V arménskom Jerevane sa dnes stretáva Európa. Je to aj odkaz Vladimirovi Putinovi, ktorý už viac ako štyri roky vedie krvavú agresiu proti Ukrajine?
Hlavné mesto Arménska hostí summit Európskeho politického spoločenstva (EPC). Je to už ôsme stretnutie tohto združenia, ktoré vzniklo v roku 2022 na podnet francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Po prvý raz na summit EPC zavíta aj kanadský premiér Mark Carney. Slovensko na schôdzke takmer 50 hláv štátov a vlád reprezentuje premiér Robert Fico. Ako oznámil, v Jerevane sa má stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
V Arménsku sa 7. júna konajú parlamentné voľby. Summit EPC je pre premiéra Nikola Pašiniana a jeho stranu Občianska dohoda vítanou príležitosťou, ako ľuďom ukázať svoj zahraničnopolitický výtlak. Po stretnutí Európskeho politického spoločenstva sa zajtra v Jerevane ešte koná prvý bilaterálny summit Európska únia-Arménsko.
Voľby v Arménsku
„Pred voľbami sa na politickom spektre v podstate sformovali dva tábory, ktoré dominujú v kampani. Prvý je nacionalisticko-proruský, ktorý stojí v silnej opozícii proti Pašinianovi pre jeho zahraničnú, ale aj domácu politiku. A potom je tu druhý blok, ktorý sa snaží profilovať ako proeurópsky, do ktorého patrí premiér. No aj niektoré opozičné strany, ktoré sú ešte proeurópskejšie ako Pašinian a na tému európskej integrácie sa zameriavajú už dlho,“ povedal pre Pravdu Ján Cingel, zakladateľ organizácie Strategic Analysis, ktorý sa dlhodobo venuje dianiu v Arménsku.
Hoci to podľa prieskumov vyzerá tak, že Občianska dohoda voľby vyhrá, hlavným vyzývateľom Pašiniana je podnikateľ Samvel Karapetian a jeho strana Silné Arménsko. Jeho majetok sa odhaduje na skoro tri miliardy dolárov a má aj ruské občianstvo, ktorého by sa musel vzdať, aby zasadol v parlamente. „Pašinian proti Karapetianovi ostro vystúpil. Dal znárodniť elektrickú distribučnú spoločnosť, ktorú podnikateľ kontroloval a prostredníctvom ktorej mohli Rusi kedykoľvek zvýšiť ceny elektrickej energie v Arménsku. V minulosti sa to viackrát stalo a kvôli tomu sa konali aj veľké protesty. Biznismen dokonca skončil vo väzení. Verejnosti sa prihovára videami, ktoré dostávajú von jeho právnici, respektíve jeho rodina, hlavne jeho syn. Karapetian je najsilnejším opozičným kandidátom, pretože je bohatý, stoja za ním Rusi a predtým sa ani politicky neangažoval,“ objasnil Cingel.
Pašinian si začiatkom apríla vyslúžil pozornosť svetových médií, keďže počas svojej návštevy Kremľa dokázal tlmočiť Putinovi niekoľko kritických až štipľavých odkazov. Ruský vládca, aj s odkazom na Karapetiana, tvrdil, že politici s arménsko-ruským občianstvom by mali mať možnosť kandidovať na kreslá v arménskom parlamente.
„Čo sa týka našich vnútorných politických procesov, Arménsko je demokratická krajina a v skutočnosti vždy máme politické procesy, a to je pre nás už bežné. Napríklad naše sociálne médiá sú na 100 percent slobodné. Neexistujú žiadne obmedzenia,“ uviedol v Moskve Pašinian s jasnou narážkou na Putinov autoritatívny režim.
Čítajte viac Politológ z USA: Orbánova prehra je pre Trumpa ešte horšia ako pre Putina
„Arménsky premiér ruského vládcu tak trochu troloval, ale prežil to. No Pašinian leží Putinovi v žalúdku už od roku 2018, keď sa dostal k moci. Tú získal pokojnou revolúciou v uliciach, keď sa mu podarilo zvrhnúť predchádzajúci režim, ktorý bol v krajine zabetónovaný v podstate od získania nezávislosti v roku 1991. Pašinian je bývalý novinár a jeho hlavnou politickou témou bol boj proti korupcii. Putin to však vníma tak, že spustil to, čomu Rusko hovorí farebná revolúcia. Pašinian sa spočiatku ešte usiloval udržiavať vzťahy s Moskvou, ale tie sa len zhoršovali,“ vysvetlil Cingel.
Okrem ekonomickej prepojenosti bolo Rusko pre Arménsko a hlavným bezpečnostným partnerom, aj vzhľadom na konflikt v Náhornom Karabachu s Azerbajdžanom. Jerevan stále formálne patrí do Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). No v tejto vojenskej aliancii viacerých postsovietskych štátov, ktorej dominuje Moskva, Arménsko v roku 2024 zmrazilo svoje členstvo. Ako vraví Cingel, Jerevan neočakával, že Rusko mu príde na pomoc v boji o Náhorný Karabach, ale žiadal reakciu OZKB na okupáciu arménskeho územia Azerbajdžanom.
To pripomenul Pašinian Putinovi aj v Moskve. „Momentálne sa nezúčastňujeme na práci OZKB z jedného jednoduchého dôvodu: stále nemáme pre našich ľudí žiadne vysvetlenie, prečo organizácia nereagovala,“ vyhlásil predseda vlády.
Ruský vplyv a EÚ
„Rusko však nestráca Arménsko. Čo mu v súvislosti s voľbami hrozí, je, že stratí neprimerane vysokú mieru vplyvu, ktorú si v krajine zachovalo po rozpade Sovietskeho zväzu. Hlasovanie nebude o tom, či Arménsko teraz pôjde smerom k Západu a nejakým spôsobom sa odpúta od Kremľa. Tieto voľby sú vyslovene iba o tom, či sa neprimerane vysoká miera ruského vplyvu v štáte zníži na vysokú mieru vplyvu, alebo sa v prípade víťazstva proruských síl vráti na pôvodnú úroveň pred rokom 2020. V tom čase bolo v podstate Arménsko do veľkej miery nepriamo kontrolované Ruskom,“ reagoval pre Pravdu Tomáš Baranec, expert na kaukazský región zo Strategic Analysis.
Čítajte viac Tusk na summite EÚ o Orbánovi: Po dlhom čase sme medzi sebou nemali Rusov
Odborník si myslí, že Arméni majú v súvislosti s voľbami realistické očakávania. „Pre Rusko sa nič zásadné nestane, ani keď vyhrá Pašinian. Arméni si uvedomujú, že sa nejdú nejakým spôsobom integrovať do Európskej únie. Čo EÚ môže robiť, a aj sa na to zameriava, je podpora krajiny prostredníctvom rozvojových finančných prostriedkov. A môže tiež ponúknuť Arménom, že v prípade Pašinianovej vlády bude spôsobom tlačiť na to, aby sa v krajine dodržiavala určitá miera demokracie,“ ozrejmil Baranec. Podľa neho si Pašiniana nemožno výrazne idealizovať. „On nie je presvedčený demokrat. Je to v podstate veľmi pragmatický politik bez silnej ideológie, ktorého režim sa podobá tomu, čo vytvoril v Maďarsku u nás veľmi kritizovaný Viktor Orbán. Pred voľbami v Arménsku vidíme nadmerné využívanie štátnych zdrojov v prospech vlády. Čiže ja by som Pašiniana za silného demokrata ani neoznačoval, ale v kontexte regiónu je Arménsko jednoznačne najslobodnejšia a najdemokratickejšia krajina. A EÚ by mohla ponúknuť podporu tohto smerovania. U Arménov je totiž po tom určite dopyt aj preto, že vidia, čo sa politicky deje v Gruzínsku či Azerbajdžane,“ dodal Baranec.