Ak by sa Michal Šimečka zachoval rovnako ako Robert Fico, ľutoval by to rovnako (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.05.13.
Michal Šimečka má určite akútnejšie problémy ako zdvorilostné stretnutia s Matovičom. To, ako sa vysporiada s kauzou Projektu Fórum, je však jeho vlastné rozhodnutie.
Keď sa na jar 2021 rúcala vláda Igora Matoviča, Richard Sulík vedel, že s ním bude musieť vládnuť, aj keď šéf OĽaNO už nebude premiérom a rozvrátené vzťahy treba napraviť. Rozhodol sa teda využiť to, v čom sa cítil najsilnejší. A nemyslíme tým odvodové koliesko, ani podnikateľské kilečko.
„Chcem pozvať Igora Matoviča na obed alebo na večeru. Niečo dobré mu uvarím. Mám výbornú pizza piecku, to bude skvelé,“ vyhlásil dva dni pred Matovičovou demisiou. Na dobrú pizzu treba podľa Sulíka tisíc gramov múky, 600 gramov studenej vody, 30 gramov soli a dva gramy kvasníc. „To, čo potrebujete vedieť, je tajný kód 1632. Toto si zapamätajte a nikdy pizzu nepokazíte,“ tvrdí.
Nuž, na dobré vládnutie žiadne tajné kódy nefungujú, a tak ani pizza piecka pokoj do vládnej koalície nepriniesla. Skončilo sa to nepoda(re)nou demisiou ministra financií Matoviča, rozpadom a pádom vlády Eduarda Hegera a tým, že Richard Sulík dodnes považuje Matovičovo zosadenie za jeden zo svojich najväčších politických úspechov.
Vláda sa neriadi ľuďmi
Dnes pozýva Matovič. „Očakávam, že teraz by asi nebola atmosféra, aby na to pivko išiel, ale určite ho pozvem na stretnutie, lebo si myslím, že je to správne. A ako sa hovorí, keď nejde Mohamed k hore, tak príde hora k Mohamedovi,“ sľubuje. Pozvanie je adresované lídrovi opozície a Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi.
„My si ideme svojou cestou, kam nás Šimečka ako špinavých psov vykopol, neurážame sa, v pohode,“ tvrdil pritom ešte nedávno Matovič. Pozícia toho, kto môže kritizovať každého, je jeho živel. Ísť teraz na pivo so Šimečkom by bolo ešte zbytočnejšie ako využiť Sulíkovo pozvanie k pizza piecke. Oni dvaja boli v spoločnej koalícii a vláde odkázaní na spoluprácu.
Prečítajte si tiež:
Matovič a Šimečka nie sú. Iste, môžeme si myslieť, že bez toho opozičné strany súčasnú koalíciu neporazia, ani nevymenia, no ako povedal bývalý Matovičov spolupracovník Ľubomír Galko, spolupráca a vláda súčasnej opozície s Hnutím Slovensko je nemožná a ľudia, ktorí budú Matovičovo hnutie voliť, volia výlučne opozičnú stranu.
Námietky, že Matovičovi voliči sú predsa proti súčasnej koalícii a nechcú, aby ďalej vládol Robert Fico sú síce pravdivé, ale zbytočné. Voliči nevolia vládu, ale parlament. To, akú vládu z toho ich volení zástupcovia poskladajú, je už len na nich. To, že niektorí opoziční voliči majú radi Matoviča, nedáva Šimečkovi povinnosť vládnuť s ním. Vláda nedostáva dôveru od občanov, ale od poslancov.
Čokoľvek môže byť zrada
Matovič nikdy nezabudne Bélovi Bugárovi, že v roku 2016 „zradil“ a vstúpil do koalície so Smerom. No čo ak by to vtedy dopadlo inak a Richard Sulík by zložil „pravicovú“ vládu so SNS Andreja Danka? A čo úvahy Mikuláša Dzurindu z roku 2006, že lepšie ako vláda Smeru by bola koalícia SDKÚ a HZDS Vladimíra Mečiara, o ktorom predtým hovoril, že má krvavé paprče.
To by nebola zrada všetkého, čo Dzurinda v politike reprezentoval? Alebo ešte inak: niektorí voliči KDH by isto ako zradu vnímali spoločnú vládu s progresívcami a nečudovali by sme sa, keby sa aj medzi priaznivcami SaS našli takí, ktorí by za zradu považovali spoluprácu s Matovičom. Napokon, ich strana odišla kvôli Matovičovi dvakrát z vlády.
Prečítajte si tiež:
Okrem toho, Michal Šimečka má určite akútnejšie problémy ako zdvorilostné stretnutia s Matovičom. To, ako sa vysporiada s kauzou Projektu Fórum, je však jeho vlastné rozhodnutie, do ktorého ho nesmú tlačiť ani partneri, ani Matovič, ktorý opakovane spochybňuje Šimečkov post lídra opozície.
„Ja nemôžem povedať, že PS si podľa môjho názoru zvolilo najhoršieho predsedu, lebo bude veľmi ľahkým terčom pre Roberta Fica? Prečo nemôžem mať tento názor? Je to jednoducho fakt,“ hovoril Matovič pre denník Postoj. Neprekvapilo by teda, ak by Matovič na „pivku“ od Šimečku žiadal napríklad to, aby sa vzdal postu volebného lídra. Pre dobro celej opozície
Fico dodnes ľutuje
Čosi podobné sme už zažili. V roku 2009 chcel predseda novej strany Sloboda a solidarita Richard Sulík vstúpiť do predvolebnej koalície s SDKÚ. Mal však jednu podmienku. Jej volebným lídrom nemohol byť predseda SDKÚ. Tiež tvrdil, že je to dobro opozície, lebo dvojkoalícia s Dzurindom na čele by prišla o hlasy tých voličov, ktorí volia SaS z protestu proti Dzurindovi,
Dzurinda to však odmietol, a tak SaS kandidovala samostatne. Dzurinda napokon volebným lídrom nebol, no nerozhodol o tom Sulík, ale kauza darcov SDKÚ a londýnskej schránkovej firmy Allied Wings, ktorú naňho vytiahol Robert Fico. Predseda Smeru sa ešte dlho potom chválil, ako šéfa SDKÚ zlikvidoval tromi tlačovkami.
Prečítajte si tiež:
O desať rokov neskôr sa mu stal to isté. Naplno to síce neprizná, ale dodnes ľutuje, že v roku 2020 prepustil miesto Petrovi Pellegrinimu a Smer na ňom postavil kampaň. „Vtedy Smer voľby prehral a urobili sme hrubú chybu. Keby sme boli bývalí pokračovali v roku 2018 a ponúkli slovenskej verejnosti náš príbeh, tak aj v roku 2020 tie parlamentné voľby vyhráme,“ ľutoval vlani.
Lenže Dzurinda aj Fico sa rozhodli síce pod tlakom vonkajších okolností, ale sami pre dobro vlastných strán. Dzurindovi to vyšlo a Iveta Radičová zostavovala vládu. Ficovi to nevyšlo, Smer voľby prehral a Peter Pellegrini ho krátko nato opustil. Niežeby Michal Šimečka nemal iné možnosti. Ľudovít Ódor či Ivan Korčok by boli pre verejnosť prijateľní volební lídri.
Ódor a Korčok prišli na hotové
No nie sú to „ľudia Progresívneho Slovenska“. Nezakladali ho a nežili s ním v čase, keď bolo mimoparlamentnou stranou. Prišli až „na hotové“. A nie sú to ľudia Progresívneho Slovenska ani hodnotovo. Ódor je centrista, ktorého doménou je ekonomika a hodnotové témy akcentovať nebude. Korčok sa dokonca sám považuje za umierneného konzervatívca.
Sú to akvizície, ktoré mali z progresívnych liberálov pre „bratislavskú kaviareň“ spraviť centristickú stranu pre čo najviac voličov. Možno by priniesli PS viac hlasov ako Šimečka, možno nie. No vymeniť ho by znamenalo, že Progresívne Slovensko opäť oslabí svoju pôvodnú identitu. Už len preto, že by ho do volieb neviedol autentický progresívec, ani liberál.
Prečítajte si tiež:
A osobne sa to tiež dá pochopiť. Dzurinda sa vzdal postu volebného lídra až pri svojich štvrtých voľbách, Fico dokonca až pri svojich šiestych. Dzurinda bol predtým premiérom dvakrát, Fico trikrát. Dokonca aj Eduard Heger, ktorý sa volebného líderstva Demokratov vzdal v prospech Andrei Letanovskej, predtým viedol vládu. Pre Šimečku by to znamenalo, že ním asi nikdy nebude.
Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Progresívne Slovensko síce kleslo k 20 percentám a tam stagnuje, ale stále je prvé. „Aktuálny volebný model, zbieraný počas najväčšieho tlaku na osobu predsedu PS, preto neodhaľuje krízu dôvery, ale krízu rastu,“ píše analytik NMS Mikuláš Hanes. PS podľa neho potrebuje nájsť nové témy bez ohľadu na to, či vymení lídra.
A to má byť predsa úlohou predsedu, nie Ódora ani Korčoka. Ako píše Hanes, opozícia momentálne nemá porovnateľnú osobnosť, ktorá by disponovala porovnateľnou kombináciou skúseností, mediálneho dosahu a formálneho mandátu. Je to iné ako pri Ficovi a Dzurindovi, ktorí boli vtedy pre svoje strany príťažami. Ak by napodobnil Fica z roku 2020, ľutoval by to ako on.
Podľa Matoviča je vďaka Šimečkovi ľahkým terčom pre Fica celá opozícia. „My toto Šimečkovo maslo na hlave mať nechceme,“ sťažuje sa líder bývalého OĽaNO. V tom sa však mýli. Model NMS ukazuje, že Šimečka nie je pre opozíciu problém. To, čo progresívci kvôli nemu stratia, sa rozpustí medzi ostatné opozičné strany.
Napríklad Hnutie Slovensko v porovnaní s aprílovým prieskumom narástlo o jeden percentuálny bod. Svoj volebný potenciál však napĺňa len z dvoch tretín. Zvyšok môže čerpať práve od Demokratov a Progresívneho Slovenska. Igor Matovič Šimečkovo maslo na hlave nemá. Ale vyhovuje mu, že naň môže ukazovať.