizmus. V každom prípade Moskva ďakuje a len to ilustruje, ako vážne vláda berie bezpečnosť a transparentnosť.
Projekt sa rozpadá pred očami
Samotný výber zhotoviteľa prebehol cez „rokovacie konanie so zverejnením“, teda nie cez otvorený tender. Tento postup obhajovali potrebou rýchlosti a výberu „veľkých a zodpovedných firiem“. Dnes ten istý minister kritizuje vybraného dodávateľa ako nezodpovedného a naznačuje, že problémom je samotná súťaž.
Je to paradox, ktorý by bol úsmevný, keby nešlo o stovky miliónov eur z verejných zdrojov. O to viac, že práve tento dodávateľ bol na začiatku vládou vychvaľovaný – a jeho väzby na politické prostredie v Maďarsku či výber subdodávateľov vyvolávajú ďalšie otázky.
Prečítajte si tiež:
Situácia sa medzitým posunula do ešte vážnejšej roviny. Výstavba bola pozastavená, hlavný dodávateľ nevypláca subdodávateľov a objavujú sa vážne pochybnosti o kvalite realizovaných prác. Hovorí sa o nekvalitnom betóne, ktorý môže viesť až k nutnosti búrania časti už postavených konštrukcií. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to nielen ďalšie dramatické predraženie, ale aj zásadné zlyhanie kontroly zo strany štátu.
A do tohto obrazu vstupuje premiér Robert Fico, ktorý ešte pred pár týždňami na „kontrolnom dni“ na stavbe vyhlasoval, že všetko ide podľa plánu, bez problémov a že ide o premiérsku tému. Otázka je preto úplne legitímna: považuje túto situáciu za premiérsku tému aj dnes? Ak áno, potom ide o priznanie zodpovednosti za projekt, ktorý sa očividne rozpadá pred očami.
Viac otázok než odpovedí
Známa realita sa tak opäť potvrdzuje. Systém je nastavený tak, aby umožňoval obchádzanie riadnych verejných obstarávaní. Kľúčové pozície obsadzujú ľudia s blízkymi väzbami na Smer. Projekt zdražuje o stovky miliónov ešte pred dokončením a meškanie sa stáva pravidlom, nie výnimkou.
A v najhoršom prípade hrozí scenár, ktorý Slovensko už zažilo – nedokončený projekt, ktorý pohltí obrovské verejné zdroje bez adekvátneho výsledku. Ak Vám to pripomína Rázsochy, mne tiež. K tomu všetkému sa prirodzene vynárajú aj ďalšie otázky, ktoré si dnes kladie nielen odborná verejnosť, ale aj ľudia priamo v Prešove:
Prečítajte si tiež:
- Je pravda, že za nekvalitným betónom nestojí hlavný dodávateľ, ale slovenský subdodávateľ?
- Je pravda, že práve tento subdodávateľ má nadštandardné vzťahy s politickým vedením Smeru?
- Je pravda, že minister Kaliňák dnes zvažuje priame rokovania so subdodávateľmi, aby „urýchlil procesy“?
- A ak by sa potvrdilo, že zodpovednosť sa účelovo presúva a zároveň sa tým istým firmám umožní pokračovať vo výstavbe, bude mať táto situácia aj trestnoprávne dôsledky?
Prečítajte si tiež:
Otáznikov je dnes viac než odpovedí. Kto nesie zodpovednosť za kvalitu prác? Kto kontroluje subdodávateľov? A kto bude niesť následky, ak sa potvrdia najhoršie obavy? Jedno je však isté už dnes. Toto nie je príbeh o modernizácii zdravotníctva.
Toto je ďalší učebnicový príklad toho, ako sa počas Ficových vlád robia veľké štátne projekty – s veľkými sľubmi, slabou kontrolou a vysokým rizikom, že účet na konci zaplatia občania. A presne preto by nás to nemalo prestať zaujímať.
Pretože nejde len o jednu nemocnicu v Prešove. Ide o to, akým spôsobom sa na Slovensku narába s verejnými peniazmi a akú hodnotu má zodpovednosť tých, ktorí o nich rozhodujú.