Viac peňazí, no stále strata. Prečo štátne nemocnice nefungujú efektívne?

Lepšie riadenie a efektívnejšie využitie zdrojov by mohli priniesť do nemocníc výrazné úspory. Tvrdí to predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič.  

Audit hospodárenia a fungovania štátnych nemocníc, ktorý sa zameral na efektivitu, personálne nastavenie aj využívanie kapacít odhalil ich neefektívne fungovanie a vážne systémové nedostatky. Konkrétnejšie aj prázdne operačné sály v popoludňajších hodinách, nadbytok lekárov, ale veľký nedostatok sestier. Náklady na nadčasy, odmeny i prevádzku rástli. Zo zistení vyplýva, že existuje veľký priestor na úspory, dokonca stovky miliónov eur ročne.

Niektorí odborníci a odborné organizácie však spochybnili metodiku auditu a tvrdia, že nezohľadňuje komplexnosť nemocníc. Podľa nich môže skresľovať realitu prevádzky nemocníc a náročnosti výkonov.

Práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR je kľúčová inštitúcia slovenského zdravotníctva, ktorá stojí „nad systémom“ a kontroluje jeho fungovanie. Zohráva dôležitú rolu arbitra aj kontrolóra. Práve jeho rozhodnutia a zistenia často nastavujú hranice medzi právami pacienta, povinnosťami poskytovateľov a pravidlami zdravotných poisťovní. Predseda úradu Michal Palkovič sa vyjadril pre Pravdu k záverom auditu.

Analýza ÚDZS ukazuje, že niektoré štátne nemocnice dostávajú viac peňazí než je referenčná sadzba (CRS – referenčná sadzba za prípad – liečby). Ako si má bežný pacient vysvetliť, že aj napriek tomu sú často v strate?

Dlhodobým problémom štátnych nemocníc je kvalita manažmentu vrátane častých zmien ich vedenia. Keď takýto stav trvá dlho, problémy s nízkou efektívnosťou a nehospodárnosťou sa stanú chronické. Dosiahnuť obrat v špirále kopiacich sa problémov je potom mimoriadne zložité a aj drahé. Na druhej strane treba povedať, že napriek mnohým ťažkostiam, kam patria aj dlhy, ústavná zdravotná starostlivosť na Slovensku stále dokáže úspešne vyliečiť pacienta v relatívne krátkom čase.

Ako by ste jednoducho vysvetlili verejnosti, čo znamená „referenčná sadzba“ a prečo je dôležitá?

Referenčná sadzba je cena za jednotku produkcie, ktorú stanovil štát – Centrum pre klasifikačný systém DRG (DRG system (Diagnosis Related Groups) – klasifikácia pacientov) pri ministerstve zdravotníctva. Vychádza zo zdrojov určených na ústavnú zdravotnú starostlivosť, zohľadňujúc úroveň nemocníc podľa klasifikácie.

Univerzitné nemocnice dostávajú dokonca viac financií na jednu hospitalizáciu ako iné nemocnice. Čím je tento rozdiel spôsobený?

Toto je otázka pre zdravotné poisťovne, prečo platia za jednotku produkcie v rámci DRG viac, ako určuje základná sadzba CKS. Čiastočne sa dá na to odpovedať tak, že univerzitné nemocnice riešia najťažšie, a teda aj najnákladnejšie zdravotné prípady a súčasne vzdelávajú mladých medikov a robia aj výskum, pričom tieto činnosti „navyše“ im nie sú úmerne kompenzované z iných zdrojov.

Myslíte si, že by sa mali priblížiť platby pre fakultné nemocnice, ktoré dostávajú výrazne menej než univerzitné?

Áno, a dáta za celý rok 2025 ukazujú, že sa efektívna sadzba približuje k základnej a fakultné nemocnice dostávajú postupne viac.

Vo verejnosti pretrváva názor, že práve súkromné nemocnice dostávajú od štátu viac peňazí. Analýza však ukázala opak. Prečo tento názor pretrváva?

Aj súkromné nemocnice v niektorých prípadoch vykazujú kladný rozdiel medzi efektívnou sadzbou a základnou sadzbou, čiže sú nadfinancované. Opäť je to otázka pre zdravotné poisťovne.

Ak by sa mali financie v systéme prerozdeliť spravodlivejšie, kde je najväčší priestor na zmenu?

Všade tam, kde je odchýlka efektívnej sadzby od základnej najväčšia, a to oboma smermi. Určite tam patria univerzitné nemocnice, ktoré podľa vykázaných dát sú nadfinancované a tiež fakultné nemocnice, ktoré sú zas podfinancované. Priestor vidíme v sprehľadnení financovania zo strany zdravotných poisťovní.

Dáta naznačujú, že problém nemusí byť len v množstve peňazí, ale aj v efektivite. Kde konkrétne vidí váš úrad najväčšie rezervy v hospodárení nemocníc?

Treba si uvedomiť, že drvivá časť zdrojov zo zdravotných poisťovní ide na mzdy vďaka tzv. mzdovému automatu, ktorý je ukotvený v zákone. Enormne vysoký podiel miezd na celkových nákladoch nemocníc je čosi ako globálny problém ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. A k tomu sa ešte pridávajú nie vždy efektívne nákupy spotrebného materiálu alebo prístrojov vo verejných nemocniciach.

Aký vplyv má podľa vás spôsob financovania na čakacie lehoty a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov?

O miere vplyvu financovania na čakacie lehoty môžeme len špekulovať. Na čakacie lehoty má podľa nášho názoru primárne vplyv manažovanie nemocníc a personálne kapacity.

Analýza porovnáva aj prístup zdravotných poisťovní. Prečo sú medzi nimi také rozdiely v platbách nemocniciam?

To je tiež otázka na zdravotné poisťovne. Ale treba dodať, že s ohľadom na platobné mechanizmy existujú medzi nimi rozdiely. Z našich dát vyplynulo, že najrovnomernejšie distribuuje zdroje nemocniciam ZP Union.

Ako sa tieto rozdiely medzi poisťovňami premietajú do reálnej skúsenosti pacienta?

Opäť môžeme len špekulovať. Ale v konečnom dôsledku v dlhšej časovej perspektíve na podfinancovanie nemocnice musí doplácať pacient v nižšej kvalite zdravotnej starostlivosti, v slabšom nemocničnom komforte i v dlhších čakacích lehotách na operácie. Pritom nadfinancovaná nemocnica nemusí zákonite pacientovi priniesť benefit, úmerný jej vyšším príjmom.

Niektoré nemocnice by museli vykonať viac výkonov, aby „zarobili“ rovnaké peniaze. Znamená to, že kapacity nemocníc nie sú dostatočne využité?

Toto je otázka na každú nemocnicu zvlášť. Lepšie využitie kapacít je úlohou manažmentu a je to, pravdaže, želaný stav. Ale uvedomme si, že ak je nemocnica neefektívna alebo podfinancovaná a na každú jednotku produkcie vytvára dlh, tak potom zvýšenie produkcie môže viesť paradoxne aj k jej vyššiemu zadlženiu.

Je podľa vás problémom slovenského zdravotníctva skôr nedostatok zdrojov alebo ich zlé nastavenie?

Podľa nášho názoru najmä neefektívne využitie zdrojov, ich zlá alokácia, zlé manažovanie, čo špeciálne platí pre verejný sektor.

Aké konkrétne opatrenia by podľa vás mohli zlepšiť efektivitu nemocníc bez toho, aby to pocítil pacient negatívne?

Lepší manažment, diferencované odmeňovanie personálu, otvorenejší a pružnejší pracovný trh, dokončenie systému DRG, väčšia súťaž medzi poskytovateľmi a ich dodávateľmi.

Po zverejnení tejto analýzy – očakávate nejaké konkrétne zmeny v riadení zdravotníctva?

Toto je otázka predovšetkým na ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne a aj na samotných riaditeľov nemocníc. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by, samozrejme, privítal, keby zverejnené dáta viedli k lepšiemu manažovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Technicky vyjadrené, keby sa efektívna sadzba dostala do tesnej blízkosti základnej, ktorú stanovuje CKS.