Slovensko prehráva súboj o investície. Odídu veľké fabriky za lacnejšou elektrinou k susedom?
obchodnyregister
2026.05.12.
Domáci priemysel varuje pred stratou konkurencieschopnosti, odlevom investícií a „toxickým koktejlom“ regulovaných poplatkov.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Vysoké ceny elektriny na Slovensku sužujú priemyselníkov: Zatiaľ čo väčšina európskych ekonomík profituje z poklesu cien energií, slovenské podniky čelia opačnému trendu. Najnovšie údaje európskeho štatistického úradu Eurostat potvrdzujú, že kým priemerná cena elektriny pre firemných odberateľov v Európskej únii (EÚ) medziročne klesla v priemere o 3,5 percenta, Slovensko patrí medzi päticu krajín, kde ceny rástli. V druhom polroku 2025 stúpli o 1,4 percenta.
Zmena cien elektriny pre odberateľov mimo domácností, druhý polrok 2025 vs. druhý polrok 2024
Zdroj: Eurostat
Energetický analytik a šéfredaktor Energieportálu Radovan Potočár upozorňuje, že situácia nie je vo všetkých segmentoch rovnaká. K medziročnému nárastu došlo v dvoch z celkovo siedmich pásiem spotreby – pri podnikoch s veľmi malou spotrebou do 20 megawatthodín (MWh) a v pásme od 500 do 1 999 MWh.
Napriek tomu, že v iných kategóriách ceny mierne klesli, trend je podľa Potočára alarmujúci. „Porovnanie ukazuje veľkú nevýhodu slovenských firiem v energetických nákladoch, či už v nominálnom vyjadrení alebo v parite kúpnej sily, či v pásmach s nižšou spotrebou alebo v skupinách s veľkým odberom. Ceny elektriny sú pre podnikateľov na Slovensku vyššie ako vo väčšine ostatných krajín EÚ,“ konštatuje analytik.
Pre firmy, v ktorých nákladoch elektrina predstavuje malú položku, to podľa jeho slov nemusí predstavovať zásadnú komplikáciu, avšak je to ďalšia z nevýhod, ktorej musia naši podnikatelia čeliť napríklad popri vysokom daňovom zaťažení.
S jeho názorom súhlasia aj zástupcovia zamestnávateľov, ktorí potvrdzujú, že vysoké faktúry za energie už majú reálne dopady na ekonomiku.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) pre agropotravinírstvo a priemysel Emil Macho zdôrazňuje, že firmy kvôli tlaku konkurencie nedokážu preniesť vysoké náklady do koncových cien svojich produktov. „Výsledkom je, že sa znižuje pridaná hodnota a o to menej investujeme. Vyššie náklady, ktoré nevieme preniesť do našich cien, sa priamo prejavujú v nižších investíciách,“ varuje Macho.
Podobne vidí situáciu aj výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa neho sú podniky nútené k drastickým interným úsporám. „Máme informácie o podnikoch, ktoré pre vysoké ceny energií odložili investície alebo prehodnocujú ďalší rozvoj výroby na Slovensku. Energeticky náročné odvetvia dnes pri investičných rozhodnutiach porovnávajú podmienky v jednotlivých štátoch a Slovensko v tomto porovnaní čoraz častejšie prehráva,“ uviedol Gregor s s tým, že pokračovanie tohto trendu ohrozí zamestnanosť, export, ako aj verejné financie.
Zamestnávatelia zároveň kritizujú súčasné nastavenie štátnej pomoci, ktorá je podľa nich v porovnaní so susednými štátmi na minimálnej úrovni. Kameňom úrazu pritom nie je len samotná trhová cena elektriny, ale najmä poplatky, ktoré má v rukách štát. Analytik Potočár hovorí o „toxickom koktejle“, kde regulátor, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), síce stlmil ceny pre domácnosti, ale zvýšil ich za distribúciu pre podnikateľov.
Vývoj cien elektriny pre firmy v EÚ
Zdroj: Eurostat
ÚRSO však vinu za nelichotivé štatistiky odmieta. Podľa úradu nie sú problémom primárne sieťové poplatky, ktoré má v kompetencii. Úrad argumentuje tým, že ceny samotnej komodity pre firmy s odberom nad 30 MWh nereguluje a podniky musia zápasiť najmä s nastavením spoločného európskeho trhu. „Európskou komisiou nastavené pravidlá spoločného trhu s elektrinou priamo poškodzujú slovenský priemysel,“ tvrdí ÚRSO.
Podľa regulátora musia slovenské firmy bojovať s účelovo nastavenými vzorcami a dotáciami z Bruselu, ktoré ignorujú špecifiká krajín strednej a východnej Európy, ako sú geografické limity či bezemisný energetický mix. Úrad dodáva, že na tieto problémy dlhodobo upozorňuje a navrhuje vlastné riešenia.
Analytik Potočár však oponuje, že práve položky ako Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) sú „čisto národným výmyslom“. Z nej sa v minulosti dotovalo uhlie, dnes najmä fotovoltika či kogenerácia (kombinovaná výroba elektriny a tepla, pozn. red.). „Pri nich sa nedá vyhovoriť na Brusel,“ uzatvára.
Odborníci aj zamestnávatelia sa zhodujú na zozname opatrení, ktoré by mali prísť okamžite. Ide najmä o:
- Zníženie regulovaných poplatkov: Odstránenie prenášania nákladov systému z domácností na priemysel.
- Kompenzácie CO₂: Zvýšenie kompenzácií nepriamych nákladov na úroveň minimálne 25 percent výnosov z emisných povoleniek.
- Štátna pomoc (CISAF): Schválenie schémy štátnej pomoci pre energeticky náročný priemysel, ktorú už využívajú okolité krajiny.
- Dlhodobé kontrakty: Zabezpečenie zvýhodneného nákupu elektriny od štátnych podnikov (napr. Slovenské elektrárne) pre strategické firmy.
Ako čítať dôchodkovú prognózu od Sociálnej poisťovne? Pozrite si, čo znamenajú čísla: Približne 3,5 milióna klientov Sociálnej poisťovne dostane do konca mája odhad budúceho dôchodku. Dokument na dvoch stránkach ponúka množstvo čísel: od odpracovaných rokov cez predpokladanú výšku dôchodku až po tri rôzne scenáre vývoja budúcej penzie.
Dôchodková prognóza od Sociálnej poisťovne – VZOR
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Pri interpretovaní údajov z dôchodkovej prognózy treba podľa odborníkov dbať na dva dôležité fakty: samotná výška dôchodku v eurovom vyjadrení nevypovedá o budúcej životnej úrovni, dôležitý je preto iný ukazovateľ. Zároveň platí, že spoliehať sa na príjmy z prvého piliera, teda Sociálnej poisťovne, sa nevyplatí.
Treba si tiež uvedomiť, že aktuálne výpočty vychádzajú z dnešného nastavenia zákonov a odrážajú súčasnú situáciu v ekonomike a na burzách. Všetky tieto vstupné veličiny sa však časom menia. Aké údaje sa teda dozviete z dôchodkovej prognózy a čo znamenajú pre váš budúci príjem? Prečítajte si viac v článku kolegu Vladimíra Amricha.
Ekonomická samovražda? Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz tajili: O 13. dôchodkoch sa už v kuloároch vládnej koalície nehovorí ako o veľkom víťazstve, ale ako o balvane, ktorý ťahá slovenské financie ku dnu. Keď už aj politici, ktorí tieto dávky presadili, v tichosti priznávajú ich neudržateľnosť, je jasné, že matematika definitívne vyhrala nad marketingom.
Ilustračná snímka
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Slovensko si dnes na každý trinásty dôchodok musí doslova požičať, čím prejedáme budúcnosť generácií, ktoré ešte len nastupujú na trh práce. Kým riziko chudoby u seniorov patrí k najnižším v Európskej únii, rodiny s deťmi a samoživitelia padajú cez palubu.
Kolega Martin Odkladal oslovil odborníkov na verejné financie, aby vysvetlili dopady tohto opatrenia na verejné financie, ako aj na naše peňaženky. Prečítajte si ich verdikt o tom, prečo je tento „vianočný darček“ v skutočnosti najväčšou hrozbou pre stabilitu Slovenska a prečo naň najviac doplácajú rodiny s deťmi.
Vyšší plat a absolútna moc: Šéfovi ÚRSO pripravujú v parlamente nečakaný darček: Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ovplyvňujú životy miliónov ľudí na celom Slovensku. Okrem stanovovania cien pre stovky centrálnych zdrojov tepla určuje úrad aj maximálne ceny zemného plynu a elektriny či vodného a stočného pre domácnosti a iných zraniteľných odberateľov. Regulačná rada zas pôsobí ako odvolací orgán, ktorý môže tieto rozhodnutia zmeniť. Už počas najbližšej vykurovacej sezóny by tento proces mohol byť pod palcom jedného človeka – Jozefa Holjenčíka.
Jozef Holjenčík
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Aktuality.sk majú k dispozícii paragrafové znenie legislatívneho materiálu, ktorý by spojil kompetencie dvoch kľúčových orgánov v rukách predsedu ÚRSO. Návrh má podobu poslaneckého pozmeňovacieho návrhu. Podľa našich informácií by mal byť zaradený na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady, ktorá sa začne 26. mája. Materiál ráta s účinnosťou od 1. júla. Viac o téme si môžete prečítať v článku kolegov Martina Turčeka a Vladimíra Amricha.
Realitný biznis mimo Bratislavy? Toto je 10 najväčších regionálnych developerov: Centrom realitného biznisu na Slovensku je Bratislava, ale to neznamená, že sa nestavia aj v iných mestách. Developeri sú aktívni najmä v krajských sídlach, kde rozbehli projekty so stovkami bytov.
Realitný projekt Kerling v srdci historického centra Banskej Štiavnice
Zdroj: archív
Kto je v tomto smere najaktívnejší? Odpoveď na túto otázku ponúka rebríček najväčších mimobratislavských rezidenčných developerov, ktorý portál INDEX zostavil v spolupráci s The Slovak Spectator.
Hlavnými kritériami na zostavenie poradia boli plocha rozostavaných projektov ku koncu roka 2025, plocha dokončených rezidenčných projektov a počet predaných bytov v roku 2025. Všetky údaje sa týkajú aktivít mimo Bratislavského kraja.
Číslo týždňa
V roku 2025 bolo euro najpoužívanejšou menou na dovoz primárnych tovarov (s výnimkou ropy) mimo Európskej únie s podielom 47,4 percenta. Tesne za ním nasledoval americký dolár so 45 percentami. Informuje o tom Eurostat.
Graf týždňa
Priemerná nominálna mesačná mzda sa v marci 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetvia. Jej rast sa pohyboval v rozpätí od 2,3 percenta v odvetví informácií spolu s komunikáciou do 7,7 percenta v predaji motorových vozidiel. Informuje o tom Štatistický úrad.
Priemerná reálna mesačná mzda v odvetviach v SR
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok týždňa
Každý rok 9. mája oslavujeme Deň Európy, čím si pripomíname podpísanie Schumanovej deklarácie 9. mája 1950. Deklarácia bola ambicióznym plánom na zabezpečenie dlhodobého mieru v povojnovej Európe a považuje sa za začiatok Európskej únie, ako ju poznáme dnes. Eurostat pri tejto príležitosti pripravil dátový prehľad kľúčových faktov o EÚ.
Deň Európy
Zdroj: Eurostat
Zahraničie
Elektromobily lámu v Česku rekordy. Dopyt rastie pre drahý benzín a vojnu na Blízkom východe: Záujem o elektromobily v susednom Česku výrazne rastie. Okrem rekordných registrácií nových vozidiel sa zvyšuje aj dovoz jazdených áut. Jedným z hlavných dôvodov sú prudko zdražujúce pohonné látky. Informoval o tom server novinky.cz.
„Vojna na Blízkom východe zmenila štruktúru trhu. Predaj elektromobilov sa len v apríli takmer strojnásobil,“ povedala portálu Karolína Topolová, generálna riaditeľka AAA Auto, najväčšieho obchodníka s jazdenými autami v Česku. Podiel elektromobilov na celkovom počte jazdených áut vzrástol v apríli z 1,4 na 4,1 percenta.
Volkswagen odhalil elektromobil za 25-tisíc eur. Čo všetko ponúkne?
Zdroj: VW
Dopyt po elektromobiloch rastie okrem iného aj pre zvyšujúce sa ceny benzínu a nafty. Tie zdražujú od konca februára, keď Izrael a USA napadli Irán. Konflikt narušil dopravu v Hormuzskom prielive, ktorým bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy. Výpadky spôsobili prudký rast cien ropy, čo sa premietlo do pohonných látok. Viac o téme si môžete prečítať aj na Aktuality.sk.
Nemecká rafinéria rieši ropnú krízu. O zabezpečení dodávok ropy rokuje s Poľskom: Nemecko rokuje s Poľskom o presmerovaní dodávok ropy do nemeckej rafinérie Schwedt po tom, ako Rusko zastavilo dodávky kazašskej ropy. Povedala to v pondelok nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Rafinéria, ktorá zásobuje pohonnými látkami Berlín a Brandenbursko, zaznamenala od 1. mája problémy s dodávkami. Rusko totiž od mája zastavilo tranzit kazašskej ropy. Nemecko preto začalo urýchlene hľadať alternatívne trasy, vrátane dodávok suroviny cez poľský prístav Gdansk.
Poľský prístav Gdansk
Zdroj: istock