Padajúci stĺp na priečelí kina niektorých vystrašil. V Kremnici čakajú, že sa naň príde pozrieť aj Lukáš Machala
obchodnyregister
2026.05.10.
Na situáciu v kultúre upozorňuje dielo, ktorého autorom je Jaroslav Více.
KREMNICA: Koncom apríla ohlásil Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, že začína „tour de Slovensko po zariadeniach, ktoré prevádzkujú kultúrne centrá”. Vo videu zverejnenom na jeho sociálnych sieťach stojí pred Novou synagógou v Žiline a hovorí: „Toto je taký typický príklad našej nezávislej kultúrnej scény. Oni sa tvária ako kultúrne centrá, ale v podstate je to kaviareň.” Ani slovom sa pritom nezmieni o zverejnenom programe s koncertmi, divadlom, výstavami, diskusiami, iba o „sójovom latečku”.
Lukáš Machala sa dlhodobo netají tým, že mu nezriaďované kultúrne centrá prekážajú a obviňuje ich, že „doja Fond na podporu umenia”. Rada FPU ovládaná nominantmi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) vlani zrušila celý program fondu pre tieto centrá a tie väčšie z nich, vrátane už spomenutej Novej synagógy, majú tento rok problém aj s viacročnými zmluvami s už predschválenou podporou.
Tridsaťtri týchto kultúrnych priestorov po celom Slovensku od Bratislavy po Bardejov preto hľadá iné cesty, ako ďalej robiť kultúru v regiónoch. O podporu okrem iného žiadajú verejnosť prostredníctvom zbierky na donio.sk. Bez dotačných zdrojov niektorým z nich hrozí zánik, iné budú pravdepodobne škrtať podujatia.
Každý si všimne, že je niečo zle
V kremnickej Akropole, ktorá je rovnako súčasťou siete nezávislých kultúrnych centier Anténa, toľko kritizovanej zo strany vedenia ministerstva, na alarmujúcu situáciu v slovenskej kultúre upozorňujú originálne. Okoloidúceho už z diaľky zaujme „padajúci” stĺp na priečelí budovy z 50. rokov minulého storočia. Autorom tejto umeleckej intervencie vo verejnom priestore je mladý výtvarník Jaroslav Více.
„Názov je Máme to na hrane, lebo situácia kultúry a kultúrnych priestorov na Slovensku sa za tejto vlády ocitá skutočne na hrane. Ak to takto bude pokračovať, tak nabudúce tu nebude nahnutý alebo padajúci stĺp, ale rovno spadnutý,” vysvetľuje myšlienku diela jej autor, ktorý je študentom programu intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Inštalácia je zároveň jeho semestrálnou prácou.
Zvažoval aj iné možnosti, napríklad obloženie fasády čiernou, ale napokon sa rozhodol pre padajúci stĺp. „Človeka to prekvapí, nie všetci to pochopia na prvú dobrú, ale každý si všimne, že niečo je zle. A presne tak je to aktuálne aj s kultúrou,” hovorí.
Jeho slová potvrdzuje Zdenko Gális, ktorý kultúrne centrum Akropola vedie. „Reakcie ľudí a návštevníkov boli veľmi zaujímavé. Niektorí si skutočne mysleli, že u nás došlo k vandalizmu, možno v reakcii na kampaň, ktorú ako nezávislé kultúrne centrá robíme v rámci združenia Anténa. Mamičky sa báli pustiť na terasu deti, lebo si mysleli, že ide o skutočne uvoľnenú časť stavby,” opisuje. Ľuďom však veľmi rýchlo došlo, že stĺp priamo v ceste k hlavnému vchodu nikdy nebol a začali sa pýtať, kde sa tam vzal.
„Keď sa vec vysvetlila, prijali to veľmi pozitívne, pozornosť a podporné reakcie to vzbudilo aj na sociálnych sieťach,” hovorí Gális.
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Padajúci stĺp na priečelí kina Akropola v Kremnici odkazuje na deštrukciu kultúry a mocenské zásahy do nej.
Zdroj: Aktuality.sk/Iva Zigová
Pred rokmi oživili zatvorené kino
Šéf kultúrneho centra Zdenko Gális spolu s priateľmi z vysokoškolských štúdií oživil mestské kremnické kino Partizán v roku 2007, odvtedy ho ako multifunkčný priestor prevádzkuje Občianske združenie 1115 pomenované podľa čísla ich izby v školskom internáte.
„Keď sme do Kremnice prišli, našli sme zatvorenú a chátrajúcu budovu, mesto vtedy nevedelo, čo s ňou,” spomína na časy, keď ju premenovali na Akropolu. Práve pre podobnosť stĺpového priečelia s antickým Partenónom dostal priestor nový názov pre nový začiatok.
Pomenovanie Partizán však dodnes nesie tunajší filmový klub, keďže malé kino od jeho prevzatia združením nepretržite premieta, a to nielen komerčne úspešné filmy, ale aj tie umelecké a menšinové. Postupne sa pridávali koncerty, divadlá, výstavy, diskusie, kvízy, v spolupráci s iným miestnym združením program pre deti, a ďalšie podujatia. Svoje miesto tam majú aj tradičné školské podujatia, keďže objekt stále patrí mestu.
V čase, keď s Akropolou začínali, pritom Fond na podporu umenia ešte neexistoval. Zdenko Gális si dobre spomína, aké náročné bolo priniesť do malého historického mesta náročnejšiu kultúru, ktorá by bez dotácií neprežila, alebo vôbec nevznikla.
„Teraz, po úplnom odstrihnutí od dotácií FPU, nám z programu vypadli hlavne kvalitnejšie podujatia, náročnejšie na produkciu – divadelné a hudobné nekomerčného charakteru. Na tie komerčne úspešné, logicky dotácie netreba,” približuje a spomenie napríklad vystúpenia Štúdia tanca z Banskej Bystrice, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, či predstavenia nezriaďovaného Divadla Pôtoň z Bátoviec. Práve ono a s ním ďalšie nezávislé divadlá sú aktuálne rovnako na „čiernej listine” súčasnej Rady FPU.
Gális pripomína, že šesťdesiat až sedemdesiat percent dotácie na celoročný program, čo bolo v prípade Akropoly v poslednom roku približne 20-tisíc eur, šlo na honoráre pre účinkujúcich a len menšia časť na réžiu. „Podobné kultúrne centrá stoja vždy na viaczdrojovom financovaní, a áno, aj my tu máme krčmu alebo kaviareň, ako rád spomína pán Machala. Bez nej by sme totiž nevyskladali ani jeden plný úväzok a kultúrne centrum by nemohlo fungovať.”
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Zdenko Gális, šéf kultúrneho centra Akropola v Kremnici. Vzniklo v roku 2007 oživením zatvoreného kina Partizán.
Zdroj: Aktuality.sk/Iva Zigová
Zachraňuje ich dobrovoľníctvo aj toľko spomínaná krčma
Výtvarník Jaroslav Více je rodákom z Kremnice a k Akropole má osobný vzťah. Každoročne sa ako jeden z vystavujúcich autorov zúčastňuje podujatia Nocturno, ktoré spája súčasné umenie a svetelné inštalácie v otvorenom priestore susednej Zechenterovej záhrady.
Ani na toto podujatie kremnické združenie v aktuálnom ročníku príspevok FPU nedostane. Napriek tomu sa bude konať a viacerí umelci už prisľúbili účasť bez pevného honorára, respektíve bez nároku na honorár. „Urobíme to pre radosť, našu a návštevníkov,” hovorí Gális. Ako tému aktuálneho ročníka napriek pochmúrnej atmosfére v kultúre zvolili organizátori práve Radosť.
„V Akropole som prežil časť života. Mal som tu svoju prvú výstavu, trávil som tu voľný čas s kamarátmi, debatovali sme tu o umení, o živote. Bolo to pre nás zázemie, ktoré malo až domovskú atmosféru. Bolo tu fajn a stále je. Otázkou je, ako dlho,” hovorí o minulých rokoch Jaroslav Více. Nechce, aby podobné centrá na Slovensku zanikali, pretože tvoria zázemie aj pre mladých začínajúcich umelcov, akými sú on a jeho spolužiaci.
Lukáš Machala zatiaľ Akropolu v rámci svojho „tour de Slovensko” nenavštívil, v Kremnici ho však čakajú. Ak by centrum bolo práve zatvorené, informáciu o diele Máme to na hrane sa dozvie z anotácie. Okrem iného sa dočíta i to, že dôvodom ohrozenia podobných centier sú „mocenské zásahy do systému fungovania kultúrnej infraštruktúry”.
Ako dlho a v akej kvalite dokážu v Akropole dávať priestor kultúre, dnes jej šéf povedať nevie. Vzdať to však nehodlajú. Rok 2026 bude stáť v Akropole na podpore návštevníkov a stovkách hodín dobrovoľníckej alebo neadekvátne ohodnotenej práce zo strany ľudí z kultúry. Kremničania, ale aj ľudia z okolia neprídu o obľúbené letné kiná, ani o diskusie s názvom Nadávať nestačí, ktoré predstavujú osobnosti a príbehy a ich úspechu v rôznych oblastiach. Súčasťou letného programu budú aj predstavenia Kremnických gagov.
Konanie známeho festivalu humoru a satiry síce situácia vo Fonde na podporu umenia rovnako ohrozuje, no organizátori nerezignujú.
Pre ohrozenie Kremnických gagov, ale aj nezávislého kultúrneho priestoru Akropola Kremnica sa na Radu FPU obrátila otvoreným listom aj kremnická samospráva.
Vyjadrila obavy, že kroky fondu môžu byť pre malé mestá, akým je aj Kremnica, nielen z pohľadu turistického ruchu, ale i z pohľadu kultúrneho života, umenia, vzdelávania výrazným poškodením pre obyvateľov a návštevníkov. Primátor a poslanci žiadajú, aby fond zásahy prehodnotil.
Výtvarník Jaroslav Více a jeho umelecká intervencia do priečelia kultúrneho centra Akropola v Kremnici.
Zdroj: Aktuality.sk/Iva Zigová