Prepichnuté pneumatiky a rozbité auto. Akoby sa s útokmi na poslancov roztrhlo vrece. Čo za tým je?

Podľa sociologičky nejde o náhodu.  

Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) minulý týždeň v pléne parlamentu opísala incident, pri ktorom ju a jej asistenta mal na schodoch takmer zraziť poslanec Adam Lučanský (SNS). Incident okamžite spojila s rokmi trvajúcimi útokmi a obvineniami, ktoré ju spájajú s tragickým úmrtím jeho otca, bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „Ja tomu čelím dennodenne, ale dnes ma ten fyzický atak naozaj prekvapil,“ uviedla.

„Včera za mnou prišiel pán Radačovský a ospravedlňoval sa mi za to, o čom má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach,“ povedala Kolíková v pléne. Nie je pritom jediná, kto v posledných dňoch pocítil agresiu, útoky či vyhrážky na vlastnej koži.

O rastúcej agresivite hovorila v ten istý deň aj poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková. Tá na sociálnej sieti informovala, že jej počas toho, ako si z rokovania parlamentu odbehla za svojou dcérkou, niekto prerezal pneumatiku na aute.

Čítajte viac Útoky na politikov pokračujú. Holečkovej prerezali pneumatiku, poslankyňa upozorňuje na rastúcu agresivitu ľudí

„Nie je normálne niekomu prerezávať pneumatiky ani rozbíjať auto, nie je normálne strieľať po premiérovi či fyzicky napadnúť poslanca a nie je normálne denne dostávať desiatky správ, v ktorých vám niekto vulgárne nadáva alebo sa vám vyhráža,“ napísala na sociálnej sieti.

Holečková tiež upozornila, že nejde len o útoky na štátnych predstaviteľov, no i na ľudí z mimovládneho sektora. Pár dní predtým neznámy páchateľ rozbil auto šéfke Nadácie Zastavme korupciu Zuzane Petkovej. Prípadom sa zaoberá aj polícia. „Nešlo o krádež, z auta nič nezmizlo. V posledných týždňoch mi navyše na služobnú adresu chodia agresívne, vulgárne maily, ktoré mi želajú smrť,“ napísala Petková po incidente.

Prechod k fyzickým útokom

Odídenec zo strany Hlas Ján Ferenčák pred nedávnom tiež hovoril o fyzickom útoku, ku ktorému malo dôjsť po športovom podujatí v Kežmarku. Tvrdí, že ho neznámy muž udrel do tváre a po páde na zem utrpel zranenia hlavy. Incident sa mal odohrať pred očami jeho dcéry. Polícia i v tomto prípade začala trestné stíhanie pre útok na verejného činiteľa a výtržníctvo.

V ten istý víkend upozornilo hnutie KDH aj na incident, ktorý sa stal poslankyni Andrei Turčanovej. Podľa jej straníckeho kolegu Františka Majerského ju mal v nákupnom centre v Poprade agresívne a vulgárne napádať neznámy muž, ktorý sa zároveň vyhrážal smrťou aj predsedovi hnutia Milanovi Majerskému.

Čítajte viac Útok pred dcérou a stále bez ochranky. Fico varuje, že Ferenčák môže čeliť ďalším incidentom

Práve obavy z rastúceho napätia pritom zaznievali aj po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer). Politici naprieč spektrom vtedy vyzývali na upokojenie spoločnosti a zmiernenie agresívnej rétoriky. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová, novozvolený Peter Pellegrini i mnohí ďalší predstavitelia štátu hovorili o potrebe „upokojiť emócie“ a zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu nenávisti v spoločnosti.

Viac ako dva roky po atentáte politici naprieč spektrom nehovoria o tom, že by sa atmosféra skutočne upokojila. Skôr naopak. Nebezpečné je podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej z Univerzity Komenského práve to, že takéto správanie sa stáva normou. „Hranice toho, čo sa môže stať, sa posúvajú, každý jeden prípad dodáva potenciálnemu násilníkovi sebavedomie,“ varuje odborníčka.

Čo za tým je?

Upozorňuje aj na to, že pribúdajúce útoky nie sú náhodné. Ide podľa nej o synergický efekt viacerých faktorov, pričom niektoré ani nie sú špecificky slovenské. „Zmena sa nestala náhle – ja by som povedala, že na Slovensku postupne gradovala od vraždy Jána a Martiny vo februári 2018, keď nastalo veľké sklamanie z vtedajšej vládnucej garnitúry v dôsledku všetkých káuz, ktoré sa následne vyplavili,“ uvádza.

Spoločnosť vtedy podľa odborníčky túžila po „slušnom Slovensku“, ale miesto toho prišla pandémia, ekonomický šok a s nimi spojená veľká neistota či pocit ohrozenia, ale aj konflikty vo vláde, veľká nenávistná mobilizácia vtedajšej opozície práve na vlne neistoty. „Priepasť medzi dvoma politickými tábormi sa začala prehlbovať a dosiahla dnešné rozmery tzv. afektívnej, alebo, ako niektorí hovoria, toxickej polarizácie,“ vysvetľuje.

Čítajte viac Bývalý policajt mal prehovoriť o Kuciakovej vražde, na súde však cúvol. Kľúčový svedok sa bojí stíhania

Tragickú smrť Jána a Martiny aj Silvia považuje za zlomový bod aj Silvia Porubänová, sociologička zo Slovenského národného centra pre ľudské práva. „Zvýšená agresivita vo verejnom priestore, nebývalý nárast vulgárnosti, neľudskosti, útočnosti verbálnych vyjadrení bohužiaľ nie je náhodným fenoménom,” hovorí.

Polarizácia podľa Gyárfášovej nie je o tom, že majú ľudia rozdielne názory. „V tomto rozdelení je veľa emócií, nenávisti, dehumanizácie, nerešpektu, morálneho odsúdenia ‘tých druhých’… a tá špirála sa roztáča ďalej a ďalej,“ dodáva.

Atentát na premiéra považuje expertka už len za akési pomyselné „prekročenie Rubikonu“, no príčiny tohto stavu podľa jej slov siahajú do vzdialenejšej minulosti.

„Na chvíľu sa zdalo, že takýto čin nám (v reakcii naň) môže priniesť aspoň nádej na ‘zmierenie‘, šancu smerom k snahe o spoločenskú jednotu. Bohužiaľ nestalo sa tak,” hodnotí Porubänová. Naopak, frekvencia aj intenzita spomínanej útočnosti a nielen verbálnej agresivity podľa nej vzrástla.

Spoločnosť bez cieľa

Za jedného z generátorov slovného násilia považuje Gyárfášová sociálne siete. „Útoky, vyhrážky, vulgárne ataky sú vo väčšine prípadov anonymné. Ich páchatelia, schovaní za anonymitou sociálnych sietí, zbabelo takto konajú. Z toho, čo poznám, niektoré prípady, mám dokonca pocit, že títo nenávistní ‘trolovia’ sú nejako organizovaní, koordinovaní s cieľom zastrašiť a donútiť svoje obete k rezignácii na verejné účinkovanie,“ hovorí.

Čítajte viac Spor o vulgarizmy aj voľby zo zahraničia. Plevíková žiada slušnosť v parlamente, Gröhling jej pripomenul Ficove útoky na novinárov

Prúdenie agresie už nie je jednostranné, myslí si Porubänová. K normalizácii neslušnosti, až neľudskosti podľa nej významne „prispeli“ samotní politici. „Často práve tí, ktorí sa následne stanú jej cieľom, celkom bezostyšne, na svojch politických aj osobných profiloch doslova propagujú ono neprijateľné vyjadrovanie, správanie,” upozorňuje.

Pri fyzických útokoch či poškodzovaní majetku považuje Gyárfášová za problém to, že málokedy vyšetrovanie týchto násilných činov vedie k objasneniu a potrestaniu ich páchateľov. „Väčšia efektívnosť by možno viedla k odstrašeniu a k ich poklesu,“ dopĺňa.

Ďalší problém vidí expertka aj v tom, že rozdelenej spoločnosti chýba spoločný cieľ. „Ani vláda nemá víziu pre túto spoločnosť. Vraj ju má vypracovať SAV, ale zatiaľ som nepočula ani jasné zadanie. Čo vlastne ako spoločnosť chceme?“ pýta sa.

Čítajte viac Richter s Gröhlingom si nič nedarovali. Hovorili aj o návšteve premiéra Fica v Moskve

Poukazuje pritom na to, že existuje veľa tém, ktoré sú menej stranícke. „V tomto však vidím jasnú zodpovednosť vlády, ktorá má v rukách spravovanie vecí verejných, výkon moci, tvorbu a výkon politík, mala by pri hľadaní prienikov, tých spoločných menovateľov, prevziať iniciatívu,“ dodáva na záver. Podľa Porubänovej v tomto prípade nestačí vyzývať k pokoju, rozvážnosti, morálke „opačnú” stranu. „Všetci musíme začať doslova od seba,” pripomína.