Parlamentný výbor riešil, čo sa deje s nemocnicou v Prešove aj či sú ohrozené milióny z plánu obnovy.
Parlamentný zdravotnícky výbor sa dnes zaoberal situáciou okolo výstavby novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorú minulý týždeň ministerstvo obrany pozastavilo pre podozrenia na problémy s nosnými konštrukciami. Rokovanie sa nieslo najmä v znamení otázok opozície k stavebnému dozoru, možným búracím prácam, financovaniu projektu aj riziku meškania celej stavby.
Kto stavbu kontroloval?
Poslanci KDH, PS a SaS kritizovali nejasnosti okolo kontroly stavby. Opozícia upozornila, že medzi zverejnenými dokumentmi nenašla zmluvu týkajúcu sa stavebného dozoru, a pýtala sa, kto konkrétne za kontrolu výstavby zodpovedá. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) uviedol, že na stavebný dozor prebehla súťaž a zmluvy o externej kontrole stavby by mali byť verejnosti dostupné. Náklady na externú kontrolu podľa neho aktuálne predstavujú približne 70-tisíc eur.
Poslanci KDH trvali na tom, že zmluvy sa v databáze nájsť nedajú, na čo riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Marian Križko, ktorý je zároveň koordinátorom projektu prešovskej nemocnice, reagoval slovami, že „ak je chyba, že nefunguje server a neviete to dohľadať, tak je možné, že je to technická záležitosť. My povinne zverejňujeme všetky zmluvy, všetky objednávky, všetky faktúry”. Po zasadnutí však prisľúbil, že informáciu, kto zabezpečoval externú kontrolu výstavby, verejnosti dodá.
Výbor sa napokon otvoriť nepodarilo a zasadnutia sa zúčastnili len opoziční poslanci. Predseda Vladimír Baláž (Smer) však stretnutie poňal ako spoločnú diskusiu, a to aj s ministrami, ktorí sú za výstavbu nemocnice zodpovední. Téma sa sústredila aj na možné búranie časti stavby.
Poslanec KDH František Majerský sa ministra obrany pýtal, či sa bude búrať časť už postavených podlaží, koľko by také práce stáli a kto za vzniknutú situáciu nesie zodpovednosť. Kaliňák odpovedal, že podľa predbežného stanoviska Slovenskej technickej univerzity je potrebné odstrániť desať stĺpov, zatiaľ čo ostatné konštrukcie buď vyhovujú, alebo ich bude možné sanovať jednoduchším spôsobom. Zdôraznil, že tri existujúce podlažia sú podľa aktuálnych zistení v poriadku.
O ďalšom postupe má byť rozhodnuté v priebehu dvoch týždňov. Náklady spojené s opravami alebo prípadnými búracími prácami má podľa ministra niesť predovšetkým zhotoviteľ stavby, teda slovensko-maďarské konzorcium firiem Bekor s.r.o. a West Hungária Bau.
Podľa Druckera o peniaze neprídeme
Témou debaty bolo aj možné meškanie projektu. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) upozornil, že nemocnica podľa neho nebude dokončená ani otvorená pred voľbami, a pýtal sa, ako chce vláda zabezpečiť kontinuitu projektu po zmene politickej reprezentácie.
„Oneskorenie bude určite niekoľko mesiacov. Hrubá stavba by sa mala dokončiť niekedy na konci zimy budúceho roka,” reagoval šéf rezortu obrany. Tvrdil zároveň, že rezort sa vedome rozhodol uprednostniť kvalitu stavby pred dodržaním pôvodného termínu dokončenia. Na pripomenutie: keď Kaliňák prezentoval zámer postaviť novú vojenskú nemocnicu, hovoril, že otvoriť by ju chcel ešte do konca roka 2027, teda v priebehu ďalších 18 mesiacov.
Otvorila sa aj otázka financovania projektu z Plánu obnovy a odolnosti. Opozícia upozorňovala na riziko straty približne 195 miliónov eur, ktoré mali byť určené na nemocničné projekty. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), ktorý je zároveň zodpovedný aj za plnenie plánu obnovy, však tvrdili, že peniaze ohrozené nie sú.
Drucker zároveň uviedol, že prostriedky bude možné využiť do roku 2028 na rovnaký účel a že problém by nastal len v prípade komplikácií aj pri ďalších veľkých nemocničných projektoch v Martine alebo Banskej Bystrici. Podľa ministrov by mala byť prešovská nemocnica do tohto obdobia už v štádiu dokončovacích prác.
Nemocnica v Prešove bude vojenská, no návrh od architektov zo štúdia Pantograph ukazuje podobný vizuál ako má tá martinská.
Čo sa v Prešove stalo?
Minulý týždeň opoziční poslanci z KDH, PS a SaS spolu s nezaradenou poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou iniciovali zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného zdravotníckeho výboru k situácii okolo výstavby vojenskej nemocnice v Prešove. Od ministrov zdravotníctva a obrany chcú vysvetlenie, prečo bola výstavba pozastavená, ako je projekt financovaný a či nehrozí strata stoviek miliónov eur z plánu obnovy.
Nová vojenská nemocnica v Prešove patrí medzi najväčšie zdravotnícke investície na Slovensku. Ministerstvo obrany podpísalo minulý rok zmluvu na jej výstavbu za takmer 448 miliónov eur bez DPH, pričom nemocnica mala byť dokončená do roku 2027. Projekt mal zároveň pomôcť modernizácii zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku a počítalo sa aj s využitím financií z plánu obnovy.
Situácia sa skomplikovala po tom, čo rezort obrany minulý týždeň práce na stavbe zastavil. Dôvodom sú podozrenia na nekvalitne vykonané nosné konštrukcie a problémy s kvalitou betónu. Kaliňák pripustil, že bude potrebné preveriť kvalitu už postavených častí objektu, a nevylúčil ani posunutie termínu dokončenia stavby. Odborníci zároveň varujú, že pri podobných pochybeniach môže ísť o vážny problém z pohľadu bezpečnosti celej budovy.
Na možné problémy opozícia upozorňovala už skôr. Poslanci sa teraz pýtajú, ako je možné, že sa na statické nedostatky prišlo až po vybudovaní viacerých nadzemných podlaží. Kritizujú tiež nedostatočný stavebný dozor a žiadajú vysvetlenie, kto za kontrolu kvality zodpovedal. Cigániková upozornila aj na otázniky okolo dodávateľov a cien stavebných prác.
Opozícia tvrdí, že Slovensku môže hroziť strata približne 195 miliónov eur, ak sa projekt nepodarí dokončiť načas. Šaško to odmieta a tvrdí, že peniaze nie sú ohrozené, keďže neboli definitívne viazané len na prešovskú nemocnicu a môžu byť použité aj na iné nemocničné projekty.