V historickom meste zmizlo niekoľko vzácnych budov. Čo sa s nimi stalo? Jednu z nich chce radnica oživiť
obchodnyregister
2026.05.08.
Po pozoruhodných stavbách zostali už len archívne materiály.
Priamo v strede historického námestia v Kremnici, nad morovým stĺpom, stál v minulosti Kostol Blahoslavenej Panny Márie. Jeho existenciu však pripomínajú už len archívne zábery. Centrum mesta zdobil do roku 1880, kedy musel byť zbúraný. Problémom bola statika – k jej porušeniu došlo v dôsledku banskej činnosti, ktorá pod chrámom prebiehala.
Tento sakrálny objekt sa zmieňoval už v roku 1393. Keďže tamojšie námestie bolo celé poddolované, po storočiach svojej existencie sa kostol začal prepadávať. Fakt, že ho nakoniec zrovnali so zemou, v mnohých dodnes vyvoláva veľkú ľútosť. Niektorí sú presvedčení, že dnešné technológie by zvládli jeho záchranu, no teraz sa s tým už nedá nič robiť.
Torzálna architektúra
Mnohí možno ani netušili, že takáto dominanta kedysi zdobila „Zlaté mesto“. Sú ale ľudia, ktorí túto vedomosť majú a želali by si unikátnu pamiatku oživiť. Kremnický primátor Martin Novodomec Pravde potvrdil, že nad niečím podobným špekulujú. „Nielen domáci, ale aj turisti sa pýtajú na náš Kostol Blahoslavenej Panny Márie,“ uviedol. Pripomenul, že tento chrám stál priamo na Štefánikovom námestí.
„V minulosti tam boli realizované archeologické prieskumy, no pre ľudí sa nezachovali – výkopy boli naspäť zahádzané. Rozhodli sme sa však, že túto pamiatku pre súčasnosť symbolicky sprítomníme,“ hovorí primátor. „V rámci toho plánujeme pripraviť projekt s fragmentmi torzálnej architektúry – ale iba z hornej časti kostola. Nepôjde o nejaký významný zásah, skôr o pripomenutie múrov v časti presbytéria,“ priblížil.
Čítajte aj Úzkosť a digitálny tlak u detí stále narastajú. Riešenie potlačiť ich pilotne testuje šesť škôl „Keďže proces archeologického bádania ešte nebol ukončený, v rámci výstavby neplánujeme prepojiť staré múry s novými,“ pokračoval Novodomec. Pamiatku chcú sprítomniť aj moderným spôsobom vytvorenia AR aplikácie (rozšírená realita s 3D objektmi pomocou smartfónu), ktorá bude znázorňovať priebeh výstavby a existencie kostola až po jeho zánik. „Pre návštevníkov plánujeme vytvoriť aj 3D model, ktorý by v určitej mierke sprítomňoval skutočný tvar a detaily exteriéru už neexistujúcej pamiatky,“ spresnil.
Mesto už na túto aktivitu získalo zdroje od Banskobystrického samosprávneho kraja. Finálnu verziu by chcela samospráva stihnúť dokončiť tak, aby ju mohli širokej verejnosti predstaviť v roku 2028 – keď Kremnica oslávi 700 rokov odvtedy, ako jej kráľ Karol Róbert z Anjou udelil mestské privilégiá. Bude to vlastne špeciálny darček k narodeninám.
Foto: Múzeum mincí a medailí
Pamiatky, ktoré neprežili
Vzácny chrám však nie je jediný, ktorý z mesta zmizol kvôli problémovej statike. Podobne dopadla aj stará gotická radnica situovaná v areáli Mestského hradu. Námestie prešpikované štôlňami si vyžiadalo aj v jej prípade radikálny krok – zbúrali ju zhruba osemnásť rokov po demolácii kostola. Z nej sa však predsa len niečo zachovalo. Z pôvodnej päťpodlažnej budovy zo 14. storočia zostali suterén a prízemie, ktoré sa stali súčasťou expozície barokových plastík.
Čítajte aj Ružomberok mal vlastné „more“: Zabudnuté kúpalisko na Váhu ožíva na dobových záberoch
Pozoruhodnou pamiatkou bola v Kremnici aj synagóga, ktorú otvorili začiatkom septembra 1898. Žiaľ, nestihla osláviť ani polstoročie. V roku 1943 ju nacisticky orientovaní členovia Deutsche Partei podpálili a kvôli narušenému stavu ju neskôr museli úplne zbúrať.
Činnosť židovskej náboženskej obce v meste datovali od roku 1859. Bohoslužby mávali najskôr v súkromných bytoch, neskôr v provizórnej modlitebni. Od roku 1880 mala Kremnica vlastný rabinát, do ktorého patrili Židia z dvanástich obcí.
Foto: mesto Kremnica
Synagógu postavili v blízkosti evanjelického kostola, nachádzala sa oproti súčasnej budove Kultúrneho centra Akropola. Väčšina Židov sa po druhej svetovej vojne, v roku 1949, vysťahovala do Izraela a ich náboženská obec v meste úplne zanikla.