Fico pri pietnom akte chýbal, neskôr rečnil z pódia. K pamätníku prišli traja veteráni
obchodnyregister
2026.05.10.
Vence pri pamätníku položili, okrem veteránov, prezident aj predseda parlamentu, no premiér tam neprišiel.
Hoci nešlo o okrúhle jubileum, oslavy 81. výročia víťazstva nad fašizmom v areáli Akadémie Ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši boli v nedeľu (10. 5.) veľkolepé. O jedenástej to celé odštartoval pietny akt kladenia vencov pri Pamätníku na vojenskom cintoríne Háj-Nicovô, pri ktorom nechýbali ani traja veteráni z Povstania. Medzi nimi storočný Branislav Tvarožek, ktorý mladým generáciám odkázal, aby si uvedomili, že to, čo ich rodičia vybudujú, by mali chrániť.
„A nie zničiť tak, ako sa to deje už od samého prvopočiatku ľudských dejín. Každá druhá či tretia generácia zničí to, čo tá jedna vybuduje. Neviem, kedy si ľudstvo uvedomí, že život by sa mohol vyvíjať lepšie, keby sa nebojovalo,“ povedal. Spomenul pritom aj Ukrajinu. „V druhej svetovej vojne bola veľmi zničená. Postavili si tam pekné mestá a zase ich zničili. Neviem, či je ľudstvo pri zdravom rozume,“ zopakoval.
Veterán Vladimír Strmeň (97) sa takýchto podujatiach zúčastňuje pravidelne. „Dnes je spomienkový deň, kedy si 81. krát pripomíname ukončenie najhroznejšej – druhej svetovej vojny,“ poznamenal s tým, že vojna je najväčšie zlo. „Tečie v nej krv, umierajú nevinní ľudia, rozpadajú sa rodiny. Verte nám, starým, ktorí sme túto hrôzu prežili. Je to naozaj najväčšie zlo,“ zopakoval. „Všetkým generáciám, ktoré prídu po nás želáme, aby vojnu nikdy nezažili,“ doplnil s tým, aby si všetci vážili mier a slobodu, ktorá bola vykúpená krvou.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Syn hrdinu
Poctu padlým vojakom prišli dať aj pozostalí už nežijúcich veteránov. Milan Iľanovský nám prezradil, že na Liptove bojoval jeho otec Ján, ktorý na to vždy spomínal ako na veľmi ťažké obdobie. „Mal vtedy len 22 rokov. Boli to naozaj ťažké boje, lebo keď sa postavíte za tento pamätník, tak vlastne celú tú kotlinu máte ako na dlani. Nemci tu urobili obranu, zakopali sa, a každý pohyb mali v podstate na muške,“ konštatoval potomok hrdinu.
Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič ozrejmil, že Háj-Nicovô je najväčším československým vojnovým cintorínom na území bývalého Československa. „Významný je tým, že po Dukle tu prebiehali najťažšie boje, ktoré trvali viac ako deväť týždňov. Je tu pochovaných 1 369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru,“ vysvetlil.
V areáli sú pochovaní aj vojaci povstaleckej armády a partizáni, ktorí padli nielen v bojoch o Liptovský Mikuláš v roku 1945, ale aj v okresoch Dolný Kubín a Ružomberok. „Toto pamätné miesto považujeme za jedno z najvýznamnejších pre naše národné a vojenské dejiny. Popri Dukle si pripomína práve československých vojakov, ktorí spolu so sovietskou a rumunskou armádou oslobodzovali Slovensko od septembra 1944 do mája 1945,“ dodal Čaplovič.
Čítajte aj Šimečka pre kauzu jeho matky neodstúpi: Syn za rodičov nezodpovedá. Šutaj Eštok: Je to kauza opozície Pri pamätníku položili, okrem veteránov, vence aj prezident Peter Pellegrini, šéf parlamentu Richard Raši či minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Premiér Robert Fico (Smer) však neprišiel. Zdôvodnil to urgentnou poradou s Transpetrolom. Neskôr, v areáli vojenskej akadémie, sa predsa len objavil – z pódia sa prihovoril hosťom, zároveň tiež prítomnému davu. Pripomenul, že tieto oslavy sa konajú práve v Deň matiek.
„Ak povieme matka, cítime pokoj a bezpečnosť. To je to, čo dnes vo svete najviac všetci potrebujeme,“ poznamenal. V súčasnosti podľa neho ale nikto nič nerešpektuje a nič nefunguje. „Veľkí si robia, čo chcú. Medzinárodné právo sa neuplatňuje. Európska únia je slabá. Organizácia spojených národov bezvýznamná a NATO sa nám pred očami postupne rozpadáva,“ povedal. Zároveň podčiarkol dôležitosť historickej pravdy. „Nenechajme si ju zobrať,“ podotkol s tým, že mier prišiel z východu.
„Najväčší podiel pri víťazstve nad fašizmom, a na konci druhej svetovej vojny, mali predovšetkým národy bývalého Sovietskeho zväzu. No súčasne nezabúdajme na obete v súvislosti s otvorením druhého frontu v Normandii. Ani na množstvo rumunských vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska. Tiež na príspevok Spojených štátov na bojoch v Tichomorí,“ zdôraznil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Dejepis nestačí
Areál vojenskej akadémie bol pod prísnou kontrolou, no postupne ho zaplnili tisícky ľudí. Čakali ich tam príhovory politikov, tiež dynamické ukážky vojenskej techniky, polície a hasičov. Potom nasledovala vojenská prísaha a po nej kultúrny program.
Medzi návštevníkmi sme natrafili na Ivanu, ktorá prišla so svojou rodinou. „Určite treba takéto oslavy robiť, a celkovo viac podujatí tak, ako to bývalo kedysi. Napríklad v deväťdesiatych rokoch, keď som ja bola dieťa, sa vždy niečo konalo na mesačnej báze – či už v dedinách, alebo mestách,“ hovorí. „Ešte viac je dôležité stretávať sa pri takýchto sviatkoch. Treba si pripomínať, čo sa stalo, lebo dejepis v škole nestačí,“ mieni.
Čítajte aj Richter s Gröhlingom si nič nedarovali. Hovorili aj o návšteve premiéra Fica v Moskve
S červenou zástavou pútal pozornosť Marián Duchoň, ktorý prišiel do Liptovského Mikuláša z Trnavy. Na podobné oslavy vraj chodí pravidelne. „Priniesol som si zástavu víťazstva, ktorá je symbolom dobytia Berlína,“ ukázal na „vlajku“ s kosákom, kladivom a textom v azbuke o 150. pešom pluku Kutuzova.
„V tieto májové dni je tá zástava veľmi aktuálna – najmä v Európe. Lebo kto dobyl Berlín? Boli to Sovieti,“ poznamenal. „Kopa ľudí to nepozná, najmä mladá generácia. Je mi to ľúto, lebo symbolizuje víťazstvo nad nemeckým nacizmom a talianskym fašizmom,“ dodal Marián.