1. Čo znamenajú riadky „obdobie dôchodkového poistenia“ a „odpracované obdobie v rozsahu“?


Obdobie dôchodkového poistenia a odpracované obdobie v rozsahu
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ako vidno na vzorovom dokumente, prvé riadky sa týkajú pracovnej minulosti. „Odpracované obdobie je čas, keď človek reálne pracoval. Obdobie dôchodkového poistenia je širší pojem. Zahŕňa obdobia, počas ktorých poistenec odvádzal poistné alebo bol v systéme evidovaný aj bez výkonu práce. Ide napríklad o obdobie poberania materského či rodičovského príspevku,“ uviedol Jakub Nagy, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk.
Obdobie dôchodkového poistenia teda zahŕňa aj čas, keď odvody za poistenca platil štát, alebo keď poistenec napríklad podnikal a platil si odvody. Toto obdobie „zahŕňa štúdium (podľa veku) aj prípadnú evidenciu na úrade práce, keď bolo uhradené poistné,“ doplnil Šrank z Finančného kompasu.
2. Ako sa počíta „osobný mzdový bod“?


Osobný mzdový bod
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ide o porovnanie príjmov daného poistenca s priemernou mzdou v slovenskom hospodárstve. Ak je ukazovateľ na hodnote „1“, pracujúci zarábal priemernú mzdu. Vyššie číslo hovorí o nadpriemernom zárobku, nižšie číslo zas o podpriemernom zárobku danej osoby.
„Ide o kľúčový parameter. Dôchodkový systém totiž neposudzuje iba odpracované roky, ale zohľadňuje aj relatívnu ekonomickú hodnotu vašich príspevkov počas aktívnej kariéry,“ uviedol Nagy.
Inými slovami, lepšie zarábajúci ľudia platili vyššie odvody do Sociálnej poisťovne a tá im vyplatí vyšší dôchodok.
3. Od čoho sa odvíja „predpokladaný dôchodkový vek“?


Predpokladaný dôchodkový vek
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Toto číslo sa udáva podľa roku narodenia poistenca a počtu detí. Vek odchodu do dôchodku je stanovený legislatívou (vyhláškou ministerstva práce), no zohľadňuje aj priemernú dĺžku života.
„Dôchodok, aj keď sa nám to nepáči, nemôže byť svojou dĺžkou porovnateľný s dĺžkou ekonomicky aktívneho života. S predlžovaním kvality života však takéto niečo hrozilo a postupné naťahovanie rokov práce robí poberanie dôchodku udržateľnejšie,“ poznamenal Pavel Škriniar z Katedry ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
V praxi to znamená, že osoba narodená v roku 1970 má predpokladaný dôchodkový vek 64 rokov a 4 mesiace; osoba narodená v roku 1980 má toto číslo stanovené na 65 rokov a 10 mesiacov; v prípade človeka narodeného v roku 1990 je to 67 rokov a 2 mesiace; človek narodený v roku 2000 môže očakávať, že do dôchodku pôjde po dovŕšení 68 rokov a 6 mesiacov, a tak ďalej.
Tabuľku s jednotlivými ročníkmi si môžete pozrieť na tomto odkaze.
4. Čo zobrazuje „predpokladaný dôchodok“?


Predpokladaný dôchodok
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ide o odhad, ktorý hovorí, akú penziu by mohol v budúcnosti človek poberať po odchode do dôchodku. V žiadnom prípade však nejde o garanciu.
„Vypočítava sa na základe dnešných príjmov, počtu rokov poistenia, predpokladaného rastu mzdy, budúcich pravidiel systému, výšky odvodov, inflácie a ekonomického vývoja,“ vysvetlil Nagy.
Ako zdôrazňuje Škriniar, ide o číslo, ktoré ráta s tým, že sa v systéme nič nezmení. To je však vysoko nepravdepodobné. „Predpokladám, že ekonomika nebude šliapať naplánovaným tempom, taktiež sa upraví legislatíva, zmení sa pomer medzi poberateľmi a prispievateľmi do prvého piliera, tomu sa prispôsobí výška odvodov a je tu množstvo iných premenných, na ktoré človek nemá dosah,“ vymenoval niekoľko príkladov veličín, ktoré by toto číslo ovplyvnili.
5. Ktorý ukazovateľ je teda v celom dokumente najdôležitejší?


Najdôležitejší ukazovateľ – miera náhrady príjmu
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Je to takzvaná miera náhrady príjmu. Teda nie samotná výška odhadnutej penzie v eurách, ale pomer, ktorý vyjadruje, koľko vášho hrubého príjmu vám štát (prípadne aj súkromná správcovská spoločnosť) vyplatí. Vyjadruje sa v percentách.
Ako uviedol Škriniar, toto číslo „nám ukazuje, že dôchodok bude nižší o pár desiatok percent ako náš hrubý príjem.“
„Dvaja ľudia môžu mať rovnaký dôchodok 900 eur, no pre jedného je to komfort a pre druhého dramatický prepad životnej úrovne,“ upozorňuje Nagy. „Rozhodujúce preto nie je to, koľko dostanem. Dôležité je, či z dôchodku dokážem financovať bývanie, energie, zdravotnú starostlivosť a bežný život.“
Štandardne sa odporúča mať mieru náhrady od 65 do 80 percent. Pri aktuálnom starobnom dôchodku vo výške zhruba 700 eur a priemernej mzde asi 1 600 eur vychádza v súčasnosti miera náhrady okolo 62 percent, ukazujú dáta Eurostatu za rok 2025.
6. Ako si môže poistenec zlepšiť výhľad pre svoj dôchodok?
Oslovení odborníci sa zhodujú, že kľúčové je, aby sa pracujúci snažil investovať aj nad rámec dôchodkového systému.
„Najväčším rizikom pritom často nie je nízky dôchodok, ale ilúzia, že štátne riešenie bude dostatočné,“ varuje Nagy.
„Zarábajte viac, pracujte oficiálne, na dôchodok odíďte neskôr, využívajte III., IV. aj V. pilier a úspory v rámci nich majte v dynamických stratégiách,“ dopĺňa Škriniar.