Magyar chce obnoviť Rakúsko-Uhorsko. Nebude to ľahké a nás to môže odsunúť nabok
obchodnyregister
2026.05.04.
Budúci maďarský premiér Péter Magyar chce obnoviť úzke spojenectvo Viedne a Budapešti. Môže tým zásadne oslabiť V4 a prekresliť mapu strednej Európy.
Zahraničné médiá to označujú za nový projekt „Rakúsko-Uhorska“, aj keď v skutočnosti to nemusí byť nič iné, len oslabenie doteraz existujúcej Vyšehradskej skupiny (V4), teda spolku medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom.
Keď budúci maďarský premiér Péter Magyar krátko po voľbách ohlásil, že chce obnoviť bližšie vzťahy s Viedňou, ťažko sa to z angličtiny prekladalo do slovenčiny. Maďarčina, ale ani väčšina iných cudzích jazykov, totiž nemá výraz pre „Uhorsko“, aký poznáme v slovenčine či češtine. Majú len výraz „Maďarsko“, prípadne „Veľké Maďarsko“ (čím sa myslí Uhorsko).
Prečítajte si tiež:
Magyar vzbudil pozornosť tým, že ako jednu z prvých úloh si dal za cieľ obnoviť „rakúsko-maďarskú ríšu,“ napísal v článku bruselský portál Politico. V skutočnosti tým myslel obnovu Rakúsko-Uhorska, no v dnešných geopolitických pomeroch tým pravdepodobne myslel skôr toto – obnovu spolupráce medzi Viedňou a Budapešťou, ktorá počas 16-ročnej éry vlády Viktora Orbána škrípala.
„V minulosti sme zdieľali jednu krajinu a Rakúsko je dôležitým hospodárskym partnerom Maďarska,“ povedal Magyar po svojom víťazstve nad Viktorom Orbánom v maďarských voľbách začiatkom mesiaca, citoval Orbána nemecký portál Die Welt. „Chcem posilniť vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom z historických, ale aj kultúrnych a hospodárskych dôvodov.“
Ľudia oslavujú porážku Viktora Orbána.
Zdroj: Aktuality.sk / David Ištok
Maďari a Rakúšania majú stále úzke prepojenia
Budúci maďarský premiér chce oživiť vplyv strednej Európy tým, že nadviaže na jej imperiálnu minulosť, tvrdia rakúske médiá. S tým, že „chce pritom stavať na silných hospodárskych väzbách a spoločnej histórii, ktorá má korene v rakúsko-maďarskej monarchii z konca 19. storočia.“
Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom, ktorá meria približne 350 kilometrov, je dnes charakteristická intenzívnou obchodnou aj ľudskou výmenou. Od rozšírenia EÚ na východ pracuje v Rakúsku približne 134-tisíc Maďarov, z ktorých mnohí dochádzajú za prácou.
No vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom nemusia byť idylické ani teraz, po zmene vlády v Budapešti. Nezhody by mohli vyvolať otázky týkajúce sa bezpečnostnej a zahraničnej politiky, ako aj energetiky, pripomína portál Die Welt.
Vysegradska stvorka stretnutie
Čo bude s V4?
Vyšehradskú skupinu, známu skôr ako „vyšehradskú štvorku“, alebo V4, dnes tvoria Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Rakúsko v nej nie.
To, kde však Rakúšania sú, sa volá Slavkoský formát, alebo „slavskovská trojka“ známa ako S3. No tam zase nie sú Maďari.
Je to projekt, ktorý vznikol len pred niečo vyše desaťročím po tom, čo sa ukázalo, že Rakúsko sa nechce pripojiť k V4. Rakúsko je napríklad na rozdiel od členov vyšehradskej skupiny neutrálne, nie je súčasťou NATO. Navyše má oveľa neutrálnejšie vzťahy napríklad s Ruskom ako také Poľsko.
Teraz chce však Magyar, zdá sa, skôr nadväzovať na formát Slavkovského formátu viac ako na V4. No ani jeho vzťahy s Poľskom nie sú ideálne.
Poľsko vníma Rusko ako existenčnú hrozbu. Magyar po svojom volebnom víťazstve naznačil ochotu rokovať aj s ruským diktátorom Vladimirom Putinom a oznámil, že preverí „všetky zmluvy“ Maďarska týkajúce sa dodávok energie z Ruska, bude o nich znovu rokovať a „v prípade potreby“ ich ukončí.
V otázke Ukrajiny Rakúsko a Poľsko aktívne podporujú dodatočnú pomoc EÚ pre túto krízou zmietanú krajinu. Magyar chce, aby bola jeho krajina vyňatá z platieb pomoci Ukrajine vzhľadom na zlé rozpočtové pomery Maďarska. Aj pokiaľ ide o urýchlené pristúpenie Ukrajiny k EÚ, názory krajín sa rozchádzajú.
V4 (CZ, SK, HU, PL)
Tvorí ho asi 65 miliónov obyvateľov). Vďaka Poľsku má V4 v Bruseli značnú váhu, no zároveň je vnútorne rozpoltená kvôli rozdielnym názorom na vojnu na Ukrajine a vzťah k Rusku.
S3 (AT, CZ, SK)
Menší, pragmatickejší formát. Kľúčovým prvkom je Rakúsko, ktoré nie je členom NATO a prináša do diskusií perspektívu vojenskej neutrality a silnej ekonomickej previazanosti na západnú Európu. Celkom (S3):~25,09 milióna obyvateľov
Hoci má S3 menej obyvateľov, ekonomická sila tohto bloku (vďaka Rakúsku) je v prepočte na obyvateľa podstatne vyššia než priemer V4. Tento počet obyvateľov robí zo Slavkovského formátu relevantného partnera v rámci EÚ, ktorý má podobný demografický výtlak ako napríklad krajiny Beneluxu (cca 30 miliónov) alebo samotné Škandinávske krajiny dohromady.
Magyar kladie dôraz aj na Poľsko
Magyar už raz verejne navrhol zlúčiť Visegrádsku skupinu so Slavkovským formátom, rámcom spolupráce medzi Rakúskom, Českom a Slovenskom.
Budúcemu maďarskému premiérovi ide aj o to, aby si našiel užších spojencov, pokiaľ ide o rozhodnutia v Bruseli. V mnohých otázkach majú stredoeurópske a východoeurópske krajiny a ich prevažne konzervatívne vlády podobné názory, napríklad v otázke migrácie.
Sú tu však aj ďalšie styčné body – Magyarova strana Tisza je navyše rovnako ako rakúska vládna strana ÖVP súčasťou frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente.
Ako je známe, Magyar oznámil, že jeho druhá zahraničná návšteva (hneď po Varšave) ho zavedie do Viedne – ešte predtým, ako navštívi Brusel. V súčasnosti sa pracuje na termíne, v hre je 20. máj.
Predtým však musí Magyar zložiť prísahu: prezident Tamas Sulyok v utorok večer oznámil, že 9. máj bude termínom ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu. Magyar po svojom volebnom víťazstve viackrát oznámil, že sa na prvom zasadnutí nového parlamentu nechá zvoliť do najvyššej vládnej funkcie a zloží úradnú prísahu. Okrem toho chcel prvé zasadnutie usporiadať cez víkend, aby potom spolu s desiatkami tisíc Maďarov na Kossuthovom námestí pred parlamentom oslávil „sviatok demokracie“.
Aj Česi chcú rozšíriť vyšehradskú štvorku
S témou rozšírenia Slavkovského formátu, kde je na rozdiel od V4 aj Rakúsko, sa už dlhšie pohráva aj česká vláda na čele s premiérom Andrejom Babišom.
„Chceme, aby bola V4 silnejšia, než je dnes. Aspoň taká, aká bola za našej predchádzajúcej vlády,“ doplnil prvý podpredseda vlády a minister priemyslu Karel Havlíček (ANO).
Podľa podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Petra Macinky (Motoristi) Česko stratilo v Orbánovi spojenca v EÚ, ale s budúcou vládou bude česká vláda chcieť mať tiež nadštandardné vzťahy.
Verí, že aj nová budúca maďarská vláda bude naďalej jedným z našich najbližších spojencov a „bude s nami pragmaticky obnovovať silu V4+, ktorú potrebujeme na ochranu našich spoločných záujmov, predovšetkým pred desivými smernicami a nariadeniami z Bruselu,“ cituje český rozhlas predsedu SPD Tomio Okamura.
Práve skratka V4+, odkazujúca na rozšírenú stredoeurópsku spoluprácu nielen na báze štyroch krajín, ale v širšom formáte.
Nápady na rozšírenie Visegrádskej štvorky sa objavovali v súvislosti s rozšírením „vyšehradu” o Rakúsko alebo dokonca o Slovinsko a Chorvátsko.
To sa teraz môže stať realitou aj vďaka iniciatíve budúceho maďarského premiéra Magyara.