73. deň: Trump šokuje pred cestou do Číny: Irán máme pod kontrolou, Siovu pomoc nepotrebujeme

Počas ostrej fázy konfliktu USA a Izraelu s Iránom útočili na iránske zariadenia aj Spojené arabské emiráty, uviedol The Wall Street Journal.   Čítajte viac 72. deň: Irán varuje Európu, Trump mieri za Si Ťin-pchingom. O Hormuzskom prielive budú rokovať desiatky krajín

21:30 Irán zväčšil doterajšiu definíciu Hormuzského prielivu na „rozsiahlu operačnú oblasť“ oproti situácii pred vojnou na Blízkom východe, uviedol vysokopostavený predstaviteľ Revolučných gárd (IRGC).

Hormuzský prieliv už preto nie je vnímaný ako úzky úsek mora, pretože jeho vojenský význam sa výrazne rozšírili, uviedol v utorok predstaviteľ IRGC, podľa štátnej agentúry Fars. „V minulosti bol Hormuzský prieliv definovaný ako obmedzená oblasť okolo ostrovov, ako Hormuz či Hengam, no dnes sa tento pohľad zmenil,“ vyhlásil predstaviteľ.

Iránske úrady bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár.

Touto vodnou cestou pred vojnou prechádzala pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu a je zároveň bránou do Perzského zálivu a hlavnou námornou exportnou trasou pre krajiny ako Saudská Arábia, Irak a Katar.

Predstaviteľ IRGC uviedol, že prieliv je aktuálne vymedzený ako strategická zóna od mesta Džask na východe po ostrov Siri na západe. Ide tak už o druhé rozšírenie, ktoré Irán oznámil od začiatku konfliktu s USA a Izraelom.

Námorníctvo Revolučných gárd zverejnilo 4. mája mapu znázorňujúcu novú zónu kontroly, ktorá sa tiahne pozdĺž významného úseku pobrežia Ománskeho zálivu v Spojených arabských emirátoch (SAE). Išlo o oblasť od iránskej hory Mobarak a emirátu Fudžajra v SAE na východe po iránsky ostrov Kešm a emirát Umm al-Kuvajn v SAE na západe. Agentúra Reuters uvádza, že utorňajšie oznámenie podľa všetkého predstavuje ďalšie rozšírenie tejto oblasti.

Agentúry Fars a Tasním v utorok informovali, že šírka prielivu z pôvodných 20 až 30 míľ (32,1 km až 64,4 km) po novom dosahuje 200 až 300 míľ (321 km až 644 km). Rozšírená zóna má tvar polmesiaca, uviedla agentúra Tasním.

21:20 Iránske Revolučné gardy zorganizovali v hlavnom meste Teherán vojenské cvičenie. Štátne médiá v utorok uviedli, že na cvičení sa zúčastnili nielen jednotky Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ideologickej zložky iránskych ozbrojených síl, ale aj polovojenské jednotky Basídž podriadené IRGC.

Ako informovala agentúra AFP, cvičenie sa uskutočnilo po tom, ako americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom je na pokraji kolapsu a funguje len s „masívnou podporou životných funkcií“.

Brigádny generál Hasan Hasanzáde a veliteľ IRGC v Teheráne uviedol, že cieľom cvičenia bolo zvýšiť bojovú pripravenosť proti „akýmkoľvek krokom americko-sionistického nepriateľa“. Dodal, že ciele cvičenia boli splnené.

Vojna, ktorá sa začala na konci februára americko-izraelskými údermi na Irán, sa rozšírila po celom Blízkom východe a poškodila globálnu ekonomiku, pričom zasiahla stovky miliónov ľudí na celom svete.

Irán zároveň obmedzil prístup do Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou pri preprave ropy, plynu a hnojív z Perzského zálivu, a snaží sa tento ekonomicky dôležitý koridor využiť ako nástroj nátlaku na Spojené štáty a ich spojencov.

V tejto situácii americké námorníctvo blokuje iránske prístavy a príležitostne znemožní plavbu alebo presmeruje lode plaviace sa do alebo z Iránu.

21:15 Americký prezident Donald Trump dnes uviedol, že so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom povedie dlhý rozhovor o konflikte s Iránom. Zároveň však dodal, že Siovu pomoc v tejto záležitosti nepotrebuje, a neskôr vyhlásil, že Irán nebude jednou z hlavných tém. Napísala o tom agentúra Reuters.

„Nemyslím si, že budeme potrebovať pomoc s Iránom. Tak či onak vyhráme, mierovou cestou alebo inak,“ povedal Trump pred odletom do Číny.

Americký prezident podľa agentúry Reuters zároveň pri tom istom vystúpení o niekoľko minút neskôr povedal, že so svojím čínskym náprotivkom chce prebrať mnoho vecí, ale nepovedal by, že Irán je jednou z týchto tém. „Máme mnoho tém na prediskutovanie. Nepovedal by som, že Irán je jednou z nich, aby som bol úprimný, pretože máme Irán pod kontrolou,“ povedal prezident novinárom.

Do akej miery sa teda prezidenti budú venovať vojne na Blízkom východe, nie je jasné. Podľa Trumpa však Si navštívi Spojené štáty ešte pred koncom roka.

Trump bol dnes aktívny aj na svojej sociálnej sieti Truth Social, kde okrem iného zverejnil viacero obrázkov vygenerovaných umelou inteligenciou. Dva z nich sa zrejme viažu k ochromeniu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy. „Pá, pá, rýchle lode,“ uvádza titulok pri obrázku, na ktorom americké lietadlo vykonáva vzdušný úder na lode s iránskou vlajkou. Ďalší obrázok s titulkom „Lasery: blik, blik, a sú fuč“ znázorňuje, ako americká vojenská loď pomocou laseru zostreľuje iránske lietadlo.

Trump do druhej najľudnatejšej krajiny sveta pricestuje v stredu a rokovania sú naplánované na štvrtok a piatok. Pôjde o prvú cestu prezidenta Spojených štátov do Číny od roku 2017.

V pondelok médiá informovali, že sa očakáva oznámenie významných nákupov a že Trumpa bude sprevádzať početná podnikateľská delegácia, v ktorej budú okrem iných šéfovia Applu či Boeingu. Do Pekingu podľa médií zavíta aj šéf spoločností SpaceX a Tesla Elon Musk.

Kto do Číny naopak podľa servera South China Morning Post nepricestuje, je prvá dáma Melania Trumpová.

17:29 Doživotné tresty odňatia slobody vyniesol v utorok súd v Bahrajne nad tromi osobami, ktoré uznal za vinné zo spolupráce s iránskymi Revolučnými gardami. Ako s odvolaním sa na prokuratúru informovala agentúra AFP, medzi odsúdenými na doživotie je aj žena obvinená zo spolupráce s „teroristickou organizáciou iránske Revolučné gardy s úmyslom vykonať nepriateľské teroristické činy,“ píše TASR.

V inom podobnom prípade súd uložil desiatim obžalovaným tresty do 10 rokov väzenia, pričom troch z nich po výkone trestu z Bahrajnu deportujú. Tieto osoby boli odsúdené za podporu Iránu, nakrúcanie na zakázaných miestach a šírenie zakázaných vyhlásení.

Ďalších 11 ľudí dostalo tresty do piatich rokov väzenia a peňažné pokuty za násilnosti a sabotáže spáchané počas iránskych útokov na Bahrajn v marci tohto roka, uviedla prokuratúra.

Tieto rozsudky prichádzajú v čase, keď sú krajiny Perzského zálivu v stave vysokej pohotovosti. Proti sieťam napojeným na Irán zakročili okrem Bahrajnu aj Katar, Kuvajt a Spojené arabské emiráty.

17:00 Vojna v Iráne stála Spojené štáty dosiaľ 29 miliárd dolárov, oznámil v utorok Pentagón. V porovnaní s odhadom z konca apríla ide o zvýšenie o štyri miliardy dolárov.

Čítajte viac Vojna v Iráne stojí miliardy: Účet pre USA sa za dva týždne zvýšil o ďalšie štyri

14:22 Vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v utorok vyhlásil, že zbrane hnutia nie sú súčasťou nadchádzajúcich rokovaní medzi Libanonom a Izraelom. Zároveň povedal, že jeho bojovníci premenia bojisko pre izraelské jednotky na „peklo“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nikto okrem Libanonu nemá nič spoločné so zbraňami, odbojom… ide o vnútornú záležitosť Libanonu a nie je to súčasť rokovaní s nepriateľom,“ uviedol Kásim.

Vyjadril sa tak pred tretím kolom rokovaní zástupcov Izraela a Libanonu, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a v piatok vo Washingtone. Prvé priame rozhovory predstaviteľov obidvoch krajín sa konali v apríli. Americký prezident Donald Trump oznámil krátko po ich skončení prímerie medzi Izraelom a Libanonom.

Hizballáh odmieta priame rokovania s Izraelom a tvrdí, že ich výsledky sa hnutia netýkajú.

12:41 Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF) v utorok odsúdil dopad „eskalujúcich“ vojenských operácií Izraela na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa hovorcu UNICEF Jamesa Eldera tam bolo od začiatku roka 2025 zabitých 70 palestínskych detí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Deti platia neznesiteľnú cenu za eskalujúce vojenské operácie a útoky na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema,“ povedal Elder novinárom.

Poznamenal, že od začiatku roka 2025 bolo na Izraelom okupovanom území každý týždeň v priemere zabité jedno palestínske dieťa. V rovnakom období bolo zranených 850 ľudí. „Väčšina zabitých a zranených bola zasiahnutá ostrou muníciou,“ tvrdí.

Izraelské jednotky sú podľa Eldera zodpovedné za 93 percent týchto úmrtí a k zintenzívneniu vojenských operácií došlo v čase „historickej úrovne násilia osadníkov“.

11:02 V Iráne popravili muža odsúdeného za ozbrojené povstanie. Podľa webu Mízán napojený na iránsku justíciu bol členom teroristickej skupiny Ansár al-Furkán. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Muža odsúdili za povstania „prostredníctvom ozbrojených útokov na policajné veliteľstvá a členstvo v povstaleckej skupine Ansár al-Furkán,“ uviedli iránski predstavitelia. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd.

Mízán informuje, že muž podnikal svoje útoky v rokoch 2022 a 2023 počas masových protestov v islamskej republike.

Ansár al-Furkán je sunnitská militantná skupina pôsobiaca v provincii Sístán a Balúčistán na juhovýchode Iránu.

Irán spolu s Čínou dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším počtom vykonaných popráv na svete, pričom ide o stovky až tisíce prípadov ročne. Presné údaje zostávajú v oboch krajinách často utajené, najmä v Číne.

Podľa údajov organizácie Iran Human Rights (IHR) sídliacej v Nórsku v minulom roku Teherán popravil najmenej 1500 ľudí.

V uplynulých týždňoch Irán vykonal viacero popráv osôb spojených s masovými protestmi, ktoré vypukli ešte pred vojnou so Spojenými štátmi a Izraelom. AFP objasňuje, že išlo najmä o tresty za údajnú špionáž alebo narušenie bezpečnosti krajiny. V pondelok obesili muža odsúdeného za špionáž pre Izrael a Spojené štáty.

7:00 Spojené arabské emiráty (SAE) podnikali vojenské útoky na Irán, okrem iného na rafinériu na ostrove Láván. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval denník The Wall Street Journal (WSJ). Spojené štáty spolu s Izraelom na konci februára začali vojnu proti Iránu, ktorý v odvete útočil na izraelské, americké aj ďalšie ciele v regióne, okrem iného na ropnú infraštruktúru krajín Perzského zálivu.

Reuters poznamenal, že Spojené arabské emiráty sa doteraz verejne neprihlásili k úderom na Irán. Jeden z takýchto útokov, keď bola cieľom rafinéria na Lávane, sa odohral na začiatku apríla.

Denník WSJ uviedol, že ozbrojené sily SAE majú vo výzbroji dobre vybavené západné stíhačky, ktoré je krajina očividne ochotná použiť na ochranu svojej ekonomickej moci a rastúceho vplyvu na Blízkom východe.

Vojnu proti Teheránu pozastavilo prímerie, hoci americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že doterajší pokoj zbraní je tesne pred zrútením. Takéto vyhlásenie Trump urobil po tom, ako odmietol najnovší návrh Iránu, ktorý podľa neho neobsahoval ústupky v kľúčovej otázke iránskeho jadrového programu.