Zaplať alebo čakaj dlhšie. Poplatky v ambulanciách sú čoraz väčší problém

Poplatky v ambulanciách treba regulovať a nastaviť. Netreba ich však úplne zrušiť tvrdí analytik INEKO Dušan Zachar.  

Poplatky, ktoré pacienti platia v slovenských ambulanciách sú neúnosné a „od buka do buka“. Lekári, či rôzne zdravotnícke subjekty, si ich nastavujú podľa ľubovôle. Poukázal na vo svojej správe ombudsman Róbert Dobrovodský a spustil lavínu obviňovania, výhovoriek a informácií o ďalších prípadoch pacientov, ktorí platili neprimerané sumy dokonca aj za pôvodne bezplatné výkony.

Vieme sa zaobísť bez poplatkov? Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO pre Pravdu potvrdil, že bez poplatkov by to naše zdravotníctvo nezvládlo: „Myslím si, že ak by štát poplatky úplne zakázal, tak by musel skokovito navýšiť prostriedky rádovo v stámiliónoch, ktoré by nalial do ambulantného sektora, na čo nemá peniaze, a aj tak, ako v súčasnosti, kedy je v podstate väčšina poplatkov oficiálne zakázaná, by vznikali neoficiálne poplatky.“

Za čo platiť a za čo nie

Verejný ochranca práv Dobrovodský koncom apríla predložil svoju mimoriadnu správu do parlamentu a od poslancov žiada zmenu legislatívy. Súčasné právne predpisy sú podľa neho vágne napísané. Štát má dve možnosti: môže poplatky úplne zakázať s jasne stanovenými výnimkami, alebo úhrady pacientov pripustiť tiež s jasnými hranicami.

Aktuálna právna úprava vytvára len ďalšiu právnu neistotu u pacientov. Tí potom nevedia, na čo majú u lekára nárok a za čo si už musia priplatiť. Dobrovodský zdôraznil, že osobitne závažné situácie nastávajú, ak sa pre nezaplatený poplatok pacient k zdravotnej starostlivosti vôbec nedostane alebo až neskôr.

„Kreatívne“ pravidlá

Analytik Zachar je zástancom povolenia a regulovania poplatkov tak, „aby neprišiel štát o nezdokladované daňové príjmy, ambulancie o dodatočný príjem, pacienti o dostupnú zdravotnú starostlivosť a sociálne slabšie skupiny obyvateľstva získajú garanciu na horný limit platieb.“

Najmenej jasný je súčasný model platný na Slovensku, nakoľko umožňuje „kreatívne výklady pravidiel a zahŕňa v sebe model negatívneho, ako aj pozitívneho zoznamu poplatkov. Negatívny zoznam poplatkov určuje, čo sa poskytuje bezplatne a na všetko ostatné je možné uvaliť poplatok, pozitívny zoznam explicitne stanovuje, za čo sa môže vyrúbiť poplatok.“ Viac vhodný a predvídateľný je kvôli administratívnej náročnosti, presnosti, jednoduchosti a jednoznačnosti „pozitívny model“.

Pre doplatky treba horný limit

Európske štáty majú rôzne systémy, vysvetlil Dušan Zachar. V Česku, podobne ako u nás, existuje horný strop pre doplatky na lieky, v Holandsku znáša každý dospelý občan (mimo najnúdznejších okolo sociálneho minima) spoluúčasť vo výške 385 eur ročne, ktorá sa vzťahuje na poplatky v zdravotníctve. Nad touto hranicou znáša náklady už poisťovňa. Takisto v Nemecku, Rakúsku, Belgicku či Španielsku existujú rôzne formy stropu na priame platby pacientov, ktoré sa môžu odvíjať aj od výšky príjmu domácnosti.

„Ale asi najjasnejší model je, že sa stanoví len kumulatívna horná hranica pre poplatky, ktoré môže pacient maximálne zaplatiť z vlastného vrecka za určité časové obdobie. Horný limit môže byť definovaný tiež ako percento z príjmu pri zohľadnení početnosti rodiny,“ myslí si analytik. Jednotný cenník pre celé Slovensko, by bol neflexibilný pre potreby ambulancií i pacientov. Cenníky poplatkov však musia byť už v súčasnosti zverejnené.

Viac kompetencií, vyššie sankcie

“Dať viac kompetencií a peňazí župám, zvýšiť maximálne možné sankcie, zrýchliť odvolací proces na ministerstve zdravotníctva, prípadne neskôr porozmýšľať, či neprehodiť kompetenciu dodržiavania cenníkov a oprávnenosti poplatkov na inú inštitúciu – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo priamo na platcov – zdravotné poisťovne, ” navrhol k poplatkom Dušan Zachar.

Sankcie by mali byť „odstrašujúce“. Určite vyššie, ako sú dnes. Podľa Zachara by si na sankciu lekár „zarobiť“ na poplatkoch od pacientov po pár hodinách v ambulancii. Dôležité je, aby sankcie mali odstrašujúci efekt a nie, že odvolací proces trvá na ministerstve zdravotníctva skoro rok.

Jednotný cenník by ale bol neflexibilný pre potreby ambulancií i pacientov. Cenníky poplatkov v ambulanciách, resp. v čakárňach ambulancií musia byť už v súčasnosti zverejnené.

Bez reformy to nejde

Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR upozornila, že zákaz alebo obmedzenie poplatkov bez reformy financovania povedú k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „V praxi to bude znamenať odchod lekárov mimo verejného systému, zatváranie ambulancií alebo obmedzovanie ich prevádzky, či ďalšie predlžovanie čakacích lehôt,“ spresnila. „Ak má dôjsť k reálnemu zlepšeniu, je nevyhnutné riešiť príčiny, nie dôsledky, ” uvádzajú v stanovisku súkromní ambulantní lekári.

Hlavným dôvodom vyberania poplatkov v ambulanciách je nedostatok financií na ich prevádzku. Platby zdravotných poisťovní totiž nepokrývajú reálne náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to nielen v ambulantnom sektore, ale aj v nemocniciach. Poskytovatelia preto pristupujú k vyberaniu rôznych poplatkov, lebo im aspoň čiastočne pomáhajú pokryť tieto náklady, tak to zhodnotila Slovenská lekárska komora (SLK).

„Podľa niektorých zdrojov tvoria poplatky až 25 percent príjmov ambulancií. Financie, ktoré by tento výpadok nahradili v prípade zákazu poplatkov, však v súčasnosti neexistujú,“ uviedla komora.

Na efekt si počkáme

Vyberanie poplatkov je spôsobené aj nerovnováhou medzi dopytom a ponukou, nedostatkom personálnych kapacít a financií. “Ambulantný sektor sa tiež porovnáva s nemocničným, kde za ostatné roky výrazne stúpli zdroje, vrátane platov, čo následne tiež vytvára tlak na financovanie ambulantného sektora, lebo sú to prepojené nádoby, ” dodal analytik INEKO. Celú situáciu môžu zmeniť len dobre nastavené a realizované reformy. “Ale ich efekty neprídu okamžite, dokonca môžu zo začiatku aj všetkých bolieť. Rýchle riešenia neexistujú, ” dodal Zachar.