
Sme svetovou veľmocou v písaní zákonov, ale technologickým trpaslíkom, ktorý prosí o prístup k inováciám. Kým Brusel ladí paragrafy, Amerika potichu ovládla naše telefóny, peňaženky aj energetiku. V našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike rozoberáme, ako sa Európa vlastnou byrokraciou vmanévrovala do pozície moderného vazala, a prečo je dnes naša suverenita skôr ilúziou na papieri než realitou.
Kedysi to začalo nevinne – džínsami, hollywoodskymi trhákmi a Big Macmi. Keď tieto symboly amerického životného štýlu minulého storočia prekročili Atlantik, skeptici varovali pred kultúrnou nadvládou. Dnes sa však tento strach pretransformoval do niečoho oveľa hmatateľnejšieho: paniky z komerčnej závislosti.
A ruku na srdce, táto obava je opodstatnená. Ako totiž uvádza týždenník The Economist, kľúčové piliere modernej európskej ekonomiky totiž potichu ovládli americké firmy:
Digitálny život: Od Dublinu po Dubrovník bežia naše telefóny na systémoch od Apple a Google.
Dáta: Európske dáta sú uložené v cloudoch zo Silicon Valley a americké modely umelej inteligencie sa čoraz hlbšie zakoreňujú v našich firmách.
Platby: Ak chce Európan zaplatiť inému Európanovi, často k tomu potrebuje amerického prostredníka – Visu alebo Mastercard.
Energia: Dokonca aj svetlá v našich domácnostiach čoraz častejšie svietia vďaka americkému skvapalnenému plynu, ktorý nahradil našu niekdajšiu (a nešťastnú) závislosť od Ruska.
Keď sa technológie stanú zbraňou
Toto „hospodárske vazalstvo“ nie je len o pohodlí, ale o čistej politike. V ére, kde sa ekonomické väzby dajú zneužiť ako zbraň – čo jasne ukazuje napríklad Donald Trump a jeho hnutie MAGA – visí vo vzduchu mrazivá otázka: Čo ak nás niekto jednoducho „vypne“?
Predstavte si situáciu, že by americký prezident chcel dotlačiť Európu k nevýhodnej dohode. Mohol by pohroziť odstrihnutím európskych obchodov od platobných terminálov alebo hromadným zablokovaním iPhonov? Mohlo by jedno urazené gesto nemeckého kancelára viesť k tomu, že nemecké firmy stratia prístup k najmodernejšej AI, čo by ich okamžite odstavilo na vedľajšiu koľaj? Možnosti sú, nanešťastie, nekonečné.
Krutá pravda: Môžeme si za to sami
Politici v Paríži či Berlíne si neradi priznávajú, že táto závislosť je do veľkej miery vlastným gólom Európy. Desiatky rokov prehnanej regulácie vytvorili prostredie, v ktorom domáce firmy nedokážu konkurovať dravcom z USA.
Logika Bruselu bola ušľachtilá: chrániť súkromie, plniť zelené ciele a brániť bankovým krízam. To všetko má však svoju cenovku. Kým sme v Európe budovali hradby z paragrafov, Američania budovali technológie. Výsledok? Čo sme si nevedeli vyrobiť sami kvôli byrokratickej džungli, to sme si s radosťou doviezli zvonku.
Kde nás topánka tlačí najviac?
Technológie: S výnimkou holandského ASML (ktorý je svetovým hráčom vo výrobe čipov) Európa v AI, vesmírnom výskume či superpočítačoch prakticky neexistuje.