Voda sa po rokoch vrátila do Dunajských ramien, lokalita Foki ožila

V izolovaných ramenách v Dunajských luhoch opäť prúdi voda. Projekt Foki dokazuje že citlivé zásahy môžu obnoviť riečnu deltu aj v meniacom sa podnebí.  

Vnútrozemská delta Dunaja prechádza zásadnou premenou. Vďaka medzinárodnému projektu Restore River a úsiliu ochranárov sa podarilo sprietočniť kľúčové úseky ramenného systému Foki. Tam, kde ešte nedávno stáli len izolované plochy stojatej vody, dnes opäť prúdi životodarný živel. Tento úspech ukazuje, že prírode blízke riešenia sú najúčinnejšou cestou k obnove našej krajiny.

Pozrite si video:

Ramenný systém v oblasti Dunajských luhov bol po desaťročia ovplyvnený ľudskou činnosťou a výstavbou vodných diel. Výsledkom bolo postupné zanášanie ramien, ich vysychanie a strata prirodzeného prepojenia s hlavným tokom Dunaja. Situácia sa však začala obracať k lepšiemu vďaka spolupráci WWF Slovensko, Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

34fotiek v galérii
Rameno Foki pred úpravou
Zdroj: WWF/Jakub Krška

34fotiek v galérii
Rameno Foki pred úpravou
Zdroj: WWF/Jakub Krška

Od izolovaných jazier k prúdiacej vode

Hlavným cieľom aktivít v lokalite Foki bolo obnoviť dynamiku vody. „Cieľom revitalizácie bolo znížiť niveletu dna ramena tak, aby zostalo prietočné aj pri nižších prietokových stavoch v Dunaji,“ vysvetlil odborný tím projektu. Pred úpravou bolo rameno závislé od vysokých vodných stavov; v čase sucha sa menilo na sústavu stojatých „mŕtvych“ ramien, čo negatívne ovplyvňovalo miestny ekosystém.

Kľúčovým zásahom bola obnova úseku nazývaného Malé Foki. Ide o približne 350 metrov dlhé prepojenie, ktoré spája staré koryto Dunaja s hlavným ramenom Foki. Ochranári tu odstránili nánosy sedimentov a staré prehrádzky, ktoré bránili prietoku.

„Podarilo sa nám prekopať jedno prepojovacie ramienko, kde predtým voda netiekla, a dostať tam celkom slušné množstvo vody,“ uviedla Martina Paulíková, manažérka pre ochranu vôd z WWF Slovensko.

34fotiek v galérii
Rameno Foki počas úpravy
Zdroj: WWF Slovensko/Miroslav Ocadlik

34fotiek v galérii
Rameno Foki počas úpravy
Zdroj: WWF Slovensko/Miroslav Ocadlik

Matematické modely potvrdila prax

Úspechu v teréne predchádzala dôkladná vedecká príprava. Odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva vytvorili matematické modely, ktoré simulovali správanie vody po plánovaných zásahoch. „Model ukazuje, že aj pri minimálnom stave Dunaja by rameno dokázalo previesť prietok okolo osem metrov kubických za sekundu,“ konštatoval Marek Kováčik z VÚVH.

Rýchlosť prúdenia vody sa po úpravách pohybuje na úrovni 60 centimetrov za sekundu. To je kriticky dôležitý parameter – prúd je totiž dostatočne silný na to, aby rameno prirodzene preplachoval a bránil jeho opätovnému zanášaniu sedimentmi. Teoretické výpočty sa potvrdili hneď po napustení ramena vodou. Realita v teréne dokonca prekonala očakávania, keď merania preukázali vysokú presnosť modelov s odchýlkou len okolo štyroch percent.

34fotiek v galérii
Rameno Foki po úprave
Zdroj: WWF/Jakub Krška

34fotiek v galérii
Rameno Foki po úprave
Zdroj: WWF/Jakub Krška

Príroda pozná riešenia

Revitalizácia Malého Foki je súčasťou širšieho úsilia v rámci medzinárodného projektu Restore River, do ktorého je zapojených 15 partnerov zo siedmich krajín povodia Dunaja. Hoci odborníci narážajú aj na komplikácie – ako napríklad v prípade Biskupického ramena, kde ďalšie sprietočňovanie naráža na limity hydraulickej ochrany podzemných vôd v blízkosti priemyselných záťaží – lokalita Foki svieti ako úspešný príklad.

„Príroda pozná riešenia, a tento projekt je zameraný práve na overovanie toho, ako sa dajú v praxi realizovať prírode blízke opatrenia na zadržiavanie vody,“ zdôraznila Paulíková. Už dnes, niekoľko mesiacov po ukončení technických prác, sa do koryta vracia pôvodná vegetácia a s ňou aj život, ktorý je na tečúcu vodu v ramenách viazaný.