Americký prezident Iránu opäť pohrozil útokmi, ak urýchlene nepristúpi na dohodu s USA.
17:09 Irán vytvoril úrad pre dohľad na prepravu cez Hormuzský prieliv a výber mýta, uviedol v piatok digitálny denník Lloyd’s List (LL) venovaný námornej doprave a lodnému priemyslu. Urobil to údajne napriek tlaku z Washingtonu na uzavretie dohody, ktorá by umožnila otvorenie kľúčovej vodnej trasy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Úrad pre Perzský záliv už zaviedol nový rámec, ktorý vyžaduje, aby lode pred vyplávaním získali povolenie na tranzit a zaplatili mýto,“ uviedol LL. „Lode musia povinne predložiť podrobné záznamy o vlastníctve, poistení, posádke a plánovanej trase prepravy,“ odvoláva sa na formulár, ktorý zaslal nový úrad.
Iránska televízia Press TV v utorok uviedla, že Irán vybudoval „systém na presadzovanie suverenity nad Hormuzským prielivom“ a že lodiam prechádzajúcim prielivom boli zaslané „predpisy“.
Teherán takmer celý čas od začiatku vojny na Blízkom východe blokuje túto kľúčovú vodnú cestu, ktorou za normálnych okolností prechádza pätina svetovej ropy. Opakovane naznačil, že má v úmysle presadiť v Hormuzskom prielive nový režim, vyberať mýto od lodí a podeliť sa o výnosy s Ománom na opačnom brehu.
Spojené štáty uvalili vlastnú blokádu na iránske prístavy v Perzskom zálive. Eskaláciu napätia v prielive spomalili snahy o rýchle uzavretie dohody, ktorá by trvalo ukončila konflikt, píše AFP.
16:20 Irán zadržal v Ománskom zálive ropný tanker plaviaci sa pod vlajkou Barbadosu, ktorý prepravoval iránsku ropu a podlieha sankciám USA. Oznámili to dnes podľa tlačových agentúr iránske štátne médiá s odvolaním sa na vyhlásenie armády, podľa ktorej plavidlo narúšalo iránsky vývoz ropy. Skutočný dôvod tohto kroku je podľa AFP však nejasný.
„Námorníctvo Iránskej islamskej republiky v rámci špeciálne naplánovanej operácie zadržalo v Ománskom mori ropný tanker Ocean Koi, ktorý protiprávne prepravoval náklad ropy patriaci Iránskej islamskej republike,“ uviedla armáda vo vyhlásení, ktoré odvysielala štátna televízia. Loď bola presmerovaná k južnému pobrežiu Iránu a odovzdaná súdnym orgánom po tom, ako sa pokúsila „narušiť a zmariť vývoz ropy z Iránu“ zneužitím situácie v regióne, dodala armáda bez ďalších podrobností.
Americké ministerstvo financií tento rok vo februári uvalilo na tento tanker sankcie s tým, že od roku 2020 patrí k iránskej tieňovej flotile, teda sieti plavidiel využívaných na prepravu ropy pri obchádzaní sankcií.
Iránska štátna televízia podľa AFP odvysielala video, prezentované ako „zhabanie“ tankera. Záznam zachytáva, ako iránske jednotky v noci sledujú loď z malých člnov, potom na ňu vystupujú po rebríku a nakoniec ju odkláňajú k iránskemu pobrežiu.
**15:27 Spojené arabské emiráty (SAE) v piatok oznámili, že pri iránskom raketovom a dronovom útoku na územie krajiny utrpeli traja ľudia ľahké zranenia. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP a AP.
SAE tento týždeň hlásili viacero raketových a dronových útokov z Iránu. Išlo o prvé údery od vstupu prímeria do platnosti v apríli. Irán predtým správy o útokoch na SAE poprel.
„Systémy protivzdušnej obrany SAE zachytili dve balistické rakety a tri bezpilotné lietadlá vypálené z Iránu,“ uviedlo ministerstvo obrany SAE v príspevku na platforme X. V krajine neboli bezprostredne hlásené žiadne škody.
Rezort následne odporučil obyvateľom, aby sa nepribližovali k „žiadnym troskám alebo úlomkom, ktoré spadli v dôsledku úspešných vzdušných zásahov“, nefotografovali ich ani ich nedotýkali.
Niekoľko hodín predtým americká armáda oznámila, že vo štvrtok v noci zachytila iránske útoky na tri americké torpédoborce v Hormuzskom prielive a následne „zaútočila na iránske vojenské zariadenia zodpovedné za útoky“.
12:23 Americké ministerstvo spravodlivosti vyšetruje sériu podozrivo načasovaných transakcií na ropnom trhu, ku ktorým došlo krátko pred významnými politickými oznámeniami prezidenta USA Donalda Trumpa a vysokopostavených iránskych predstaviteľov o vojne v Iráne. Vo štvrtok o tom informovali americké stanice ABC News a NBC News s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípadom, píše TASR.
Toto vyšetrovanie sa týka najmenej štyroch obchodov, pri ktorých obchodníci zarobili spolu viac ako 2.6 milióna dolárov tým, že stavili na pokles cien ropy ešte predtým, než k nemu skutočne došlo.
K stávkam údajne došlo krátko pred novými oznámeniami Trumpa alebo predstaviteľov iránskej vlády. ABC News uviedla niekoľko príkladov týchto stávok. Obchodníci stavili 960 miliónov dolárov na pokles cien ropy len hodiny predtým, než Trump 7. apríla oznámil dočasné prímerie s Iránom. Zhruba 20 minút pred vyjadrením iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího zo 17. apríla o otvorení Hormuzského prielivu obchodníci stavili 760 miliónov dolárov na to, že ceny ropy klesnú. Následne 21. apríla – 15 minút pred tým, než Trump oznámil predĺženie prímeria s Iránom – obchodníci uzavreli sériu stávok v hodnote 430 miliónov dolárov na pokles cien ropy.
Federálna agentúra Komisia pre obchodovanie s termínovanými kontraktmi a komoditami (CFTC) je taktiež zapojená do tohto vyšetrovania.
Zdroj pre NBC News objasnil, že vyšetrovanie je ešte stále v raných štádiách a dosiaľ neexistuje žiadny dôkaz o spáchaní trestného činu. Vyšetrovatelia plánujú prešetriť aj podozrivú aktivitu na špekulatívnych obchodných platformách v samostatnom konaní, ktoré sa taktiež týka vojny s Iránom.
8:49 Spojené štáty a ich spojenci z oblasti Perzského zálivu naliehali vo štvrtok na Organizáciu Spojených národov, aby žiadala od Iránu ukončenie blokády Hormuzského prielivu. Hrozí totiž, že rezolúcia o tejto záležitosti bude vetovaná. Informovala o tom agentúra AFP.
Diplomatické zdroje uviedli, že Rusko, kľúčový spojenec Iránu, v stredu upozornilo, že je pripravené zablokovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN.
„Veríme v niektoré základné princípy, konkrétne v slobodu plavby pre ekonomiky celého sveta. O to tu ide, o nič menej než základný kameň celosvetovej stability a obchodu,“ povedal veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz, pri ktorom stáli diplomati z Bahrajnu, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru a Kuvajtu.
USA a Bahrajn nedávno predložili BR OSN návrh rezolúcie, ktorý vyzýva Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv, nevyberal poplatky za jeho prechod, špecifikoval, kde položil míny, a umožnil vytvorenie humanitárneho koridoru pre dodávky hnojív v súvislosti s obavami o nedostatok potravín.
Bezpečnostná rada v polovici marca prijala ostro formulovanú rezolúciu, ktorá žiada od Iránu, aby prestal útočiť na susedné krajiny Perzského zálivu a ktorá odsudzuje jeho blokádu Hormuzského prielivu. Rusko a Čína sa pri tejto rezolúcii zdržali hlasovania. V apríli však vetovali text vyzývajúci krajiny, aby „defenzívne“ koordinovali svoje úsilie zamerané na voľnú plavbu cez tento prieliv.
7:32 Irán nie je normálna krajina, vládnu mu blázni, ktorí keby mohli použiť jadrovú zbraň, urobili by to. V reakcii na štvrtkovú výmenu paľby v Hormuzskom prielive to vyhlásil americký prezident Donald Trump, ktorý Iránu opäť pohrozil útokmi, ak urýchlene nepristúpi na dohodu s USA. Informuje o tom TASR.
Trump v príspevku na sieti Truth Social potvrdil, že trojica amerických torpédoborcov sa dostala pod paľbu, keď preplávala Hormuzským prielivom. Žiaden z nich nebol podľa neho poškodený, avšak údajne „veľké straty“ zaznamenali „iránski útočníci“.
„Normálna krajina by tieto torpédoborce nechala preplávať, ale Irán nie je normálna krajina. Vládnu mu BLÁZNI a keby mali príležitosť použiť jadrovú zbraň, bez váhania by to urobili,“ napísal republikánsky prezident s tým, že Irán túto príležitosť údajne nikdy nedostane. Ak urýchlene neuzavrie s USA dohodu, bude podľa Trumpa vystavený ešte silnejším úderom.
Americká armáda už skôr uviedla, že iránske sily na torpédoborce zaútočili bezdôvodne a že v reakcii udrela na iránske vojenské zariadenia. Terčom sa podľa stanice Fox News stalo iránske prístavné mesto Bandar Abbás a ostrov Kešm v Hormuzskom prielive.
Naopak, Teherán obvinil Washington z porušenia prímeria útokmi na iránsky ropný tanker a civilné oblasti v Iráne za pomoci „niektorých krajín v regióne“.
V telefonickom rozhovore pre stanicu ABC News označil Trump štvrtkové americké údery na Irán za „láskavé plesnutie“. Prímerie zo začiatku apríla však podľa jeho slov zostáva v platnosti.
Iránska televízia Press TV medzičasom informovala, že po niekoľkohodinovej výmene paľby sa situácia opäť stabilizovala.
7:00 Americká armáda vo štvrtok večer podnikla údery na iránske prístavné mesto Bandar Abbás a ostrov Kešm v Hormuzskom prielive, povedal pre stanicu Fox News nemenovaný americký predstaviteľ s tým, že nejde o obnovenie bojov alebo ukončenie prímeria zo začiatku apríla. Iránske médiá medzičasom informovali o výbuchoch v oboch miestach a iránskych odvetných útokoch na americké plavidlá. Zatiaľ čo Teherán obvinil Washington z porušenia prímeria, armáda USA tvrdila, že Irán bezdôvodne zaútočil na tri americké torpédoborce.
Vysokopostaveného amerického činiteľa citovala v príspevku na sieti X spravodajkyňa stanice Fox News Jennifer Griffinová. Podobne novinár portálu Axios Barak Ravid s odvolaním sa na predstaviteľa USA uviedol, že americká armáda udrela na „iránske ciele v oblasti Hormuzského prielivu“.
Iránske štátne médiá krátko predtým tvrdili, že americké námorníctvo v úžine sa v nadväznosti na americký útok na iránsky ropný tanker stalo terčom iránskej raketovej paľby. Zásah údajne dostali tri torpédoborce, ktoré boli nútené ustúpiť do Ománskeho zálivu.
Velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X uviedlo, že iránske sily zaútočili raketami, dronmi a malými člnmi na trojicu amerických torpédoborcov, keď preplávali Hormuzským prielivom. Žiaden z nich podľa vyhlásenia nebol zasiahnutý. Americká armáda v reakcii vykonala údery na „iránske vojenské zariadenia“ zodpovedné za útok.
Naopak, iránske centrálne velenie Chátam al-Anbijá obvinilo Spojené štáty z porušenia podmienok prímeria útokmi na plavidlá v Hormuzskom prielive, ako aj na iné miesta na juhu Iránu „v spolupráci s niektorými krajinami v regióne“. Iránske sily podľa velenia „v odvete udreli americké vojnové plavidlá“.
K najnovším úderom došlo v čase, keď Spojené štáty čakali na odpoveď Iránu na svoj návrh, ktorý by mal zastaviť boje medzi oboma krajinami, napísala agentúra Reuters. Medzi USA a Iránom platí od začiatku apríla krehké prímerie.