Odborník na Rusko: Robert Fico oslavujúci v Moskve sa v ruskej propagande mení na symbol slabého Západu
obchodnyregister
2026.05.08.
Robert Fico ide do Moskvy ako jediný líder z EÚ. Rusista Marek Příhoda varuje, že aj bez účasti na vojenskej prehliadke sa stáva súčasťou propagandistického divadla Kremľa.
V sobotu bude Rusko oslavovať koniec „veľkej vlasteneckej vojny“, ako druhú svetovú vojnu dodnes označuje. Pozornosť však nebude upriamená iba na Vladimira Putina, ale aj na slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý je na rozdiel od minulého roka zatiaľ jediným potvrdeným lídrom z Európskej únie na oslavách.
Zatiaľ čo minulý rok, pri 80. výročí konca vojny, sa na podujatí v Moskve objavili lídri ako čínsky prezident Si Ťin-pching, srbský prezident Aleksandar Vučić či Robert Fico, dnes sa slovenský premiér ocitá v oveľa menšej skupine hostí, vedľa autoritatívnych lídrov, ale aj predstaviteľov neuznaných území podporovaných Ruskom. Účasť potvrdil napríklad malajzijský kráľ či prezident Abcházska.
„Aj keď sa nezúčastníte na samotnej vojenskej prehliadke, stále ste súčasťou kontextu týchto osláv,“ hovorí pre Aktuality.sk rusista Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Podľa neho sa oslavy 9. mája v posledných rokoch zmenili z historickej spomienky na jeden z najdôležitejších nástrojov legitimizačnej politiky Kremľa.
V rozhovore s odborníkom na Rusko okrem iného dočítate:
- prečo sú oslavy 9. mája dnes kľúčovou súčasťou Putinovej propagandy;
- prečo podľa Příhodu návšteva Moskvy automaticky znamená vstup do propagandistického rámca Kremľa;
- ako dnešné Rusko vytláča z historickej pamäti pakt so Hitlerom a rozdelenie Poľska;
- prečo sa na tohtoročnej prehliadke pravdepodobne neobjaví časť vojenskej techniky;
- či v Rusku existuje reálna šanca na vnútorný prevrat alebo oslabenie režimu Vladimira Putina.
Marek Příhoda
Zdroj: Marek Příhoda
Rusko oslavy 9. mája stále označuje za víťazstvo vo veľkej vlasteneckej vojne. Aký význam majú tohtoročné oslavy v kontexte toho, že Moskva už niekoľko rokov vedie vojnu na Ukrajine, ekonomika klesá a hovorí sa o prevrate v Rusku? Akú náladu nesú tohtoročné oslavy?
Ja by som bol možno opatrnejší s tým prevratom v Rusku. Samozrejme, to je skôr akási nádej ľudí, ktorí veria v nejakú náhlu zmenu, alebo to počujeme aj z ukrajinskej strany, že Rusko sa rozpadá alebo že sa chystá nejaká zásadná zmena. To počúvame v podstate pravidelne už od roku 2014, keď sa začala krymská kríza a vojna na východe Ukrajiny. Zatiaľ sa nič také nechystá.
Ale k jadru vašej otázky. Myslím si, že nielen tento rok, ale vôbec, pre postsovietské Rusko má tento deň kľúčovú rolu. Tie kľúčové sovietske sviatky boli dva, keď sa konali vojenské prehliadky, a to 1. mája a 7. novembra. Siedmy november bol boľševický prevrat alebo, ako sa vtedy hovorilo, veľká októbrová socialistická revolúcia. To bol základný sviatok Sovietskeho zväzu.
Keď Sovietsky zväz skončil, sviatok 7. novembra skôr rozdeľoval, než zjednocoval, čoho si bola postsovietska elita vedomá. A od roku 1995, keď boli pompézne oslavy výročia konca vojny, ešte za prezidenta Borisa Jeľcina, sa dokonca konali dve vojenské prehliadky a potom sa už pravidelne konajú vojenské prehliadky s tým, že tento sviatok vyplnil ideologické vákuum, ktoré vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu, po tom, čo stratili význam tie dva kľúčové sviatky.
Nehľadiac na to, že sa vzďaľujeme od roku 1945 a je stále menej veteránov, naposledy sa na prehliadke zúčastnili v roku 2000, ten sviatok preto naberá nový význam a zároveň nový obsah. Pre putinskú éru, alebo posledné desaťročia, čo je Vladimír Putin prezidentom Ruska, sa z toho stáva kľúčový deň v kalendári.
Ten význam sa posúva a, ako ste správne povedali, veľmi to súvisí s otvorenou agresiou, ktorá sa začala v roku 2022. Dôležitou súčasťou osláv je Putinov prejav. A práve v roku 2022 jasne ukázal, kam sa význam sviatku posunul. Putin vtedy najmenej hovoril o druhej svetovej vojne. Hlavnou témou bola vojna na Ukrajine. Priamo spojil hrdinstvo vojakov veľkej vlasteneckej vojny a ciele, za ktoré bojovali, so súčasnou agresiou.
To je na tom nebezpečné. Ten sviatok je kľúčovým dňom v kalendári, je to dôležitý historický dátum a pripomínané víťazstvo, ale problém je v tom, že sa to týmto spôsobom spája so súčasnosťou a slúži to na ospravedlnenie ruskej agresie.
To je to nebezpečné a možno sa k tomu ešte dostaneme, pretože účasť na týchto oslavách znamená byť súčasťou tejto legitimizácie a z toho sa jednoducho nevyviažete.
Ak sa pýtate, či je tam nejaký posun, tak ja by som možno zhrnul tie Putinove prejavy, ktoré každoročne prednáša. Sú síce krátke, trvajú niekde okolo ôsmich minút, aj keď podľa tlačového hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by sme tento rok mali čakať niečo dôležité.
Robert Fico s Vladimirom Putinom na oslavách v Moskve.
Zdroj: kremlin.ru
Hovorí sa, že tento rok by mal byť Putinov prejav prelomový. Je to podľa vás reálne, alebo ide skôr o hru?
Ja vám na to poviem asi toto. Dmitrij Peskov by vo svojom štýle mohol prakticky pri každom Putinovom prejave tvrdiť, že bude veľmi dôležitý a že naň čaká celý svet.
Keď sa pozrieme na prejavy po roku 2022, tak sa dosť opakujú. Možno by som spomenul jednu výnimku, a to bol minuloročný prejav pri okrúhlom výročí, keď sa na vojenskej prehliadke zúčastnilo viacero zahraničných predstaviteľov štátov a hlavným hosťom bol čínsky prezident. Možno práve preto, že išlo o okrúhle výročie a boli tam zahraniční hostia, Putin miernil bojovnú rétoriku.
Prejav z roku 2025 bol prekvapivo viac o druhej svetovej vojne a jej odkaze. Inak však tie predchádzajúce prejavy obsahovali jeho geopolitické úvahy a spájanie súčasnej ruskej agresie s historickými udalosťami. Samozrejme, nechýbalo obviňovanie Západu.
Putin hrá takú hru, že na jednej strane spomína spojencov. Hovorí, že Sovietsky zväz nebojoval úplne sám, aj keď zdôrazňuje, že v prvých rokoch po roku 1941 bojoval takmer osamotene. Spomenie príspevok spojencov, druhý front či Čínu, ale na druhej strane tvrdí, že dnešný Západ zradil ideály, za ktoré sa bojovalo.
Teda áno, kedysi boli západní spojenci, ale dnešný Západ sa podľa neho podieľa na obnove fašizmu a nacizmu. Padajú tam priame obvinenia voči súčasnému Západu. Keby som to mal zhrnúť, vytvára sa obraz, že dnešný Západ už tie hodnoty zradil.
A to sa prejavilo najmä v roku 2022, čo bol asi najbojovnejší prejav, keď Putin hovoril, že Západ vsadil na neonacistov a banderovcov, pričom vieme, koho tým myslel. Teda obviňovanie Ukrajiny z obnovovania nacizmu a podobne, veľa tých tvrdení je úplne mimo reality.
Robert Fico ide do Moskvy aj tento rok. Minulý rok tam však bolo viac zahraničných hostí, dnes sa jeho meno spomína výraznejšie. Je podľa vás v súčasnej situácii dobrý nápad chodiť na tieto oslavy?
Ja nechcem komentovať slovenskú politiku, ale všeobecne si myslím, že to dobrý nápad nie je práve z tých dôvodov, o ktorých som hovoril. Aj keď sa nezúčastníte priamo na vojenskej prehliadke, stále ste súčasťou kontextu týchto osláv.
Skúsim sprostredkovať pohľad ruských oficiálnych médií. Robert Fico tam výrazne vyčnieva. Minulý rok, keď bolo okrúhle výročie, bolo viac zahraničných hostí a človek sa v tom trochu stratil. Teraz však v ruských oficiálnych médiách Robert Fico výrazne vystupuje do popredia.
A otázka je, či chcete byť ako predstaviteľ európskej krajiny, ktorá je navyše z pohľadu Ruska stále vedená medzi nepriateľskými štátmi, súčasťou tohto obrazu. Vaša návšteva 9. mája totiž nespôsobí, že vás Rusko začne vnímať ako neutrálnu krajinu. Slovensko zostane na zozname nepriateľských štátov.
Je to trochu zvláštne. Zoznam hostí ešte stále nie je úplne zverejnený, ale z tých potvrdených hostí sa najčastejšie spomínajú Robert Fico a (bieloruský diktátor) Aleksander Lukašenko, ktorý je tam tradične.
A pritom aj Lukašenko, najvernejší spojenec Moskvy, v minulosti účasť vynechal s tým, že oslavy si pripomenie doma. To ukazuje, že aj niekto ako Lukašenko môže oslavovať víťazstvo nad fašizmom vo svojej krajine a nemusí kvôli tomu cestovať do Moskvy.
Ak chce niekto oceniť prínos Červenej armády a padlých pri oslobodzovaní svojej krajiny, môže to urobiť aj doma. Nemusí byť priamo v Moskve.
A druhá vec je, že sa tým stávate súčasťou propagandistického divadla.
Vladimír Putin
Zdroj: Reuters
Môže byť motiváciou aj snaha udržať si vzťahy s Ruskom?
Ak niekto očakáva, že jeho príchod do Moskvy výrazne zlepší vzťahy s Ruskom alebo mu prinesie nejaké preferencie, tak si myslím, že je to ilúzia.
Zaujímavé je, že si to všimli aj ruské médiá. Keď sa začala pripravovať Ficova návšteva, hovorilo sa o tom, že príde na oslavy víťazstva. Potom však vyšlo najavo, že sa nezúčastní na samotnej vojenskej prehliadke.
A to okamžite viedlo v ruských médiách k špekuláciám, prečo to tak je. Objavili sa interpretácie, že podľahol tlaku Európskej únie.
Vytvára sa tak obraz politika, ktorý síce ako jediný z lídrov Európskej únie príde do Moskvy, ale zároveň sa nezúčastní na samotnej prehliadke. A to sa v ruskom prostredí bude vnímať ako určitá slabosť.
Z môjho pohľadu je to skôr odkaz smerom k domácim voličom. Nemyslím si však, že po 9. máji sa zásadne zmení postoj Ruska voči Slovensku alebo že ruská spoločnosť začne Slovensko vnímať inak.
Celková rétorika týchto osláv je totiž silne protizápadná. A Slovensko, aj keď jeho premiér príde do Moskvy, je stále vnímané ako súčasť kolektívneho Západu. Putin často používa formuláciu „Spojené štáty a ich satelity“ alebo „mladší partneri“. Takto vníma svet, cez mocenské centrá.
Pri oslavách sa často hovorí o tom, že Sovietsky zväz oslobodil Európu. Menej sa však pripomína, že ešte predtým spolu s nacistickým Nemeckom napadol Poľsko. Ako sa s touto časťou histórie vyrovnáva dnešné Rusko?
Jednoznačne tam došlo k posunu. Ak hovoríme o Rusku po roku 1991, musíme to rozdeliť na viac etáp. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa začala pomerne slobodná diskusia o histórii a pripomínali sa aj tieto problematické momenty.
Teda áno, Sovietsky zväz nielenže od roku 1939 nebojoval proti Tretej ríši, ale bol jej partnerom a ekonomicky ju podporoval. To je dôležité pripomenúť aj v kontexte Putinových prejavov. V jednom z nich napríklad povedal, že prakticky celá Európa pracovala pre nacistické Nemecko. Už však nespomenie, že Sovietsky zväz ekonomicky zásoboval Nemecko až do roku 1941 a existovala dokonca zmluva o priateľstve.
Po roku 1991 sa tieto traumatické momenty otvárali. Objavovali sa aj v školských učebniciach dejepisu. Ale s nástupom Putina sa toto obdobie začalo postupne zamlčiavať.
Prečítajte si tiež:
Dá sa teda povedať, že dnešné Rusko vytláča tieto udalosti z historickej pamäti?
Keď sa dnes pozriete na rétoriku ruskej propagandy, môžete mať pocit, že druhá svetová vojna sa začala až v roku 1941. Používa sa termín veľká vlastenecká vojna, čím sa z historickej pamäti vymazávajú tie dva roky, počas ktorých Sovietsky zväz spolupracoval s Treťou ríšou na rozdelení Európy.
A to zahŕňa okupáciu Pobaltia, rozdelenie Poľska, zimnú vojnu proti Fínsku a ďalšie sovietske ambície.
Nemôžete totiž budovať obraz veľkého víťazstva a zároveň pripomínať udalosti, ktoré ho narúšajú. V Rusku je dnes dokonca prepisovanie druhej svetovej vojny a spochybňovanie oficiálneho výkladu trestným činom.
Ak budete verejne hovoriť o tom, že Sovietsky zväz sa podieľal na vojnových zločinoch alebo že sa Červená armáda dopúšťala násilia, môže vám hroziť trestné stíhanie.
Takže nielenže je tá diskusia zastavená, ale samotné pripomínanie týchto tém je v dnešnom Rusku prakticky neprípustné.
Rusko sa zároveň snaží byť jediným vlastníkom historickej pravdy.
A to je dôležité. Rusko si dnes privlastňuje zásluhy celého Sovietskeho zväzu. Hovorí sa o ruskom víťazstve, hoci Červená armáda bola sovietska armáda, v ktorej bojovali aj ďalšie národy Sovietskeho zväzu vrátane Ukrajincov. O nich sa dnes prakticky nehovorí.
Rusko dnes často používa pojmy ako neonacizmus či neofašizmus. Súvisí to s týmto výkladom dejín?
Určite áno. Spomenul by som jeden moment, ktorý podľa mňa veľmi dobre ukazuje súčasné myslenie ruskej propagandy. V propagandistickom filme „Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov“ Putin povedal vetu: „Historické Rusko pod názvom Sovietsky zväz.“
Teda Sovietsky zväz je prezentovaný ako historické Rusko. A to je veľmi nebezpečné, pretože si jeden štát privlastní celé historické dedičstvo a zároveň rozhoduje o tom, kto je na správnej strane dejín.
Potom sa veľmi ľahko pracuje s pojmami ako neonacizmus či neofašizmus. Ak podporujete Ukrajinu, môžete byť automaticky zaradený do tábora neonacistov alebo neofašistov. A presne toto zaznieva aj v dnešnej ruskej propagande.
Následok ruského útoku na Ukrajinu, 23. decembra 2025
Zdroj: ДСНС України
Objavili sa informácie, že na vojenskej prehliadke bude tento rok chýbať časť vojenskej techniky, ktorá tam bývala po minulé roky. Čo to podľa vás znamená?
Ja by som to trochu spresnil. Tie posledné správy hovoria o tom, že by mala chýbať najmä pozemná technika. Teda tanky a ďalšie systémy, ktoré bývali súčasťou prehliadky. Zostať by mala letecká časť.
Oficiálne sa to zdôvodňuje „operačnou situáciou“, čo je veľmi všeobecný pojem, pod ktorý sa dá schovať prakticky čokoľvek. Ale my vieme, že tam existuje obava z možného ukrajinského útoku.
Aj samotné oslavy budú v určitom obmedzenom režime. V niektorých regiónoch Ruska sa prehliadky alebo oslavy úplne rušia, najmä v pohraničných oblastiach. A to je samo osebe zaujímavé, keď si uvedomíme význam tohto sviatku pre dnešné Rusko.
Ukrajina totiž v poslednom období ukazuje schopnosť útočiť veľmi ďaleko za hranicami. Má techniku, ktorá dokáže zasiahnuť ciele vzdialené stovky až tisíce kilometrov. Samozrejme, Moskva je veľmi dobre chránená, ale aj napriek tomu tam obava existuje.
Je to teda hlavne bezpečnostný problém?
Aj, ale nielen to. Existuje viac vysvetlení.
Jedno z nich je, že Rusku jednoducho chýba technika, ktorú by mohlo ukázať. Ja si však nemyslím, že by to bolo až také dramatické, že by nevedeli dať dokopy žiadnu vojenskú techniku na prehliadku.
Druhý dôvod je podľa mňa dôležitejší. Keď Rusko v minulosti ukazovalo novú techniku, často to vyvolávalo otázky vlastných nacionalistických a provojnových kruhov.
Rusko totiž využívalo vojenské prehliadky ako demonštráciu nových zbraní. Najviac to bolo viditeľné napríklad v roku 2015, keď predstavilo nové tanky a ďalšie systémy. Lenže potom sa ľudia začali pýtať: kde tie zbrane vlastne sú? Prečo nebojujú na Ukrajine? Prečo neexistuje sériová výroba týchto systémov?
A práve toto môže byť dnes problém. Ukážete modernú techniku, ale následne sa všetci pýtajú, prečo ju nevidno na fronte.
Môže byť dôvodom aj obava z ukrajinského útoku priamo počas prehliadky?
Aj to je možné. Ak by tam bola vystavená moderná vojenská technika, mohla by sa stať symbolickým cieľom.
Ukrajina by potom mohla argumentovať tým, že neútočí na civilistov ani účastníkov osláv, ale na aktívnu vojenskú techniku.
Takže dôvodov je viac. Jednak bezpečnostné obavy, ale aj to, že demonštrácia nových zbraní dnes môže pôsobiť kontraproduktívne.
V posledných dňoch sa znovu objavili špekulácie o možnom prevrate v Rusku či o zdravotnom stave Vladimira Putina. Je to len nádej Západu, alebo existujú aj reálne signály, že by mohlo dôjsť k zmene režimu?
To je veľmi častá otázka. Samozrejme, v Rusku sa objavujú individuálne protesty, niekedy aj lokálne kolektívne protesty. Väčšinou však nesúvisia priamo s vojnou, ale skôr s jej dôsledkami, napríklad so sociálnou situáciou alebo problémami v regióno.
Lenže ruský štát má stále veľmi silný represívny aparát. Ten silový sektor bol dlhé roky budovaný a preferovaný aj v štátnom rozpočte. A je schopný lokálne protesty potláčať.
Áno, Rusko sa ekonomicky postupne dostáva do horšej situácie, to ukazujú aj čísla. Ale otázka je, či to povedie k zastaveniu vojny alebo k zmene režimu. Ja si myslím, že skôr nie.
Rusko stále má kapacity pokračovať vo vojne. Dobrou správou však je, že už pravdepodobne nemá možnosti na veľké ofenzívy alebo masovú mobilizáciu. Skôr bude pokračovať v dlhodobom vyčerpávajúcom konflikte.
Čiže zmenu zdola neočakávate?
Nie. Kontrola ruskej spoločnosti je dnes veľmi silná. Režim má mimoriadne mocný bezpečnostný aparát. Ak by mala prísť zásadná zmena, pravdepodobne by musela súvisieť buď s fyzickým koncom Vladimira Putina, alebo s rozkolom v elitách.
A to zatiaľ nevidíme.
Istú nádej predstavovalo Prigožinovo ťaženie (zabitý šéf ozbrojenej skupiny wagnerovcov, pozn.). To bol naozaj kritický moment, pretože ukázal, že v časti armádnych a bezpečnostných štruktúr mohla existovať určitá dohoda alebo nespokojnosť. Ale vieme, ako sa to skončilo. Prigožin nakoniec neuspel a následne bol odstránený.
Môžu mať význam aspoň symbolické protesty, napríklad prípady ľudí, ktorí sa upálili na protest proti režimu?
V demokratických krajinách by takýto čin mohol vyvolať silnú spoločenskú reakciu a mobilizovať verejnosť. Keby sa niečo podobné stalo napríklad v Česku alebo na Slovensku, vznikli by iniciatívy, protesty, občianska reakcia.
Lenže Rusko funguje inak. Chýba tam horizontálne prepojenie spoločnosti. Krajina je obrovská, rozdelená regionálne, etnicky aj kultúrne. Takýto čin síce môže pohnúť svedomím konkrétnych ľudí, ale automaticky nepovedie k masovým protestom naprieč celou krajinou.
A treba si uvedomiť, že na ruských občanov už dnes dopadajú dôsledky vojny. Rast cien, zatváranie podnikov, prepúšťanie. Napriek tomu nevidíme masový odpor.
Preto si myslím, že prípadná zmena nepríde zdola. Musela by prísť z elít, a zatiaľ nevidíme signály, že by sa na niečo také schyľovalo.
Môže teda režim fungovať ešte veľmi dlho?
Áno, pretože represívny aparát je pripravený zasiahnuť prakticky okamžite. Ak by sa aj v niektorom regióne objavili väčšie protesty, ktoré by mali podporu miestneho obyvateľstva,
centrum tam môže poslať spoľahlivé, lojálne bezpečnostné sily a situáciu potlačiť.
Zároveň ľuďom hrozia veľmi tvrdé tresty. Rusko dnes funguje na princípe exemplárnych odsúdení. Z času na čas sa objaví prípad človeka, ktorý dostane mnohoročný trest za komentár, status alebo verejné vyjadrenie.
A to je signál pre ostatných, aby si podobné veci rozmysleli.
Nie sme v stalinskom období masových čistiek, ale systém strachu funguje veľmi efektívne. Akékoľvek vystúpenie proti režimu môže byť interpretované ako diskreditácia ruskej armády alebo čin proti štátu. A následky sú veľmi vážne.
Prečítajte si tiež: