Ochorenie spôsobené hantavírusom je v Európe mierne, na Slovensku je približne sto prípadov ročne.
Svet pozorne sleduje situáciu na výletnej lodi MV Hondius s približne 150 pasažiermi a členmi posádky, ktorú ochromil vírus, presnejšie hantavírus. Ten už spôsobil tri úmrtia, jeden z pasažierov je vo vážnom stave v juhoafrickej nemocnici, iného hospitalizovali vo Švajčiarsku a ďalší chorí sú stále na palube lode. Tá chce zakotviť pri behoch Kanárskych ostrovov.
Vírusy prenášané zo zvierat na človeka sú síce zriedkavé, ale rizikové. Vyskytujú sa aj na Slovensku, nielen vo vzdialených, exotických krajinách. Odborníci upozorňujú najmä na bornavírusy a hantavírusy, ktoré sa prirodzene vyskytujú u zvierat a môžu spôsobiť vážne neurologické či obličkové ochorenia.
Choroby oviec a koní
„Bornavírusy patria medzi obalené RNA vírusy, ktoré boli dlhé roky známe najmä ako pôvodcovia ochorení u zvierat,“ vysvetľuje Eva Chmelanová z Odboru epidemiológie Úrad verejného zdravotníctva SR. Najznámejším z nich je vírus Borna choroby 1 (BoDV-1), ktorý spôsobuje zápal mozgu najmä u koní a oviec. Ochorenie je známe už od 19. storočia a má chronický, progresívny priebeh.
Zaujímavosťou je, že prirodzeným hostiteľom vírusu sú drobné cicavce – piskory. „Tieto zvieratá môžu vírus nosiť celý život bez akýchkoľvek príznakov a vylučovať ho do prostredia močom, slinami či trusom,“ uvádza Chmelanová.
Nie na Slovensku
„Na Slovensku zatiaľ neevidujeme laboratórne potvrdený výskyt bornavírusov u ľudí ani zvierat,“ dopĺňa odborníčka. Práve kontakt s kontaminovaným prostredím sa považuje za pravdepodobnú cestu prenosu na iné cicavce vrátane človeka. Infekcie u ľudí sú však mimoriadne zriedkavé. Napriek tomu môžu viesť k ťažkej encefalitíde, ktorá býva často smrteľná.
Nový vírus exotických veveričiek
Vedci objavili v roku 2015 vírus pestrej veveričky 1 (VSBV-1). Tento vírus je geneticky príbuzný s bornavírusom a vyskytol sa u exotických druhov veveričiek chovaných v zajatí a v niekoľkých prípadoch sa preniesol aj na človeka. „Infekcie boli síce ojedinelé, no mali veľmi vážny priebeh a končili sa úmrtím,“ upozorňuje Chmelanová.
Vírus bol naposledy zistený u veveričiek v zajatí v Nemecku v roku 2019. V súčasnosti neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa vyskytoval u iných živočíšnych druhov ako u veveričiek. Dobrou správou však podľa odborníčky je, že vírus zatiaľ nebol potvrdený u voľne žijúcich európskych veveričiek.
Hantavírusy aj na Slovensku
Na rozdiel od bornavírusov sú hantavírusy rozšírené po celom svete a stretávame sa s nimi aj v našich podmienkach. Prenášajú ich najmä hlodavce, ako sú myši a potkany. “Človek sa najčastejšie nakazí vdýchnutím prachu kontaminovaného výlučkami infikovaných hlodavcov,“ vysvetľuje Chmelanová.
Hantavírusy môžu vyvolať dve hlavné skupiny ochorení. V Európe ide najmä o hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom, ktorá postihuje obličky. V Amerike ide o hantavírusový kardiopulmonárny syndróm, ktorý postihuje pľúca a má vysokú úmrtnosť. A podobný sa vyskytol aj na výletnej lodi.
„Ročne evidujeme približne sto prípadov tohto ochorenia,“ uvádza odborníčka. Priebeh býva väčšinou miernejší, no rekonvalescencia môže trvať aj niekoľko týždňov.
Výnimočný prenos z človeka na človeka
Pri oboch skupinách vírusov platí, že najlepšou ochranou je prevencia. Vyhýbanie sa kontaktu s voľne žijúcimi hlodavcami či exotickými zvieratami. Bornavírusy sú síce raritou, ale môžu predstavovať vážne riziko. Hantavírusy sa môžu objaviť práve v bežnom prostredí.
U dvoch pasažierov výletnej lode uviaznutej pri Kapverdoch bol potvrdený kmeň hantavírusu, ktorý sa prenáša medzi ľuďmi. Oznámilo to ministerstvo zdravotníctva Juhoafrickej republiky, kam ich previezli. Z výsledkov predbežných testov sa u Holanďanky, ktorá zomrela v Johannesburgu, a Brita stále ležiaceho v nemocnici, zistil kmeň vírusu Andes. Ide o jediný známy hantavírus, pri ktorom bol preukázaný prenos z človeka na človeka.