Starmerov pád a tieň Nigela Faragea: Britská politika zažíva zemetrasenie, v hre je prevrat na Downing Street
obchodnyregister
2026.05.12.
Britský premiér čelí po prehratých voľbách straníckemu prevratu. No skutočným nepriateľom labouristov je niekto iný.
Britský premiér Keir Starmer ešte pred dvoma rokmi oslavoval drvivé víťazstvo, ktoré malo Británii priniesť dekádu stability. Dnes, v máji 2026, však stojí líder labouristov nad politickou priepasťou.
Katastrofálne výsledky minulotýždňových miestnych volieb spustili v Labouristickej strane vlnu paniky, ktorú už lídri na Downing Street nedokážu tlmiť. Kým v kuloároch Westminsteru sa šepká o mene Wes Streeting ako o možnom nástupcovi Starmera, zvonka sa ozýva meno, ktoré malo byť už dávno politickou minulosťou – lídra krajne pravicovej strany Reform UK Nigela Faragea. Otázka v Londýne dnes neznie, či je Starmer v problémoch, ale či vôbec dokáže politicky prežiť nasledujúce týždne.
Keď v nedeľu večer zverejnili posledné sčítané hlasy z komunálnych volieb v Spojenom kráľovstve, v sídle britskej vlády muselo zavláduť hrobové ticho. To, čo malo byť rutinným potvrdením mandátu, sa zmenilo na jednu z najväčších porážok vládnej strany za posledné roky. Labouristi stratili stovky kresiel, prišli o kľúčové bašty a čo je najhoršie, stratili kontakt s voličom, ktorý im v roku 2024 zveril kľúče od krajiny.
V Británii nie sú časté predčasné voľby a ani teraz sa o nich nehovorí. No aj viacerí Starmerovi spolustraníci hovoria o tom, že lídra labouristov by radi vymenili. Riadne parlamentné voľby sú v Spojenom kráľovstve totiž naplánované až na august 2029.
Keir Starmer, muž, ktorý postavil svoju kariéru na imidži pragmatického technokrata, sa zrazu ocitol v úlohe politika, ktorý krajine ordinoval nudnú stabilitu, no doručil len stagnáciu.
Podľa informácií, ktoré priniesol The Guardian, prežíva premiér momentálne svoje najhoršie chvíle v kariére. Atmosféra v strane nie je len napätá, je vraj „toxická“.
Líder labouristov a budúci predseda vlády Keir Starmer
Zdroj: reuters
Zástup možných nástupcov je dlhý
Kým Starmer, ktorý sa dostal k moci po víťazných voľbách v roku 2024, oficiálne deklaruje, že nikam neodchádza, v zákulisí sa už hovorí o tom, kto by ho mohol prípadne nahradiť.
Jedna z najväčších Starmerových kritičiek, labourististická poslankyňa Catherine Westová, mu už dala ultimátum. Potrebuje podporu 80 kolegov, čo predstavuje 20 percent členov Labouristickej strany, aby mohla iniciovať súboj o predsedníctvo. Chce „stanoviť termín“ na utorok ráno, aby sa zabránilo tomu, že sa táto záležitosť bude „ťahať donekonečna“, pretože „niekedy takéto veci postupne vyprchajú“.
Jeho azda najvýraznejším vyzývateľom sa však stal Wes Streeting, súčasný minister zdravotníctva, ktorý podľa viacerých zdrojov už aktívne pripravuje pôdu pre súboj o líderské kreslo.
Streeting, ktorý je považovaný za komunikačne zdatnejšieho a charizmatickejšieho nástupcu, už údajne konzultuje svoje kroky s kľúčovými donormi a poslancami, ktorí sa boja, že pod Starmerovým vedením smeruje strana k debaklu v budúcich parlamentných voľbách.
Starmer sa však nemieni vzdať bez boja. V rozhovore pre nedeľník The Observer dal jasne najavo, že jeho ambície siahajú ďaleko za horizont súčasnej krízy. „Chcem v Downing Street stráviť desať rokov,“ nechal sa počuť premiér, pričom zdôraznil, že jeho projekt obnovy Británie je dlhodobý a nenechá sa zastrašiť „vnútostraníckymi hrami“.
Tento postoj však mnohí analytici vnímajú ako odtrhnutý od reality. Starmer argumentuje, že základy, ktoré položil, začnú prinášať ovocie až v druhom volebnom období, no britský volič, zdecimovaný nákladmi na život a nefunkčným zdravotníctvom, už nemá trpezlivosť na ďalšie sľuby o „lepšom zajtrajšku“.
Skutočný nepriateľ labouristov – čoraz populárnejší Farage
Zatiaľ čo sa Labouristická strana požiera zvnútra, skutočné nebezpečenstvo číha na opačnej strane politického spektra. Britská stanica BBC vo svojej analýze upozorňuje na fenomén, ktorý ešte pred pár rokmi mnohí odpisovali.
Nigel Farage a jeho strana Reform UK už nie sú len okrajovým hlasom protestu. V týchto voľbách sa ukázalo, že Farage dokázal vysať nielen hlasy sklamaných konzervatívcov, ale masívne boduje aj v takzvanom „červenom múre“ – v priemyselných oblastiach, ktoré boli kedysi srdcom labouristov.
Uplynulé komunálne voľby jasne vyhral s približne 25 percentami a podobné čísla má aj v celoštátnych prieskumoch.
Nigel Farage
Zdroj: REUTERS/Maja Smiejkowska
Zatiaľ ho nahradiť nemôže
Scenár, v ktorom by Nigel Farage nahradil Keira Starmera priamo v kresle premiéra, je nateraz ústavne nepravdepodobný, keďže Farageova strana nemá v parlamente väčšinu. Politická dynamika sa však mení.
Ak Starmer padne a labouristi sa utopia v mesiacoch vnútorných sporov, volanie po predčasných voľbách sa môže stať neudržateľným. A v atmosfére totálnej nedôvery k tradičným stranám – k labouristom, ktorí zlyhali v správe štátu, aj ku konzervatívcom, ktorí sa stále nespamätali z vlastného rozkladu – sa Farage javí ako jediná „alternatíva“ pre milióny nahnevaných Britov.
Farageova stratégia je jednoduchá, ale účinná. Útočí na Starmera za jeho údajnú neschopnosť kontrolovať hranice a za to, že sa príliš priblížil Bruselu, hoci formálne Británia zostáva mimo Únie.
Pre priemerného voliča v menších britských mestách je Starmer často symbolom londýnskej elity, ktorá nerozumie ich každodenným problémom. Farage, so svojím pivom v ruke a priamočiarym slovníkom, naopak pôsobí ako niekto, kto „hovorí pravdu“.
Nechcú dopadnúť ako konzervatívci
Vnútri Labouristickej strany sa teraz vedie existenčný spor. Jedna skupina verí, že Starmer musí zostať, aby strana nepôsobila rovnako chaoticky ako konzervatívci počas éry Borisa Johnsona a Liz Trussovej. Tá v roku 2022 odstúpila z kresla premiérky už po 49 dňoch a britské médiá to interpretovali slovami, že „vydržala menej ako šalát“.
Ďalšia výmena lídra uprostred volebného obdobia by bola definitívnym klincom do rakvy dôveryhodnosti celej strany, tvrdia niektorí analytici. Druhá skupina, ku ktorej sa prikláňa stále viac poslancov z ohrozených obvodov, však kontruje, že zotrvanie Starmera je receptom na istý úpadok labouristov. Streetingov tábor tvrdí, že strana potrebuje „reštart“, kým nie je neskoro a kým Farage úplne neovládne politickú scénu.
Nasledujúce týždne bude pre britskú politiku určujúce. Ak Starmer ustojí tlak vo vlastnom kabinete a podarí sa mu spacifikovať Streetinga, získa možno pár mesiacov času. Ale tieň Nigela Faraga nezmizne.
Keir Starmer chcel byť podľa niektorých akýmsi „britským Joeom Bidenom“ – pokojným prístavom po búrlivých rokoch. Namiesto toho sa však môže stať len krátkou kapitolou v dejinách, ktorá nevedomky vydláždila cestu k moci silám, ktoré sľuboval zastaviť.
V kuloároch Westminsteru už mnohí dúfajú, že éra Starmera, akú sme poznali, sa práve skončila. Či ho nahradí ambiciózny Streeting, alebo či sa Británia vydá na neistú cestu s Farageom, ukážu už najbližšie dni a mesiace.