Predstaviteľ eurokomisie: Bez členstva v EÚ by Slovensko bolo spustnutým a izolovaným ostrovom

Hrozí Slovensku zmrazenie eurofondov? Aj na túto otázku odpovedal pre Pravdu šéf Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Peter Stano.  

Slovensko žaluje Európsku komisiu za to, že už nebude možné odoberať plyn z Ruska, čo sa týka celej legislatívy REPowerEU. Je tu politický argument. Rusko je agresor, útočí na Ukrajinu. Ale tu ide o právne argumenty, takže vnímate to tak, že eurokomisia ich má, teda ste si istý, že EK spor so Slovenskom vyhrá?

Samozrejme, Európska komisia postupovala z pohľadu Bruselu správne. Inak by to neurobila. Navyše s týmto postupom súhlasí drvivá väčšina členských štátov Európskej únie, pretože nikto iný okrem Slovenska a Maďarska s tým nemá problém. Filozofia REPowerEU sa týka odstrihnutia od dodávok ruského plynu a špinavých fosílnych energií. Je to v záujme posilnenia bezpečnosti únie, pretože vidíme, ako Moskva zneužíva svoje surovinové zdroje ako geopolitický nástroj na vytváranie závislosti. A tiež na pokračovanie ilegálnej agresívnej vojny proti Ukrajine. Takže to, čo sme urobili, je v záujme našej sebestačnosti a odolnosti, aby sme neboli závislí od dodávateľa energií, ktorý porušuje medzinárodné právo.

REPowerEU súvisí aj s posilnením našej konkurencieschopnosti. Nechceme byť jednostranne závislí od fosílnych energií ako takých, pretože zelená transformácia je téma, ktorá je dôležitá pre EÚ, a nie je to len o Rusku. Aj súčasná kríza v Hormuzskom prielive nám ukázala, že nemôžeme pokračovať v tom, že budeme stavať náš ekonomický model na exporte fosílnych palív od partnerov, pri ktorých nemôžeme stopercentne garantovať bezpečnosť dodávok. Takže komisia si stojí za tým, ako sme REPowerEU navrhli a schválili. Samozrejme, je právom a výsadou členského štátu s tým nesúhlasiť. Ak sa niekomu niečo nepáči, môže sa obrátiť na Európsky súdny dvor, ktorý poskytne interpretáciu toho, kto konal podľa európskeho práva.

Po istých prieťahoch bola schválená pôžička pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorú vláda v Kyjeve potrebuje na fungovanie štátu a nákup zbraní. Nie je to však akýsi krok smerom k tomu, aby sa EÚ stala súčasťou vojny?

Ak akceptujeme takúto interpretáciu, potom je únia súčasťou vojny od februára 2022. Ale nevstúpila do nej dobrovoľne. Do tejto vojny EÚ zatiahlo Rusko, ktoré inváziou na Ukrajinu zaútočilo aj na hodnoty a princípy, ktoré vyznáva únia. Sú to sloboda rozhodovania o tom, s kým budujeme partnerstvá a s kým chceme spojiť svoju budúcnosť. Takže je morálnou povinnosťou EÚ a jej členských štátov pomáhať Kyjevu, pretože Ukrajina na jednej strane bojuje o svoje prežitie ako štát a národ, ale tiež o to, ako bude vyzerať budúca podoba Európskej únie. Ukrajinci dnes zomierajú za európske hodnoty, princípy a za európsku slobodu. Je v našom vlastnom záujme a v záujme našej bezpečnosti, aby sme Ukrajine pomohli vybojovať túto vojnu o jej zachovanie ako samostatného štátu a ukrajinského národa. EÚ a drvivá väčšina jej členských štátov to od februára 2022 robí. Poskytuje Kyjevu finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc, ale aj politickú podporu. Deje sa to preto, aby Ukrajina v boji o svoju nezávislosť a prežitie vyhrala, porazila agresora a obnovila kontrolu nad svojím územím v medzinárodne uznaných hraniciach.

Čítajte viac Poradca v eurokomisii: Klimatická kríza je tu a prehlbuje sa. Jadrovú energiu potrebujeme, ale všetko nevyrieši

Spomenuli sme REPowerEU aj pôžičku pre Ukrajinu. Slovensko v oboch prípadoch nesúhlasilo, aj keď úver pre Kyjev neblokovalo. Čo to z vášho pohľadu hovorí o pozícii vlády v Bratislave v EÚ?

Európska únia je spoločenstvom 27 rovnocenných štátov, ktoré v prípade bezpečnostnej, obrannej a zahraničnej politiky majú absolútnu suverenitu rozhodovania. V týchto oblastiach sa rozhoduje jednomyseľne, to znamená konsenzom. Všetci musia súhlasiť. Ak má niektorá krajina z akéhokoľvek dôvodu pocit, že nie je v jej národnom záujme, aby podporila nejakú pozíciu alebo politiku, tak to nespraví. Slovensko má právo povedať, čo sa mu nepáči, a túto možnosť aj využíva. V minulosti však boli niektoré štáty, ktoré bez zdôvodnenia, vysvetľovania a ponúkania alternatív blokovali spoločné pozície. Ale odhliadnuc od rétoriky niektorých politických predstaviteľov Slovensko v rámci únie nie je vnímané ako brzda či prekážka.

Iná vec je, ako sa členské štáty pozerajú na svojich partnerov. Či sú transparentní a predvídateľní, či ich dôvody dokážu akceptovať a či ponúkajú alternatívy, keď sa usilujú niečo blokovať. Z pozície Komisie môžem len zopakovať, že efektívni a silní budeme vtedy, keď budeme jednotní. V dnešnom svete, v ktorom nefungujú pravidlá a kde sa už nectia takmer žiadne princípy, je jediná cesta pre EÚ, ako prežiť, taká, že bude spoločne prijímať rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre našu ochranu. Ale nie spôsobom, že sa budeme blokovať a vetovať, ale že sa dohodneme, že by sme to mali skúsiť robiť kvalifikovanou väčšinou. Lebo v takom prípade budeme rýchlejší, akcieschopnejší a vo svete budeme aj dôveryhodnejší.

Európsky parlament (EP) vyzval eurokomisiu, aby proti Slovensku spustila mechanizmus podmienenosti čerpania európskych peňazí, ktorý sa týka dodržiavania princípov právneho štátu. Môže to viesť až k tomu, že krajina nebude mať prístup k eurofondom, čo sa stalo Maďarsku. Nie je to niečo, čo je pre EK priamo záväzné, ale zo strany europarlamentu je to pomerne silný signál. Sú na takéto rozhodnutie dôvody a čo teraz urobí eurokomisia?

V rámci deľby práce a kompetencií v EÚ je dobrým zvykom nekomentovať motívy alebo konanie inej inštitúcie. Z pozície predstaviteľa komisie nebudem hodnotiť, prečo sa Európsky parlament takto rozhodol. Pre EK je však europarlament veľmi dôležitý partner. To znamená, že ak si EP osvojí nejakú tému a nájde sa pre ňu väčšinová podpora poslancov, tak pre komisiu je to signál, že je tu nejaký problém a že je to zásadná téma. EK berie vami spomenuté rozhodnutie na vedomie. Problematike čerpania eurofondov v členských krajinách sa venuje kontinuálne, pretože jej úlohou je dozerať na to, ako si krajiny plnia svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v únii. Súčasťou toho je tiež transparentné využívanie európskych prostriedkov v súlade s pravidlami, ktoré si členské krajiny dohodli.

Čítajte viac Nemecký europoslanec: Rusko na nás útočí. Na Putina platí iba sila, sila a ešte raz sila

Hrozí teda Slovensku zmrazenie eurofondov?

EK má viacero možností. Myslím si, že o nich vie aj verejnosť. Momentálne diskutujeme o otázke akreditácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Ak má komisia v nejakej veci pochybnosti alebo obavy, tak pošle členskému štátu list. Nejde o to, že chce niekoho šikanovať. Ale ak narazí na niečo, z čoho vyplývajú pochybnosti o dodržiavaní pravidiel, tak sa pošle list, iniciujú sa konzultácie a komisia žiada vysvetlenie. Takto to funguje aj v prípade iných členských štátov. Väčšinu problémov sa podarí vydiskutovať. Ak nie, tak EK má k dispozícii ďalší, trochu silnejší nástroj, ako len žiadosť o konzultácie a vysvetlenie. Je ním proces infringementu (konanie o porušení povinnosti). So Slovenskom napríklad riešime novelizáciu ústavy, kde existuje riziko interpretácie, že národné právo bude mať prednosť pred právom Európskej únie. Bol tu tiež prípad snahy o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, čo bolo tiež v rozpore s európskou legislatívou a spustili sme infringement.

Ako vyzerá infringement?

V prípade novely ústavy sme oznámili slovenskej strane, že ho spúšťame, lebo sme presvedčení, že týmto právnym krokom porušila európsku legislatívu. Z Bratislavy sme dostali odpoveď, ktorú vyhodnocujeme. V marci tu bol na návšteve komisár pre právny štát, demokraciu a súdnictvo Michael McGrath, ktorý diskutoval so slovenskými partnermi, a tí ho ubezpečili, že majú záujem nájsť riešenie. Faktom je, že proces infringementu stále beží.

Spúšťa sa, keď naozaj existuje závažné podozrenie, že krajina porušuje európsku legislatívu. V prvej fáze má štát príležitosť si to vydiskutovať s komisiou a vysvetliť, čo robí. EK to zváži, a keď uzná, že je to v poriadku, proces sa zastaví. V opačnom prípade ide do ďalšej fázy, ktorá sa končí podaním žaloby na Európskom súdnom dvore. No a potom existujú aj tvrdšie možnosti postihu členského štátu. Je to buď zastavenie čerpania eurofondov, alebo takzvaná jadrová možnosť, keď krajina príde v rámci EÚ o hlasovacie práva. Maďarsku EK siahla na eurofondy, pretože vláda v Budapešti mala dlhodobo problém dodržiavať záväzky v oblasti právneho štátu. Nechcem teraz prejudikovať, čo sa stane v prípade Slovenska z hľadiska čerpania eurofondov. Máme tu štandardné kontrolné mechanizmy, a preto nebudem špekulovať, čo komisia urobí na základe rozhodnutia EP. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že nie je pravdepodobné, že by EK hneď siahla po zmrazení využívania eurofondov, ak nevyčerpá iné možnosti riešenia situácie.

Čítajte viac Ropa prúdi, Fico sa stretol so Zelenským. Išiel by premiér do Kyjeva ešte pred Moskvou?

Vláda odstúpila od zámeru zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov v jeho súčasnej podobe. Bol to príklad využitia mechanizmov, ktoré má EK k dispozícii, aby dokázala zatlačiť na členský štát?

V EÚ sú krajiny suverénne do takej miery, že sa dobrovoľne zaviazali k tomu, že budú rešpektovať právo Európskej únie. Týka sa to aj Slovenska, čiže je len férové očakávať, že tento záväzok budeme napĺňať. Presnejšie povedané, že sa ním budú riadiť ministri a poslanci a budú predkladať a schvaľovať zákony, ktoré sú v súlade s európskymi normami a legislatívou únie. Proces pri Úrade na ochranu oznamovateľov je dobrým príkladom toho, ako funguje korektívna funkcia Európskej komisie. Len čo EK zistí, že členský štát sa uberá smerom, ktorý porušuje európsku legislatívu, tak ho na to upozorní. No a, samozrejme, náprava sa dosiahne vždy efektívnejšie a rýchlejšie, keď je spojená s nejakou bezprostrednou sankciou.

Členské štáty tak majú väčšiu motiváciu, aby priestupok neurobili, alebo aby ho rýchlo napravili, keď príde upozornenie. Takže v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov a Slovenska bolo možno pozastavenie čerpania prostriedkov z plánu obnovy takým zdvihnutým prstom. A o tom istom sa dá hovoriť pri financovaní z európskych fondov, ktorých zmrazenie zažilo Maďarsko. Komisia si so súhlasom ostatných členských štátov, najmä tých, ktoré sú čistými prispievateľmi, uvedomila, že toto je naozaj účinná forma kontroly dodržiavania európskych pravidiel. Princíp toho, že uvoľnenie finančných prostriedkov bude podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu, je aj súčasťou návrhu nového sedemročného rozpočtu únie.

Povedali ste, že žijeme vo svete, v ktorom prestali platiť pravidlá, na ktoré sme boli zvyknutí v medzinárodných vzťahoch. Čiže hypoteticky, keby Spojené štáty napadli Grónsko, aká bude vaša úloha? Budete riadiť slovenskú armádu a bojovať proti Američanom na základe článku 42.7 Zmluvy o EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty poskytnúť pomoc inej krajine únie, ktorá čelí agresii?

Článok 42.7 hovorí o európskej solidarite v prípade ohrozenia – ak je jeden štát napadnutý, ostatní mu musia pomôcť. Samozrejme, dúfam, že Európska únia nikdy nebude musieť uplatniť tento článok. Je nás pol miliardy ľudí v 27 krajinách, ktoré, keď spoja svoje vojenské potenciály a arzenály, tak vytvoria jednu z najväčších mocností sveta. Na príklade Grónska sa dá veľmi dobre ilustrovať, čo ako Európania dokážeme, keď sa naozaj zjednotíme. Keď začal prezident Spojených štátov Donald Trump hovoriť, že by sa chcel nejakým spôsobom zmocniť Grónska a dokonca by mohol použiť silu, narazil na veľmi rýchlu a ráznu reakciu všetkých členských krajín EÚ. Videli v tom ohrozenie záujmov jedného člena, v tomto prípade Dánska. Bola to demonštrácia európskej solidarity, jednoty a neochvejnosti a donútili sme asi najsilnejšieho svetového hráča a nášho spojenca, aby ustúpil. Ak sa budeme držať tohto receptu, dokážeme čeliť aj iným aktérom, ktorí by mali voči nám nejaké teritoriálne ambície, alebo by sa rozhodli robiť si veci podľa toho, ako sa im zapáči.

Čítajte viac Expert: Cyprus si o Rusoch myslel, že sú „dobrí chlapci“. Už to neplatí a poučiť sa z toho môže aj Slovensko

Čiže veríte, že EÚ by bola jednotná a napríklad by bola schopná čeliť ruskej agresii, hoci by jej nepomohli USA?

Ak by sme chceli prežiť ako Európska únia, tak áno, myslím si, že nevyhnutnosť chrániť naše spoločenstvo by nás dokázala zjednotiť. Tak, ako sme reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Vtedy EÚ odpovedala rýchlo, spoločne a veľmi dlho si tú jednotu udržala. Môžeme diskutovať o tom, ako rázne sme zareagovali v zmysle poskytovania všetkej potrebnej podpory pre Ukrajinu, ktorej stále nie je dosť. Ako klub 27 krajín sa musíme vždy zhodnúť. Ale priame napadnutie EÚ Ruskom by predstavovalo také ohrozenie, že ak by sme sa nezjednotili v jednoznačnej odpovedi a mobilizácii, tak by sme ako únia skončili. A nemôžeme sa stále spoliehať na USA. Komisár pre obranu Andrius Kubilius to nedávno povedal veľmi výstižne: Prečo by sa malo 500 miliónov Európanov pozerať na 200 miliónov Američanov, aby nás ochránili pred 100 miliónmi Rusov? Ak chceme ako únia prežiť, nemáme inú cestu, len byť jednotní, samostatní a akcieschopní. A musí sa to prejaviť tiež v tom, ako prijímame rozhodnutia, to znamená zbaviť sa systému jednomyseľnosti. Je potrebné prejsť na väčšinové hlasovanie, ktoré nás urobí rýchlejšími, akcieschopnejšími a aj dôveryhodnejšími vo svete. Dnes je svet nepredvídateľný a je to džungľa bez univerzálne rešpektovaných pravidiel. A vlastné pravidlá si v nej určujú tí, ktorí majú zbrane, peniaze a bezočivosť. EÚ tomu musí vedieť čeliť.

Prečo by však mali členské štáty súhlasiť s tým, aby sa vzdali veta vo veciach, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k tomu, že budú musieť viesť vojnu a poslať niekam vojakov? Aj slovenský premiér Robert Fico chce jednoznačne v otázke zahraničnej a bezpečnostnej politiky zachovať jednomyseľné rozhodovanie.

Musíme sa chrániť spoločne. Slovensko ako päťmiliónový štát neprežije vo svete, v ktorom neplatia pravidlá a v ktorom by sa nemohlo spoľahnúť na žiadne spojenectvo. Neprežili by sme ekonomicky ani vojensky. Samozrejme, taký veľký celok, akým je únia, môže skutočne fungovať len vtedy, keď je efektívne riadený. Jednomyseľné rozhodovanie nie je efektívne riadenie. Nájsť konsenzus 27 krajín je veľmi ťažké, a keď sa rozšírime – a stále sú krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ – tak rozhodovacie procesy budú ešte komplikovanejšie. Budeme ťažkopádnejší, neflexibilnejší a kompromisy, ktoré sa dosiahnu, budú už také rozriedené, že sa vlastne nikam nepohneme. Európska komisia nevidí riziká v systéme rozhodovania kvalifikovanou väčšinou.

Čítajte viac Trump sa háda s pápežom, ale väčšina Ameriky mu už neverí. Prehrá voľby?

Ako to vysvetľujete?

Systém je nastavený tak, že obsahuje poistky, aby ochránil malé štáty pred tým, že by ich „zvalcovali“ veľké krajiny. Jednoducho, kvalifikovaná väčšina vás núti hľadať partnerstvá a spojenectvá, aby ste dokázali vytvoriť buď blokačnú menšinu, alebo kritickú masu, ktorá prijme rozhodnutie. Keď chceme reagovať na výzvy sveta – a tie nie sú len bezpečnostné, ale tiež ekonomické – nemôžeme sa týždne a mesiace utápať v rozhodovacích procesoch, aby sme našli kompromis, ktorý bude vyhovovať všetkým. Dnešný svet je, žiaľ, taký, že nemôžeme snívať o únii ako o nejakom voľnom ekonomickom spoločenstve suverénnych štátov. Momentálne sa debata naozaj posúva k tomu, že federalizácia Európskej únie je nevyhnutná, aby sme dokázali účinne prežiť. Fungujeme v rôznych kontextoch, máme rozličné mentality a ľudia napríklad v Estónsku a Portugalsku vnímajú výzvy a ohrozenia inak. Ale musíme nájsť nejaký spoločný európsky menovateľ a ním je nepredvídateľný svet a čoraz viac aktérov, ktorí majú záujem EÚ rozložiť. Je právom každej krajiny zadefinovať si svoju pozíciu, ako to robí Slovensko. Tak koná aj napríklad Cyprus, ktorý tiež odmieta zrušenie práva veta, pretože v tom vidí ochranu svojho národného záujmu.

Ale tu je aj úloha pre ostatných členov únie vysvetliť tým, ktorým sa to nepáči, kde sú záruky, že to nepôjde proti ich záujmom. Zahraničná politika bola kedysi možno vnímaná ako kaviarenská záležitosť a niečo pre intelektuálov a diplomatov. Ale dnes rozhoduje o našich životoch. Je nielen témou politických kampaní a vyhráva alebo prehráva voľby v členských krajinách, ale aj niečím, čo bezprostredne zasahuje naše životy a naše ekonomiky. Vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu sa netýka len týchto troch krajín. My všetci na ňu doplácame a z hospodárskeho hľadiska ju cítime naozaj fyzicky, lebo to vidíme napríklad na čerpacích staniciach.

Čítajte viac Arménsky premiér návštevu u Putina prežil, hoci šéfa Kremľa troloval. Odvráti sa Jerevan od Moskvy?

Nie je však aj táto vojna v podstate dokonalým príkladom toho, ako EÚ nevie nájsť zhodu? Sú tu krajiny, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že napríklad by mala byť pozastavená asociačná dohoda s Izraelom. Samozrejme, ten mal dôvod na zásah v Gaze, ale je otázka, čo bolo ďalej. Dá sa to vyriešiť len tým, že odstránime jednomyseľnosť pri hlasovaní, alebo potrebujeme mať v Európskej únii vlastnú strategickú kultúru?

Faktom je, že všetky krízy, o ktorých hovoríte, sú príkladom toho, ako nevieme nájsť v rámci EÚ jednotný postoj. Dokonca ani v prípade, keď sme konfrontovaní s jasným porušovaním medzinárodného alebo humanitárneho práva a našich vlastných hodnôt. Ako EÚ máme jednotnú pozíciu voči ruskej agresii proti Ukrajine. Ale nie v prípade toho, čo Izrael robil a robí v Gaze alebo aj na Západnom brehu Jordánu. Nemáme jednotnú pozíciu v prípade zásahu amerických špeciálnych jednotiek vo Venezuele. Nemáme jednoznačnú pozíciu súvisiacu s tým, čo sa deje v Iráne, pretože sú krajiny, ktoré to považujú za jednoznačné porušenie medzinárodného práva, ale iné štáty vravia, že za tým režimom nikomu nebude smutno.

Ako reagujete na názory, že Európska únia by sa mohla rozpadnúť? Premiér Fico dokonca nie až tak dávno v istom kontexte vyhlásil, že ak má skapať, nech skape.

Jednou z fantastických výhod EÚ je pluralita názorov. Všetci si môžu povedať, čo chcú. Každá členská krajina môže mať svoju predstavu o tom, ako chce fungovať v únii a ako by tá mala vyzerať. Ak pre takúto víziu nájde dostatočnú podporu väčšiny, potom tak EÚ vyzerať bude, alebo sa bude uberať tým smerom. Únia je demokratický projekt. Jej fungovanie odráža mieru ambícií svojich akcionárov a nimi sú členské štáty. Ak sa rozhodnú, že nechcú pokračovať v tejto spolupráci, ako to napríklad urobila Británia, tak z nej vystúpia. Ale videli sme, ako to Spojené kráľovstvo oslabilo politicky, ekonomicky a tiež morálne. Britská spoločnosť má dodnes problémy spracovať traumy spôsobené brexitom. Myslím si, že väčšina členských krajín je dnes presvedčená, že bez EÚ neprežijú, a členstvo v únii im prináša konkrétne hmatateľné výsledky. V prípade Slovenska je to podľa mňa nespochybniteľné. Ani si nechcem predstaviť, kde by sme boli, keby sme neboli členskou krajinou únie. Slovensko by bolo nejakým spustnutým a izolovaným ostrovom plný šedivosti a podpriemernosti. Závistlivo by sme sa pozerali na vyblýskané okolité krajiny, ktoré by sa rozvíjali vďaka európskym fondom. A mali by ich ešte viac, lebo za tých 22 rokov, čo sme v únii, išlo na Slovensko najmenej 36 miliárd eur. K členstvu v únii nie je životaschopná alternatíva. Konštruktívna kritika je výborná. Pomáha nám zdokonaľovať sa, zlepšovať a ísť dopredu. Na to potrebujeme v členských krajinách lídrov, ktorí vedia artikulovať takúto spätnú väzbu a vedia o nej presvedčiť aj ostatných partnerov. Nie takých, ktorí vykrikujú niekde zo zákopov a hádžu odtiaľ na druhých blato. Nadávať partnerom je veľmi jednoduché, ale krajine to nepomôže a ľuďom to konkrétne výhody neprinesie. Európsky prístup je s partnermi rokovať, vysvetľovať, presviedčať, ponúkať alternatívy a podieľať sa na rozhodnutiach. Nie byť v nejakej večnej opozícii a proti všetkému sa len vymedzovať.