V Kyjeve už majú jasno v tom, ako využijú pôžičku od Európskej únie vo výške 90 miliárd eur. Ukrajinci ju budú čerpať v rokoch 2026 a 2027.
Ak porovnáme obrovský balík peňazí od EÚ pre Ukrajinu na dvojročné obdobie s plánovanými výdavkami štátneho rozpočtu Slovenska v roku 2026, objem pôžičky je vyšší. Náš štát ráta v tomto roku s tým, že na všetky potreby vynaloží dokopy 67,9 miliardy eur. Prečo Ukrajinci potrebujú až 90 miliárd do decembra 2027? Samozrejme, že jediný dôvod spočíva vo vojne.
Prvá tranša dorazí do Kyjeva v júni tohto roku. Postupne do decembra 2026 to bude polovica z 90 miliárd eur, čiže rovnaká suma poputuje do napadnutého štátu aj v roku 2027. Reálny prístup k pôžičke umožní Ukrajine, aby zásadne upravila podobu svojho tohtoročného štátneho rozpočtu.
Premiérka Julija Svyrydenková na sociálnej sieti Telegram konkretizovala, na aké účely sa peniaze z EÚ použijú: „Tento rok očakávame podporu vo výške 45 miliárd eur, z čoho 31,8 miliardy eur pôjde na obranu a bezpečnosť a ďalších 13,2 miliardy eur na pokrytie rozpočtového deficitu.” Na ilustráciu: Slovensko, ktoré na rozdiel od Ukrajiny nekrváca počas ruskej invázie, dá v tomto roku na obranu necelých 2,9 miliardy eur (vychádza to na 2 % hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá spoločným záväzkom členských štátov NATO).
Šéfka rozpočtového výboru parlamentu Roksolana Pydlasová na Telegame poznamenala, že vďaka pôžičke od únie sa môže výrazne pozmeniť tohtoročný štátny rozpočet: „Výdavky na obranu sa zvýšia dvojnásobne.” Server Ekonomičeskaja pravda konkretizoval, že tieto výdavky stúpnu o 1,56 bilióna hrivien (36 miliárd eur) na 4,367 bilióna hrivien (bilión eur). (Okrem peňazí z EÚ ešte Ukrajina ráta s nejakými vlastnými dodatočnými príjmami, ktoré poskytne potrebám ozbrojených síl.)
V prepočte až 31 miliárd eur štát využije na nákup zbraní. Ekonomičeskaja pravda s odvolaním sa na nemenovaný zdroj tvrdí, že podľa návrhu, ktorý vláda predloží do parlamentu, sa nepočíta s finančným prilepšením vojakom. Samozrejme, že sa to ešte môže zmeniť. V opačnom prípade by Zelenskyj nedodržal slovo. Prečo? Ide o tieto jeho nedávne slová: „Stanovil som si cieľ výrazne zvýšiť platy, berúc do úvahy princíp spravodlivosti. Mesačný príjem pre príslušníkov ozbrojených síl v tyle by mal byť minimálne 30-tisíc hrivien a na bojových pozíciách by to malo byť niekoľkonásobne vyššie.” Zmienená suma v hrivnách vychádza v prepočte na necelých 690 eur. V súčasnosti muži a ženy v tyle dostávajú každý mesiac 20-tisíc hrivien (okolo 455 eur) ako základ bez príplatkov.
Samozrejme, že tí, čo sú na fronte alebo v jeho blízkosti, dostávajú oveľa viac peňazí. Zelenskyj pritom sľúbil, že aj im zvýši príjmy: „Príslušníci pozemného vojska by mali po podpísaní kontraktu mať mesačné platby od 250-tisíc do 400-tisíc hrivien,” podčiarkol prezident. V prepočte by vyzeralo toto finančné rozpätie zhruba od 5700 eur až do 9100 eur a zodpovedalo by stupňu náročnosti plnených bojových úloh.
Pôvodný plán štátneho rozpočtu na tento rok však s touto položkou vôbec nerátal. Pochopiteľne, lebo Zelenskyj o takých veľkých peniazoch začal hovoriť len nedávno. Ako však poukázala Ekonomičeskaja pravda, ani teraz nie je jasné, kde by štát našiel zdroje na také vysoké žoldy, keď návrh vlády podľa tohto serveru s touto položkou nekalkuluje.
Všetky zmeny v rozpočte ešte musia schváliť poslanci. Očakáva sa, že to urobia na konci tohto mesiaca a potom zákon podpíše prezident Volodymyr Zelenskyj. Mimochodom, či Ukrajina niekedy splatí úver od EÚ, zostáva viac ako otázne. Členské štáty únie totiž predpokladajú, že Kyjev vráti peniaze jedine v prípade,že Moskva po skončení bojov začne vyplácať vojnové reparácie.