„Naše baby ju prijali okamžite.“ V Bojniciach sa z troch medvieďat stala nerozlučná partia

Ako si osirelé medvieďatá zvykli na nové prostredie a život bez svojich mám, tiež o ich povahách či huncútstvach, nám porozprávala vedúca úseku šeliem Nina Mokrá.  

Ako sa medvieďatám aktuálne darí?

Veľmi dobre. Ich zdravotný stav je absolútne optimálny, stabilizovaný. Na nový výbeh sú už zvyknuté a pokračujú v ďalšom vývoji.

Teraz majú približne tri mesiace. Koľko vážia?

Päť až osem kilogramov.

Dali ste im aj pekné mená – Lada, Vesna a Zora. Reagujú na ne?

Samozrejme, rýchlo si zvykli.

Majú nejaké rozpoznávacie znaky?

Áno, každá je iná – tvárou aj sfarbením srsti. Zora má napríklad okolo krku taký biely obojok. Keď sa na ne pozriete, určite ich viete rozlíšiť aj vy.

Foto: ZOO Bojnice

mláďatá, vecúda úseku šeliem, Nina Mokrá Jedno z mláďat s vedúcou úseku šeliem Ninou Mokrou.

Chodievate k nim stále aj do výbehu?

Snažíme sa s nimi pracovať tak, ako by sa malo – čiže už nepoužívame plný kontakt, ale pracujeme s nimi cez tréningové boxy.

Cítiť z nich smútok, že prišli o matku?

To určite nie. Ako každé mláďa, aj tieto sa veľmi rady bláznia, hrajú a skúmajú svoje okolie. Sú veselé.

Majú nejakú špeciálnu stravu?

Mlieko už nepijú, ale keď sme im ho ešte podávali, nemohlo byť klasické kravské. Na začiatku sme používali sušené mlieko pre nedonosené deti, aby bolo nutrične výživnejšie. Neskôr sme prešli na psie mlieko a teraz postupne prechádzajú na tuhú stravu. Dostávajú kaše, ovocie a zeleninu. Potrebné už nie je ani nočné kŕmenie.

Doprajete im napríklad tiež kúpeľ?

Teraz majú prístupný bazén, v ktorom sa hrajú. Napustili sme im tam trochu vody, takže sa v nej bláznia a čľapkajú.

Čítajte aj Výstrahu pred medveďmi podáva primátorka odľahčenou formou. Tvrdí, že ľudia v meste sa strachovať nemusia

Do akého veku môžu byť v plnom kontakte s ošetrovateľom?

Taká intenzívna starostlivosť, kedy absolútne nie sú samostatné, trvá do troch mesiacov. To je lehota, kedy by matka zobrala medvieďatá von z nory. Dovtedy s nimi vlastne zostáva v brlohu, žije zo zásob. Po tých troch mesiacoch sa to už vlastne uvoľňuje, lebo prirodzene by tiež z brlohu vyšli a začali prijímať tuhú stravu. My teda simulujeme čo najprirodzenejší postup.

Dôležitá je pri takejto práci aj bezpečnosť. Stalo sa, že došlo u vás k nejakému ľahšiemu zraneniu?

Uškrabnúť vás môže aj pes, ale zraneniami by som to rozhodne nenazývala.

S koľkými ľuďmi vlastne prichádzajú medvieďatá do priameho kontaktu?

S piatimi. Teda so mnou a štyrmi ošetrovateľkami.

Koľko prespia za celý deň?

Presne to povedať nevieme, no s vekom sa to, samozrejme, skracuje. Keď boli menšie a slepé, prespali takmer celý deň – budili sa len na kŕmenie. Postupom času, ako rastú, sa tá doba spánku znižuje.

Foto: ZOO Bojnice

medvieďatá, zoo, Bojnice Medvieďatá sú momentálne vo výbornej kondícii.

Ľudia ich momentálne naživo vidieť nemôžu. Je šanca, že sa to zmení?

Rehabilitačná stanica, kde sú umiestnené, nemôže byť sprístupnená verejnosti. Do kedy v nej zostanú, ešte nie je isté – budeme to zvažovať. Medvieďatá nie sú zranené, takže neexistuje nejaká konkrétna lehota, akú dobu by sme ich na stanici mali držať. Vyhodnocovať to budeme priebežne.

Predpokladám, že na „publikum“ sa musia postupne adaptovať, a nemožný je tiež spoločný výbeh s dospelými jedincami. Je to tak?

Určite ich nebudeme púšťať do výbehu s veľkými medveďmi. Teoreticky by sme ich vedeli spojiť s minuloročnými „fľaškáčmi“ – rehabilitátmi. Nie je to ale jednoduché, ide o komplikovanú vec. Trvá to veľmi dlho, zatiaľ to teda nezvažujeme. Sú ešte veľmi malé, ale sú tri, takže sa prehrajú. Nie sú samé a cítia sa spolu bezpečne. Spoločne napríklad aj spia.

Ako si na seba zvykli medzi sebou navzájom?

Dve sestry, Lada a Vesna, prijali Zoru absolútne bez problémov. Neobjavili sa žiadne komplikácie. Veľmi pomohlo aj to, že Zora pravdepodobne pochádzala tiež z trojičiek. Vyslovene potrebovala súrodenca, rovesníkov. Naše baby ju veľmi pekne prijali.

Foto: NP Veľká Fatra

Zora, medvieďa, zoo, Bojnice Zoru priniesol do Bojníc zamestnanec Národného parku Veľká Fatra.

Zostanú tieto „dievčatá“ v bojnickej zoo, alebo ich niekam presuniete?

Rozhodovanie o ich umiestnení budeme konzultovať s koordinátorom tohto druhu. Takže uvidíme.

Práca v rehabilitačnej stanici dáva určite poriadne zabrať. Ako by ste ju zhodnotili?

Je časovo veľmi náročná a vyčerpávajúca. Môžem povedať, že aj stresujúca. Chovatelia či zoológovia, ktorí sa o medvieďatá starali, do toho dali všetko. Pre to, aby sme ich zachránili, sme urobili maximum. Niekedy naše služby trvali aj 48 hodín bez prestávky. To je náš rekord.