Ikona Bratislavy je roky zatvorená. SND chátra, štát nedokáže zaplatiť ani projekt, nieto ešte obnovu
obchodnyregister
2026.05.05.
Historická budova SND je roky zatvorená. Štát priznal, že peniaze na obnovu zhltla konsolidácia.
A to aj napriek tomu, že je súčasťou identity Bratislavy. Večná téma nedostatku peňazí na záchranu pamiatok, ktoré tvoria podobu mesta, je tak znova otvorená. Podľa vedenia divadla majú nakročené k obnove, rezort kultúry má však iné priority.
Zatiaľ čo si známu stavbu divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave fotí množstvo turistov a domáci si bez nej nevedia historické centrum predstaviť, už päť rokov neslúži svojmu účelu. Na umelecké predstavenia ju síce divadlo prestalo využívať, no dalo sa do nej dostať aspoň v rámci prehliadok s odborníkom. Záujem bol pritom vysoký – vlani na viac ako osemsto návštevníkoch SND zarobilo nad 12,5-tisíc eur. Aj to však pre nevyhovujúci stav budovy vlani v júli zrušili.
V rámci hlavného mesta má najvyššia kultúrna inštitúcia k dispozícii iba dve stavby. No predstavenia sa odohrávajú iba v jednej, v novej budove SND. O tom, že jej historická dvojička potrebuje rekonštrukciu sa vie roky. Proces sa ťahal ešte od roku 2022, kedy Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) schválil štúdiu uskutočniteľnosti. Následne záchranu odobrila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.
Divadlo minulý rok začalo hľadať zhotoviteľa projektovej dokumentácie, pričom jej pôvodná odhadovaná cena bola 3,5 milióna eur. V závere vlaňajšieho decembra inštitúcia našla projektantov, no vysúťažená suma bola už na necelých 4,2 miliónoch. Víťazom sa stala žilinská firma PROMA s najnižšou cenovou ponukou. Napriek tomu, štyri mesiace po ukončení verejného obstarávania na projekt nebadať žiadny posun bližšie k obnove.
„Ministerstvo kultúry SR nespochybňuje, že investícia do historickej budovy SND je potrebná. Objekt vyžaduje rekonštrukciu z dôvodu zlého technického stavu, poškodených divadelných technológií a morálnej zastaranosti vnútorných priestorov,” uviedla hovorkyňa rezortu kultúry Petra Demková s tým, že pamiatka je údajne prioritou.
Zo štúdie, ktorú ÚHP posudzoval, vyplynulo, že divadelná stavba potrebuje niečo nad 46 miliónov eur. Z tejto sumy vezme takmer polovicu technológia a ďalších minimálne 26 miliónov stavebné práce. No ministerstvo nemá zdroje ani len na zaplatenie vypracovania niekoľko miliónovej projektovej dokumentácie, nieto ešte na samotnú obnovu. Preto doteraz nebola podpísaná zmluva s inžiniermi z PROMA.
„Z dôvodu konsolidácie verejných výdavkov ministerstvo kultúry v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohla byť zmluva s úspešným uchádzačom na vypracovanie projektovej dokumentácie uzatvorená,” potvrdila Demková.
Nevyužívanie budovy takéhoto architektonického aj kultúrneho rozsahu znamená nielen chýbajúce priestory pre divadelné predstavenia, ale aj stále rýchlejšie degradovanie vzácnej architektúry. Stavba, ktorá odolala stáročiam, tak môže zaniknúť iba pre to, že na ňu krajina roky nedokáže vyčleniť peniaze. Už len samotné uzatvorenie naznačuje závažné poškodenia, keďže sa k nemu pristupuje ako k poslednému kroku.
Zažilo bombardovanie, no ďalšiu generáciu už nemusí
Napriek tomu pre Pravdu Izabela Pažítková, hovorkyňa divadla uviedla, že na projektovej dokumentácii sa začne čo nevidieť pracovať a zmluva teda bude podpísaná. „Na konci roka prebehlo verejné obstarávanie na vyhotovenie projektovej dokumentácie k historickej budove SND a od mája tohto roka sa na nej začne pracovať,” vysvetlila Pažítková. Kým nebude dokončený projekt, nemôže začať hľadanie zhotoviteľa a tým pádom je vzdialená aj samotná rekonštrukcia.
Dôvodom uzatvorenia budovy bola nielen ohrozená bezpečnosť zamestnancov SND a návštevníkov, ale aj členov projektového tímu (architektov, statikov, technikov či pamiatkarov), ktorí pripravovali podklady k súťaži na rekonštrukciu. „Väčšina technológií v historickej budove SND či už prevádzkových alebo scénických je v nevyhovujúcom stave,” skonštatovala Pažítková.
Na archívnych fotkách vidno stavbu aj počas oslobodenia Bratislavy, či ako súčasť bežného života v 50. rokoch. V tom čase ešte nebola súčasťou národnej inštitúcie, ale mestským divadlom. Dokonca v nej stihol mať inauguráciu Ivan Gašparovič.
Problémom je najmä vnútorná vlhkosť a vplyv počasia – ako pri každej historickej budove, no pri divadle trpí zo všetkého najviac fasáda a strecha. Zároveň čím dlhšie rekonštrukcia stojí, tým náročnejšie opravy budúcu firmu čakajú. Chátraním môže tiež národ prísť o originálne historické prvky a to aj v interiéri.
„Následné riešenia budú vyžadovať viac času a prostriedkov, pričom lokálne môže prísť k poškodeniu, ktoré bude nezvratné a bude musieť byť nahradené kópiou,” potvrdila Eva Falb z pamiatkového úradu. Hĺbkové poškodenia aj vyrábanie kópii pôvodnej architektúry znamenajú tiež vyššie náklady, pričom každé omeškanie zdražuje ešte aj inflácia. Nehovoriac o tom, že aj zatvorený objekt stojí štát peniaze napriek tomu, že by mohol zarábať – obhliadkami, no najmä inscenáciami.
Ministerstvo kultúry uviedlo, že primárne finančne zastrešuje aktivity prioritných projektov spolufinancované z Programu Slovensko do roku 2027. Historická budova SND sa však na zoznam nedostala a to napriek tomu, že ÚHP rezortu odporučil, aby výdavky prehodnotil v prospech historickej budovy divadla. Osud národnej kultúrnej pamiatky je tak neistý a veľmi podobný scenáru iných vzácnych stavieb.
Viedenské divadlo v Bratislave
Historická stavba divadla nebola vždy súčasťou národnej inštitúcie, dokonca sa pre jej výstavbu zbúralo pôvodné mestské divadlo grófa Csákyho z 18. storočia. Sídlom SND sa stala až 30 rokov po jej otvorení, v roku 1920. Na Hviezdoslavovom námestí od roku 1886, pričom bola postavená podľa návrhu Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera. Obaja architekti stáli za veľkými divadelnými stavbami v celej Európe, vrátane budapeštianskeho a brnenského divadla.
Budova má podľa odborníkov eklektický štýl, čo sa v praxi prejavilo ako kombinácia viacerých architektonických prvkov z rôznych období – je inšpirované barokom a renesanciou, čo bolo pre 19. storočie typické. Pri SND je to vidno najmä na bohatom zdobení dekoráciami, sochami a plastickosťou, no zároveň je stavba symetrická. Stavba zároveň vychádza z viedenského štýlu, ktorý mal podobne stavaný vstup – reprezentatívne olemovaný stĺpmi. Majestátnou architektúrou sa zároveň zdôrazňoval spoločenský význam divadelnej budovy.
Tomu zodpovedá aj vybavenie interiérov, v ktorých sú bohato zdobené stropy, štukové ornamenty, zlatené detaily a nástenné maľby. Výzdoba nie je jednotná, ale podobne ako exteriér kombinuje viacero historických slohov.
„Historická budova SND bola prispôsobovaná rastúcim nárokom divadelnej prevádzky rekonštrukciou v roku 1934, keď sa vybudovalo nové technické zariadenie javiska, a ďalšou rekonštrukciou, ktorá prebehla v rokoch 1949 a spočívala v oprave základov, poškodených bombardovaním, ako aj v obnove hľadiska, foyer a salónu na I. poschodí. Technické zariadenie z 30. rokov slúžilo ešte dlho po II. svetovej vojne,” uvádza divadlo s tým, že od polovice minulého storočia sa stavba začala využívať výhradne pre balet a operu. Následne prebehla doteraz posledná rekonštrukcia, v 70. rokoch.
Práve vtedy pribudla prístavba v zadnej časti budovy (ako je Komenského námestie, pod ktorým sú tri podzemné podlažia skladov dekorácií), vypracoval ju vtedajší vedúci technického odboru SND Vladimír Hazucha. Stavbu v tom čase zastrešilo vyše 120 dodávateľov. Stále sa v nej nachádzajú aj pracoviská režisérov, dirigentov či inšpicientov.
„Budova je pamiatkovo chránená, preto musela ostať v pôvodnom slohu fasáda, interiér hľadiska, vstupný foyer a salón na I. poschodí. V hľadisku sa však urobili zásadné priestorové zmeny a kvôli väčšiemu pohodliu divákov sa zmenšil počet miest. Všetky ostatné priestory sa zmodernizovali, zriadila sa centrálna šatňa v suteréne (pod hľadiskom), bufety na II. poschodí a fajčiarne na prízemí a III. poschodí,” objasnilo SND.