Rozpočtová rada robí to, čo vláda nedokáže – dodržiava zákon. Ladislav Kamenický ju za to napáda (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.05.05.
Radu pre rozpočtovú zodpovednosť potrebujeme preto, lebo napráva nedostatok demokracie. Robí to, čo volení politici často nedokážu alebo nechcú – myslieť na budúcnosť.
V politike je len málo takých nevďačných postov ako byť ministrom financií vo Ficovej vláde. Premiér sa vo videu uškŕňa, že pomalý somárik konsolidácie dovezie koaličných partnerov akurát tak mimo parlamentu a vyzýva ich presadnúť na bieleho koňa rozpočtovej nezodpovednosti. Roberta Fica už aj tak viac zaujíma geopolitika než domáca politika.
Do not touch
Ratingové agentúry však nové záľuby predsedu vlády do úvahy neberú a znižujú nám úverový rating. Dokonca aj tá najprestížnejšia Standard and Poor’s, ktorá slovenské verejné financie doteraz hodnotila lepšie ako konkurenčné Moody’s a Fitch, nám udelila najhoršiu známku od roku 2015.
„Pre slabší ekonomický rast, vysoké výdavky na sociálne transfery, obranu a blížiace sa parlamentné voľby bude fiškálna konsolidácia náročnejšia, než sme predtým očakávali,“ tvrdí agentúra a predpokladá, že do konca roku 2029 dlh Slovenska narastie na 62 percent HDP.
A aj keby s tým chcel Ladislav Kamenický niečo robiť, napríklad znížiť tie „štedré sociálne výdavky“, o ktorých hovorí S&P, na trináste dôchodky siahať nemôže, pretože Robert Fico sa s ministrom sociálnych vecí Erikom Tomášom dohodol, na „do not touch“ a Hlas vyhlasuje, že kým bude vo vláde, nič sa na tom nezmení.
O konsolidácii aj tak nerozhoduje minister financií, ale koaliční partneri, ktorí nedokážu rozmýšľať ani v horizonte piatich mesiacov, nieto ešte päťdesiatich rokov, ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a tak ministerstvo radšej povie, že externé prostredie nevytvára „ideálne podmienky na konsolidáciu“ a pripustí, že verejný dlh bude rásť až do konca desaťročia.
Posledná cigareta
Lenže čakať s konsolidáciou na ideálne podmienky je nezmysel. „Pre vlády je väčšinou najlepším obdobím pre konsolidáciu zajtra,“ napísali v roku 2009 v štúdiiDobrá rada nad zlato dvaja ekonómovia NBS.
Prečítajte si tiež:
„Chudnutie od zajtra alebo posledná cigareta je dobrým príkladom. Keď nastane zajtra a nemáme silné záväzky alebo pravidlá, veľmi ľahko sa rozhodneme ešte jeden deň holdovať starým zlozvykom.“ Svet sa stále pasoval s hospodárskou a finančnou krízou a Ľudovít Ódor s Michalom Horváthom predstavili svoj návrh reformy fiškálnych inštitúcií.
„Za súčasnej situácie, keď aj 3-4 percentný rast budeme môcť hodnotiť ako ‚dobré časy‘ je otázne, či vlády nájdu odvahu na potrebné razantné kroky, ku ktorým by sa mali zaviazať, ak to s dlhodobým zdravím verejných financií myslia vážne,“ tušili Ódor a Horváth už pred sedemnástimi rokmi.
Zodpovednosť nie je ľavicová. Ani pravicová
Hoci ani jeden z nich vtedy nepredpokladal, že raz budú spolu vo vláde, uvedomovali si, že fiškálnu politiku v demokracii nemožno preniesť na nezávislú inštitúciu tak, ako volení politici odovzdali menovú politiku centrálnym bankám. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je však podľa nich technicky náročná, jej vyhodnocovanie má technokratický charakter a je politicky neutrálna.
Prečítajte si tiež:
„Politický ‚boj‘ sa má podľa nás sústrediť na dve principiálne otázky: vplyv štátu v ekonomike a redistribúcia. Deficit, prebytok a dlhodobá udržateľnosť nie sú o ľavicovosti a pravicovosti,“ tvrdia Ódor a Horváth. A politici prekvapujúco počúvli. V decembri 2009 sa s nimi v tajnosti v jednom z bratislavských hotelov stretli predstavitelia všetkých parlamentných strán. Áno, aj za Smer.
„Kým vonku sa rozbiehala tvrdá predvolebná kampaň, vnútri politici z oboch táborov po prvý raz diskutovali o možnosti prijať rozpočtové pravidlá, ktoré by chránili krajinu pred nadmerným zadlžovaním,“ píše Rado Baťo v knihe Ako skapal tatranský tiger. O dva roky neskôr sa štúdia stala základom historickej politickej dohody, z ktorej vzišiel ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Darebáci a hnusné opatrenia
Keď nervózny minister financií na tlačovej konferencii nadáva na „darebákov“ Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorí „spôsobili rozvrat verejných financií“, dá sa to ešte považovať za síce hrubú, no akceptovateľnú súčasť politického boja.
Keď útočí na Ódorove a Horváthove rozpočtové „legokocky“, hovorí o „hnusných opatreniach“ a obviňuje ich, že chceli siahať na trináste dôchodky, už je to minimálne zavádzanie a manipulácia, no Ódor a Horváth aspoň boli vo vláde.
Prečítajte si tiež:
No Ladislav Kamenický už útočí aj na jeden z pilierov Ódorovej a Horváthovej dávnej reformy fiškálnych inštitúcií. Do politického boja zaťahuje aj orgán, ktorý je z neho výslovne vyňatý a vznikol, aby bol striktne nezávislý.
„Samozrejme, keď sme oznámili, že máme lepší deficit, ako sme plánovali v rozpočte, automaticky musela nastúpiť do radu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Treba to znegovať, samozrejme. A dáme správu o dlhodobej udržateľnosti,“ rozčuľoval sa včera minister.
Ministra nahnevali šípky
„Pozrite sa na tento graf. Toto je priamo z ich správy. Tie čísla sa zhodujú. Ja ich trošku vysvetlím, ale tuto dve šípky. Lebo tu bola pandémia, lebo tu bola energetická kríza, ospravedlňovanie Matoviča. Prečo? Samozrejme, lebo predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol zvolený pánom Matovičom.“
Ministra nahnevalo, že rozpočtová rada si dovolila vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti vyznačiť, že v rokoch 2020 až 2023 mala na verejné financie vplyv pandémia a energetická kríza a vyvodil si z toho, že Ján Tóth, ktorý bol za predsedu RRZ zvolený za vlády Igora Matoviča v roku 2020, má nutkanie ho chrániť.
Prečítajte si tiež:
„Pán Tóth, buďte korektný, keď to teda prezentujete, nepomáhajte takýmto spôsobom vláde,“ vyzval predsedu rady minister. Zrejme chcel povedať, že rozpočtová rada pomáha opozícii, no omylom povedal pravdu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je tu naozaj na to, aby pomáhala vláde a parlamentu. Nemá rozhodovať, ale nastavovať zrkadlo rozhodnutiam a plánom politikov.
Jej výstupy sú servisom pre tých, ktorí tvoria politiky. Tak ju zamýšľali už jej navrhovatelia. „Dôležitou úlohou rady bude pripravovať referenčné analýzy dopadu jednotlivých návrhov na verejné financie. Prípadne pred voľbami môže zhotoviť referenčné scenáre pre volebné programy strán v ekonomickej oblasti,“ písali vo svojej štúdii Ódor s Horváthom.
Niekto aj dodržiava zákon
Je nám trochu trápne pripomínať ministrovi financií, čo je napísané v ústavnom zákone, ktorý patrí pod jeho rezort, ale čo už. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevydala svoju správu o dlhodobej udržateľnosti z roztopaše, ani preto, aby negovala Kamenického konsolidačné úspechy, ale preto, lebo jej to ukladá zákon.
Prečítajte si tiež:
„Rada vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. aprílu,“ píše sa v článku 4 hneď ako prvý bod v rozsahu pôsobnosti rozpočtovej rady. Vieme, že pre vládu, ktorá celé mesiace ignoruje svoju povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, je nepredstaviteľné, že sú aj orgány, ktoré považujú ústavný zákon za záväzný, ale je to tak.
Podobne nezmyselné sú aj ministrove útoky na Jána Tótha. Áno, zvolil ho parlament na základe návrhu vlády Igora Matoviča, no ako Ladislav Kamenický určite dobre vie, predsedu rady nevolí obyčajná kvalifikovaná väčšina poslancov.
Každý, aj Tóth, bol zvolený ústavnou väčšinou. Matovičova vláda ju vtedy ešte mala, no lepší spôsob, ako zabezpečiť apolitickosť orgánu a nadstranícky konsenzus na jeho obsadení neexistuje. Navyše predseda rady má neobnoviteľný sedemročný mandát.
Na vine nie je zrkadlo
Ján Tóth nie je človek Igora Matoviča ani žiadneho iného politika. V roku 2012 sa stal viceguvernérom NBS pre menovú politiku na návrh vlády. Zvolil ho parlament, v ktorom mal väčšinu Smer a vymenoval ho prezident Ivan Gašparovič. To z neho nerobí človeka Roberta Fica. Premiér totiž tento post ponúkol opozícii. Aj Smer kedysi rešpektoval odbornosť.
Viac ako politikov štát potrebuje nezávislých a profesionálnych úradníkov, ktorí si budú svoju prácu robiť bez ohľadu na volebné cykly. Bez technokratov by nemohli fungovať ani politici. Radu pre rozpočtovú zodpovednosť potrebujeme preto, lebo napráva nedostatok demokracie spočívajúci v jej podstate. Robí to, čo volení politici často nedokážu alebo nechcú – myslieť na budúcnosť.
Prečítajte si tiež:
Zastupuje tých, ktorí ešte nemôžu voliť, lebo sa nenarodili. Ak by Ladislav Kamenický chcel, rozpočtová rada by mohla byť jeho partnerom, od ktorého by mohol čerpať užitočné podnety. Ukázal by tým nielen rešpekt k rozpočtovej zodpovednosti, ale aj k niečomu dôležitejšiemu: odbornosti a nezávislosti inštitúcií.
Minister sa však namiesto toho rozhodol na ňu útočiť, ako keby nestačilo, že vláda ostentatívne ignoruje ústavný zákon a stále nepožiadala o vyslovenie dôvery. Z rozpočtovej zodpovednosti si robí dobrý deň. A nielen z nej, ale aj z nášho ústavného systému.
Nedodržať jednu ústavnú povinnosť znamená, že v budúcnosti už nemusíte dodržať žiadnu. Načo takéto pravidlo vôbec máme? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má vláde nastavovať zrkadlo. No minister Kamenický by si mal uvedomiť, že ak sa vám nepáči vaša vlastná tvár, zrkadlo nie je na vine.