David Attenborough oslávil 100 rokov. Nepoučiteľnej chovateľke zhabali psy z úbohých podmienok (EKOvýber)

Klimatologička Lívia Labudová upozornila, že mimoriadny deficit zrážok trvajúci dlhšie obdobie spôsobuje rovnako negatívne parametre nasýtenosti pôdy vlahou. „Extrémne pôdne sucho monitorujeme v súčasnosti na jednej tretine Slovenska,“ oznámila. „Vegetácia začína pociťovať nedostatok pôdnej vlahy už na 60 percentách územia Slovenska,“ dodala. Najhoršia situácia je podľa jej slov na Záhorí, Podunajskej či Východoslovenskej nížine, ale i košickej kotline.

V okresoch uvedených oblastí sa začínajú tiež prejavovať stredné, ťažké i extrémne poškodenia poľnohospodárskych plodín v dôsledku sucha. Klimatologička Gabriela Ivaňáková popísala, že sucho nespôsobuje len problém so samotným rastom plodín, ale aj problémy s klíčením či spomaleným rastom tráv. „Lesníci nás zasa informujú o tom, že najmä okraje lesov trpia výrazným suchom. Negatívne na sucho reagujú najmä smrekové porasty, ktoré strácajú sýtu zelenú farbu,“ uviedla. „Pri listnatých stromoch evidujeme výrazne oneskorený a nepravidelný nástup listových púčikov,“ dodala.

Hydrologička Jana Poórová poznamenala, že režim vôd trpí dlhodobým problémom so suchom. Prejavuje sa tak na prietoku povrchových vôd, kde situáciu v apríli zhodnotila ako alarmujúcu, ale aj v stave podzemných vôd. „Hladiny a výdatnosti prameňov klesajú pod 20 percent dlhodobého normálu,“ priblížila.

Meteorológ Cyril Siman avizoval, že situácia by sa mala podľa predpovede v nasledujúcich dňoch mierne zlepšiť, vplyv studeného frontu a zrážky očakáva v druhej polovici pracovného týždňa. „Zrážky najmä na strednom a severnom Slovensku, na Gemeri a krajnom východe očakávame vo štvrtok 7. mája. Zatiaľ to však nevyzerá na veľkoplošné a dlhšie zrážky, ten charakter by mal byť skôr prehánkový, respektíve búrkový,“ objasnil. Ďalšie zrážky očakáva v utorok na budúci týždeň. Z dlhodobejšieho hľadiska bude podľa jeho slov síce máj na zrážky bohatší ako apríl, celkový úhrn zrážok však i v tomto mesiaci zaznamená negatívne odchýlky v porovnaní s dlhodobým priemerom.

Výrazné až extrémne sucho je na približne polovici nášho územia

Výrazné až extrémne sucho je na približne polovici územia SR. Extrémne sucho zasahuje už jednu tretinu územia a sucho rôznej intenzity je už na takmer celom území.

Relatívne nasýtenie je pod hranicou desať percent na Záhorí. Na Podunajskej nížine, Zemplíne a lokálne aj na Spiši a Gemeri je najnižšie nasýtenie desať až 20 percent. V povrchovej vrstve je podľa SHMÚ na väčšine južného Slovenska nasýtenie pod 30 percentami, na Záhorí a v okolí Bratislavy až pod desiatimi percentami. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší mínus 60 až mínus 80 milimetrov, na väčšine územia je deficit od mínus 20 do mínus 60 milimetrov. Normálne podmienky sú len lokálne na severe Slovenska, priblížili odborníci.

SHMÚ zároveň na sociálnej sieti informoval, že do pondelka 11. mája do 13.00 spadlo na strednom Slovensku lokálne do 20 milimetrov zrážok. Do utorka (12. 5.) 14.00 h podľa ústavu spadne na väčšine územia ďalších desať až 40 milimetrov. „Od skorého rána sa na frontálnom rozhraní vyskytli u nás najmä na strednom Slovensku zrážky (väčšinou dážď o trvaní pár desiatok minút až pár hodín),“ podotkli meteorológovia s tým, že za posledných 24 hodín do pondelka 13.00 h spadlo na väčšine územia jeden až desať milimetrov zrážok, na strednom Slovensku miestami desať až 20 milimetrov. V Kláštore pod Znievom zaznamenali 20 milimetrov. Na východe a na krajnom juhozápade počas pondelka do 13.00 h zväčša podľa nich vôbec nepršalo.

Mladým stromom pomáha v dňoch bez zrážok 500 zavlažovacích vakov

Extrémne málo zrážok, ktoré sprevádzalo príchod jarného obdobia, ovplyvnilo aj údržbu mestskej zelene v Banskej Bystrici. Záhradnícke a rekreačné služby (ZAaRES) vykonávajú pravidelnú zálievku drevín a kvetinových záhonov. Každý deň vyvezú do ulíc v priemere 25.000 litrov vody, aby pomohli najmä stovkám mladých stromčekov, ktoré v meste za posledné obdobie vysadili. Informovala o tom mestská organizácia ZAaRES aj primátor Ján Nosko na sociálnej sieti.

Podľa nich práve mladé stromčeky sú v týchto teplých dňoch najzraniteľnejšie a vyžadujú si osobitnú pozornosť. Pri ich starostlivosti im výrazne pomáhajú zavlažovacie vaky, ktoré ZAaRES postupne umiestňuje po celom meste v celkovom počte 500 kusov.

„Vaky fungujú na princípe kvapkovej závlahy, keď sa voda uvoľňuje priamo ku koreňom počas piatich až deviatich hodín. Na rozdiel od klasického polievania, pri ktorom voda často odtečie po tvrdom povrchu, vak zabezpečí, že sa vlhkosť dostane hlboko do pôdy bez zbytočných strát. Strom tak nie je vystavený šoku z nárazového preliatia,“ vysvetlil Nosko.

Ďalším opatrením je použitie mulčovacej kokosovej plachty, ktorá obmedzuje vyparovanie vody od koreňov, je v prírode rozložiteľná a zároveň pôsobí ako hnojivo. Pravidelným dopĺňaním vody do vakov sa zabezpečujú pre mestskú zeleň tie najlepšie podmienky na zdravý rast, aby stromy zvládli aj horúce letné dni.

„Mladý strom je po výsadbe vystavený ťažkým podmienkam mestského prostredia. Zavlažovací vak spolu s hnojením je preň v týchto suchých dňoch niečo ako infúzia. Dodáva mu silu prežiť kritické obdobie. Naším cieľom nie je stromy len sadiť, ale postarať sa o to, aby tu s nami zostali pre ďalšie generácie,“ zdôraznil vedúci odboru verejnej zelene ZAaRES Adrián Kostúr.

Ľudia by mali pre zvieratá počas sucha umiestniť vonku misku s vodou

Ľudia by mali pre zvieratá počas pretrvávajúceho sucha umiestniť vonku misku s vodou. TASR o tom informovalo občianske združenie Sloboda zvierat.

Neobmedzený prístup k čerstvej vode by mali zabezpečiť majitelia všetkým zvieratám, ktoré sú v ich starostlivosti. Zároveň ľudia môžu umiestniť misku s vodou do záhrady, parku, pred bytovku, na balkón alebo na parapet voľne žijúcim živočíchom. „Vodu dopĺňajte a meňte,“ podotklo združenie. Odporúča dať do misky väčší kamienok, aby sa neprevrhla a mohol sa napojiť aj hmyz a neutopil sa.

Osožné sú podľa združenia všetky vodné prvky v záhradách ako jazierka, fontánky, napájadlá či zalievané kaluže. „V tých väčších si vtáci môžu dopriať aj kúpeľ. Napájadlá pre vtáky možno zavesiť aj do výšky, aby boli v bezpečí pred mačkami,“ priblížila Sloboda zvierat.

Radí tiež nepolievať na záhrade nejakú jej časť, pretože v kyprej pôde si nachádzajú potravu ježkovia i vtáci, niektorí ju potrebujú aj na stavbu hniezd.

„Miska s vodou je láskavosť, ktorou možno zachránite život pouličnej mačke, ježkovi, hmyzu či vtákom vo svojom okolí,“ dodalo združenie.

Ľudia by v časoch sucha a horúčav mali umiestniť vonku umiestniť misku s vodou, pomôžu tak voľne žijúcim živočíchom
Zdroj: Vytvorené pomocou AI Gemini

Stratégiu adaptácie Slovenska na zmenu klímy treba vylepšiť

Klimatická koalícia poukázala na to, že stratégiu adaptácie Slovenska na zmenu klímy do roku 2040 s výhľadom do roku 2050, ktorú preložilo Ministerstvo životného prostredia do medzirezortného pripomienkového konania, treba vylepšiť. Klimatická koalícia zároveň spustila hromadnú pripomienku.

Odborníci žiadajú do dokumentu zapracovať lepšiu ochranu zdravia a práv pracujúcich vystavených extrémnym klimatickým podmienkam, zavedenie štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci reagujúcich na horúčavy a ďalšie klimatické riziká, riešenie energetickej a dopravnej chudoby či dostupnú energiu, vykurovanie a verejnú dopravu pre všetkých. Zároveň chcú, aby stratégia riešila podporu ekologického poľnohospodárstva a udržateľného hospodárenia, výraznejšiu ochranu lesov a rozšírenie bezzásahových území, ochranu vôd a podporu prírode blízkych riešení vrátane revitalizácie vodných tokov, podporu nízkouhlíkového turizmu a ekoturizmu, lepšiu pripravenosť zdravotníctva na nové infekčné choroby súvisiace so zmenou klímy, a tiež kvalitnú participáciu verejnosti a metodickú podporu samospráv pri adaptačných opatreniach.

„Klimatická zmena už nie je vzdialená budúcnosť. Je to realita, ktorá ovplyvňuje zdravie, ekonomiku, kvalitu života aj bezpečnosť ľudí na Slovensku. Potrebujeme stratégiu, ktorá bude pripravená na realitu 21. storočia. Len z dobrej stratégie vzídu konkrétne a dobré riešenia – a tie potrebujeme robiť už dnes,“ dodala Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície.

Víziou Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy do roku 2040 je, aby Slovensko do roku 2050 posilnilo svoju odolnosť voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Komunity, podnikateľské subjekty a ľudia budú mať podľa envirorezortu dostatočné možnosti prispôsobiť sa, prírodné ekosystémy budú chránené a inovatívna ekonomika stimulovaná.

Pre výskyt AMO v Lovči platí v okrese naďalej mimoriadna situácia

Na území okresu Žiar nad Hronom aj naďalej platí mimoriadna situácia v súvislosti s potvrdeným ohniskom nákazy afrického moru ošípaných (AMO) v komerčnom chove v katastri obce Lovča. Pre TASR to potvrdil riaditeľ odboru krízového riadenia Okresného úradu v Žiari nad Hronom Milan Kapusta.

Michaela Matušková z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR priblížila, že depopulácia predmetného komerčného chovu bola ukončená ešte v sobotu (9. 5.) a kadávery zvierat boli neškodne odstránené prostredníctvom veterinárneho asanačného ústavu.

„Hlavný veterinárny lekár SR bude v utorok 12. mája informovať členské štáty Európskej únie a Európskej komisie na rokovaní stáleho výboru pre zdravie zvierat v Bruseli o priebehu nákazy a rýchlom procese jej eradikácie, ako aj platných vydaných opatreniach,“ poznamenala v tejto súvislosti. Zároveň dodala, že zdroj nákazy ešte nebol identifikovaný.

Naďalej sú podľa jej slov platné opatrenia, ktoré boli nariadené chovom a obciam v ohnisku nákazy, ochrannom pásme a pásme dohľadu. Momentálne podľa jej slov dotknuté obce a identifikovaní chovatelia doručujú súpisy ošípaných pre implementáciu – dodržiavanie individuálnych opatrení, aby sa nákaza nešírila.

ŠVPS ešte 6. mája na sociálnej sieti informovala, že v komerčnom chove domácich ošípaných v katastri obce Lovča bolo Národným referenčným laboratóriom vo Zvolene potvrdené ohnisko AMO. Ako ŠVPS priblížila, 4. mája nahlásil majiteľ úhyn ošípanej, bola vykonaná pitva, pričom patologicko-anatomický nález nebol jednoznačný. Deň na to majiteľ nahlásil úhyn ďalších 13 kusov a potom ďalších 32. Príznaky choroby vykazovali i ďalšie kusy ošípaných.

V lokalite vrchu Urpín sa aktuálne pohybuje minimálne šesť medveďov

Mesto Banská Bystrica a Štátna ochrana prírody upozorňujú návštevníkov na zvýšenú opatrnosť v lokalite banskobystrického vrchu Urpín. Na základe monitoringu Zásahového tímu ŠOP Stred sa tam aktuálne vyskytuje minimálne šesť jedincov medveďa hnedého. Informovala o tom samospráva na sociálnej sieti.

„Keďže Urpín je obľúbenou rekreačno-športovou oblasťou, vyzývame všetkých návštevníkov, aby boli pri pohybe v teréne mimoriadne obozretní. Zároveň odporúčame vyhýbať sa pohybu v tejto lokalite, najmä v čase od 20.00 do 8.00, kedy je aktivita zveri najvyššia,“ zdôraznila radnica.

Spolu s ochranármi opäť pripomína, že pri strete s medveďom treba zachovať pokoj, nerobiť prudké pohyby, pomaly sa zvieraťu vzďaľovať a neotáčať sa mu chrbtom. V prípade ohrozenia treba kontaktovať tiesňovú linku 112.

Prečítajte si tiež:

ŠOP pred pár dňami na sociálnej sieti zverejnila krátke video z monitoringu tejto oblasti z 5. mája. „Zásahový tím ŠOP Stred pravidelne zaznamenáva pohyb jedincov v tejto oblasti,“ dodali ochranári s tým, že lokalitu stále monitorujú. Záujemcovia nájdu viac informácií na www.pozormedved.sk.

Kontakt na Zásahový tím ŠOP Stred je +421 903 201 879.

Práce na odstránení environmentálnej záťaže v Dubovej už ukončili

Práce na odstránení environmentálnej záťaže v areáli bývalého závodu Petrochema Dubová, v časti obce Nemecká na Horehroní, štátny podnik Vodohospodárska výstavba v spolupráci so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou úspešne ukončili. Informovali o tom vodohospodári na sociálnej sieti s tým, že tak urobili na základe požiadavky ministerstva životného prostredia.

„Od 18. marca sme bezpečne odčerpali a vyčistili celkovo 660.000 litrov kontaminovaných dažďových vôd z gudrónovej lagúny v lokalite Dubová. Denne sa pritom odviezlo minimálne 22.000 litrov,“ uviedli vodohospodári.

Podľa nich celý proces prebiehal pod prísnym monitoringom, každý odvoz bol kontrolovaný a potvrdený preberacím protokolom. Voda po chemickej úprave dosiahla parametre stanovené vodármi, čo umožnilo jej bezpečné spracovanie v komunálnej čistiarni odpadových vôd (ČOV). Kvalitu vody pravidelne overovali laboratórnymi rozbormi na vstupe aj výstupe z ČOV.

„Počas realizácie sme zabezpečovali aj kontinuálny technicko-bezpečnostný monitoring vodnej stavby vrátane manuálnych meraní, automatizovaného sledovania hladín či špecializovaných geodetických a geofyzikálnych meraní. Tie prebiehajú nielen v Nemeckej, ale aj na gudrónových jamách pri obci Predajná, kde sa rovnako venujeme monitoringu environmentálnych záťaží,“ dodala Vodohospodárska výstavba s tým, že projekt výrazne prispieva k zníženiu environmentálneho rizika v regióne stredného Slovenska.

Deň fascinácie rastlinami 2026

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum v Piešťanoch opäť pripravuje Deň fascinácie rastlinami 2026. Podujatie sa uskutoční 21. mája v areáli odboru rastlinnej výroby v čase od 10.00 do 16.00. Prístupné bude širokej verejnosti, školám aj odborníkom. Cieľom je zvýšiť povedomie o význame rastlín, uviedla v mene organizátorov Michaela Havrlentová z Odboru rastlinnej výroby.

Návštevníci si budú môcť vyskúšať testovanie rastlín v skúmavkách, vidieť rastliny vhodné pre zelené strechy či spoznať význam lúčnych rastlín pre ekosystémy. „Na našom pracovisku sa venujeme šľachteniu maku siateho, takže môžu aj ochutnať rôzne produkty z maku, môžu vidieť nielen tie tradičné sivomodré semienka, ale aj okrové alebo biele,“ ozrejmila. Doplnila, že budú prezentovať aj netradičné formy pšenice a jačmeňa a jednoduché chemické pokusy, napríklad dôkazové reakcie na prítomnosť bielkovín v strukovinách. Organizátori očakávajú vysoký záujem verejnosti. „Chodí nám sem aj 700 až 800 účastníkov,“ dodala.

Podujatie je súčasťou medzinárodnej iniciatívy Európskej organizácie pre rastlinnú biológiu. „Slovensko sa zapojilo v roku 2013 a každé dva roky sa konajú po celej krajine dni otvorených dverí, výstavy či odborné prehliadky zamerané na popularizáciu rastlín a rastlinnej výroby,“ zhrnula.

Na Železnej studničke prebieha rozsiahla obnova dvoch rybníkov

Na Železnej studničke v Bratislave prebieha rozsiahla obnova dvoch rybníkov, a to rybníka č. 1 a 2. Ide o o jeden z najväčších zásahov do vodných plôch v lesoparku za posledné desaťročia. Rybníky nečistili približne 40 rokov, aktuálne práce reagujú na ich nevyhovujúci technický stav. TASR o tom informovali z Mestských lesov v Bratislave.

„Technické objekty sú po desaťročiach prevádzky vo výrazne opotrebovanom stave a dno rybníkov je zanesené sedimentom, preto si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu,“ skonštatoval riaditeľ Mestských lesov Marek Páva.

Rybníky neprešli zásadnou, respektíve komplexnou obnovou od 80. rokov, hoci plnia dôležité funkcie z pohľadu prírody aj mesta. Zanesené dno v súčasnosti znižuje ich kapacitu, zhoršuje kvalitu vody a obmedzuje ich ekologickú funkciu. Aktuálne odstraňujú nánosy sedimentu z dna prvého rybníka, prebiehajú tiež prípravné práce na rekonštrukciu technických objektov, ktoré zabezpečujú napúšťanie a vypúšťanie vody. Čistenie prebieha v spolupráci s okresným úradom ako sanácia mimoriadnej situácie po povodniach v roku 2024.

Projekt je súčasťou programu Interreg SK-AT v rámci iniciatívy ecoMarLes. Jeho súčasťou sú aj opatrenia zamerané na budovanie mokradí, vodozádržné riešenia, liahniská pre obojživelníky a odborné prieskumy vodných ekosystémov.

Mestské lesy realizujú postupnú obnovu vodných plôch v celom lesoparku. Minulý rok prebehli zásahy na menších lokalitách ako Jazierko u Slivu, Srnie, Medáreň.

Do Európskej ceny obnovy dediny boli nominované Budmerice aj Kyjatice

Do Európskej ceny obnovy dediny boli okrem Budmeríc, ktoré v roku 2025 vyhrali národné ocenenie Dedina roka, nominované aj Kyjatice, ktoré získali ocenenie Dedina ako klenotnica. TASR o tom informovala Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) s tým, že obce v utorok a stredu (13. 5.) navštívia členovia odbornej poroty medzinárodnej hodnotiacej komisie Európskej ceny obnovy dediny.

Do súťaže Dedina roka 2025 bol prihlásený rekordný počet, a to až 28 obcí. Národné ocenenie a možnosť reprezentovať Slovensko na európskej úrovni nakoniec získali Budmerice. „Do Európskej ceny obnovy dediny sme sa rozhodli nominovať popri víťazných Budmericiach aj obec Kyjatice, ktorá sa stala víťazom kategórie Dedina ako klenotnica. Verím, že nominácia obce so 63 obyvateľmi bude motiváciou aj pre ďalšie malé slovenské dedinky, aby sa zapojili a prezentovali v ďalšom ročníku národnej súťaže,“ skonštatoval riaditeľ SAŽP Juraj Moravčík.

Kyjatice sú vôbec prvou obcou Rimavskosobotského okresu, ktorá sa od štartu Dediny roka v roku 2021 do súťaže prihlásila. Obec v súťaži nakoniec získala ocenenie Dedina ako klenotnica, porotu zaujala napríklad gotickým kostolom so stredovekou freskovou výzdobou či tradíciou výroby drevených hračiek. Mimoriadne významné je aj kyjatické praveké archeologické nálezisko.

„Podľa obce Kyjatice bola pomenovaná celá vývojová etapa ľudstva žijúca v období rokov 1100 až 700 pred našim letopočtom na území severného Maďarska a stredu južného Slovenska,“ uviedol starosta obce Slavomír Kujan s tým, že reprezentovať Slovensko v európskej súťaži bude pre malú obec z gemersko-malohontského regiónu veľká česť.

V Európskej cene obnovy dediny reprezentovali Slovensko naposledy obce Korňa a Čičmany. Obe dosiahli doposiaľ najväčší úspech Slovenska a umiestnili sa v striebornom pásme.

Porušujú návrhy zonácií európsku legislatívu?

Európska komisia podľa mimoparlamentnej strany Demokrati potvrdila, že návrhy zonácií národných parkov (NP) porušujú európsku legislatívu a ohrozujú peniaze z plánu obnovy. Informoval o tom enviroexpert strany Michal Kiča.

EK vo svojej odpovedi na podania strany potvrdila, že vytvorenie stoviek hektárov nových rozvojových plôch pre priemyselný turizmus, osobitne v Tatranskom národnom parku a NP Nízke Tatry, nie je v súlade s európskou legislatívou. Zároveň ohrozuje úspešné vyhodnotenie míľnika plánu obnovy za 453 miliónov eur. Strana preto vyzýva vládu, osobitne ministra Tomáša Druckera (Hlas-SD), zodpovedného za plán obnovy, aby bezodkladne zjednali nápravu a nehazardovali so stovkami miliónov.

Prečítajte si tiež:

Útvary EK pre plán obnovy a generálneho riaditeľstva pre životné prostredie v spoločnom liste zo 7. mája dali podľa strany za pravdu jej argumentácii vo veci nedodržania smerníc o strategickom environmentálnom posúdení a o biotopoch v súvislosti s „Tarabovými zonáciami“. V nich sa podľa Demokratov snažili vytvoriť priestor pre budúce schválenie stoviek hektárov nových lanoviek, hotelov, zjazdových tratí a podobnej infraštruktúry priamo v národných parkoch, čo by bez riadneho posúdenia vplyvov na životné prostredie predstavovalo obrovské riziko pre tatranskú prírodu.

„Upozorňovali sme na to opakovane bezmála rok, aj v pripomienkových konaniach, aj osobne Filipa Kuffu (štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, pozn. TASR), všetko ignorovali. EK teraz jednoznačne uviedla, že takýto proces sa ale bezpodmienečne vyžaduje. Sme radi, že Komisia dala za pravdu našej argumentácii,“ upozornil Kiča. Pripomenul, že vedenie envirorezortu ani minister Drucker o tomto závažnom probléme neinformovali. Z listu EK je pritom podľa neho zrejmé, že so slovenskými orgánmi vedie aj o tejto záležitosti intenzívne rokovania.

„V súčasnej situácii je možné už iba jediné riešenie, a to vylúčiť z návrhov zonácií všetky nové plochy zjazdoviek, vlekov a infraštruktúry priemyselného turizmu a do takzvanej D zóny s najnižším stupňom ochrany zaradiť v súlade so zákonom len existujúce stavby v národných parkoch. Vyzývame vládu, osobitne ministra Druckera, aby naďalej nekryli ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) s Kuffom a nehazardovali s európskymi prostriedkami,“ uzavrel Kiča.

„Vyjadrenia pána Kiču sú rovnaké nezmysly ako to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba je zodpovedný za to, či je teplo a extrémne sucho,“ uviedol v reakcii pre TASR envirorezort.

TANAP – Štrbské Pleso: Ochranárske organizácie My sme les, OZ Prales, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina spustili zber podpisov pod pripomienky k návrhu zonácie Tatranského národného parku.
Zdroj: Zelená väčšina

Pozor, pri pobreží Grécka je zvýšený výskyt medúz

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí varuje pred zvýšeným výskytom medúz pri pobreží Grécka. Dôvodom zvýšeného výskytu je nárast teploty mora, ktorý vytvoril priaznivé podmienky pre ich skorý rozkvet. V súvislosti s prudkým oteplením sa predpokladá, že počet medúz v pobrežných oblastiach bude v najbližšom období narastať. Rezort o tom informoval na webe.

Zvýšený výskyt medúz je aktuálne hlásený najmä v lokalitách Oropos, Nea Makri, Zoumberi a prístav Rafina i na severozápadnom pobreží ostrova Eubója (Evia) – medzi plážami Politika a Dafni.

V gréckych vodách sa momentálne vyskytujú dva hlavné druhy medúz. Ide o medúzu svietivú, ktorá predstavuje zdravotné riziko. „Má pŕhlivé bunky na chápadlách aj na klobúku a jej popŕhlenie je veľmi bolestivé,“ ozrejmilo ministerstvo. Druhým druhom je tanierovka hrboľatá, ktorá dosahuje väčšie rozmery (do 40 centimetrov) a pre ľudí je neškodná.

MZVEZ varuje, že okrem intenzívnej bolesti pri popŕhlení medúzou a začervenania pokožky sa môžu vyskytnúť aj ďalšie príznaky – nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy alebo hnačka. V zriedkavých prípadoch aj závažné reakcie, ako napríklad pokles krvného tlaku, zrýchlený tep, dýchavičnosť, zachrípnutie alebo poruchy vedomia. „V takýchto prípadoch je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc,“ zdôraznilo ministerstvo.

V prípade zasiahnutia rezort odporúča odstrániť zvyšky chápadiel, nie však holými rukami. „Použite pinzetu alebo si ruku pokryte pieskom a zvyšky jemne zošúchajte,“ odporúča. Následne treba zasiahnuté miesto dôkladne prepláchnuť morskou vodou. Sladká voda sa neodporúča, pretože aktivuje pŕhlivé bunky. Na postihnuté miesto treba následne priložiť ľad alebo studený obklad. „Vyhľadajte najbližšie zdravotné stredisko alebo lekáreň. Na zmiernenie zápalu je možné použiť lokálne alebo perorálne antihistaminiká (pri výraznom svrbení) alebo voľnopredajné krémy s obsahom kortizónu,“ dodalo MZVEZ.

Pred návštevou pláží sa slovenským občanom odporúča sledovať miestne správy a využívať dostupné mapy označujúce miesta výskytu medúz v reálnom čase na oficiálnej webovej stránke platformy iNaturalist.

V prípade núdze môžu občania SR kontaktovať pohotovostné číslo Veľvyslanectva SR v Aténach na čísle +30 69 3240 8028 alebo Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ na telefónnych číslach +421 2 5978 5978 a +421 906 07 5978.

500 bíglov smeruje z laboratória do nového života na slobode

Záchranný tím organizácie Beagle Freedom Project (BFP) odštartoval jednu zo svojich doteraz najväčších operácií. Zo zariadenia Ridglan Farms sa im podarilo vyslobodiť prvú vlnu 150 bíglov, ktorí doteraz poznali len život v klietkach chovnej stanice. Do konca týždňa by malo brány zariadenia opustiť celkovo 500 psov, pre ktorých sa začína cesta za milujúcimi domovmi.

Všetky zachránené zvieratá boli okamžite prevezené do strediska v Dane County, kde sa im začali venovať dobrovoľníci a veterinárni lekári. Psy absolvovali komplexné lekárske a povahové vyšetrenia, potrebné očkovania a čipovanie. Pre mnohé z nich išlo o prelomový moment, keďže vôbec prvýkrát v živote pocítili pod labkami trávu a uvideli denné svetlo.

Keďže títo bígli prežili celý svoj doterajší život v uzavretom interiéri, proces adaptácie na vonkajšie prostredie bude podľa odborníkov postupný a náročný. Po prvotnom ošetrení si psov prevzali partnerské záchranné stanice, ktoré im pomôžu so socializáciou a hľadaním nových majiteľov. Organizácia BFP v súvislosti s rozsahom akcie žiada verejnosť o finančnú podporu, ktorá bude využitá na nákladnú zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu týchto zvierat.

Rýchle správy

• Obyvatelia Bánoviec nad Bebravou sa budú môcť zbaviť starých elektrospotrebičov. Bezplatný zber pripravila samospráva na 16. mája, bielu techniku bude v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov zbierať priamo z adresy bydliska obyvateľov. Informovala o tom radnica na webe mesta.
• Viac ako 10 000 obyvateľov Revúcej získa prístup k spravodlivejšiemu a efektívnejšiemu zberu komunálnych odpadov. Mesto získalo dôležitú investíciu a zazmluvnený projekt mu umožní využiť na tento účel viac ako 1,2 milióna eur z Programu Slovensko. TASR o tom informovali z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia s tým, že vďaka vybudovaniu kontajnerových stojísk a zavedeniu neváženého množstvového zberu klesne produkcia odpadu na jedného obyvateľa o viac ako 15 kilogramov ročne. Samospráva vybuduje v rámci projektu 45 zabezpečených stojísk vrátane nových 1100-litrových a 120-litrových nádob na komunálny aj zmesový odpad. Stojiská budú prístupné len pre obyvateľov danej lokality prostredníctvom čipových kľúčov. Proti neoprávnenému znečisťovaniu okolia budú nádoby chránené gravitačnými zámkami. Súčasťou projektu je aj systém elektronickej evidencie odpadov. Každý výsyp bude monitorovaný, čo umožní presne vyhodnocovať mieru separácie a optimalizovať logistiku odvozu.
• Aj obyvatelia Serede a Galanty získajú zásluhou zavedenia množstvového zberu odpadov prístup k spravodlivejšiemu a efektívnejšiemu systému zberu komunálneho odpadu. Samosprávy budú môcť využiť asi tri milióny eur z Programu Slovensko. V Seredi pribudne 84 a v Galante 23 moderných kontajnerových stojísk s elektronickým uzamykaním a evidenciou odpadu. Obyvatelia bytoviek získajú prístupové čipy, nádoby pri rodinných domoch budú označené identifikačnými kódmi. „Nakladanie s odpadmi bude efektívnejšie, čím ochránime občanov pred zvyšovaním poplatkov,“ uviedol primátor Serede Ondrej Kurbel.
• Považskobystrická radnica rozšíri sieť polopodzemných kontajnerov, v prvej etape majú pribudnúť v šiestich nových lokalitách mesta. Informoval o tom prednosta mestského úradu Michal Hamar. Nové stojiská pribudnú na sídlisku Hliny, kde mesto ráta s dvoma stojiskami. Ďalšie vzniknú oproti športovej hale na sídlisku SNP, na Strede oproti kostolu, na Lánskej ulici a v Kolónii pri parku I. Krasku. „Polopodzemné kontajnery budú slúžiť na komunálny odpad, plasty, tetrapaky a kovy, sklo i papier. Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa bude aj naďalej zbierať samostatne do 240-litrových nádob,“ doplnil prednosta.
• V obci Boleráz neďaleko Trnavy budujú ďalšiu časť kanalizácie. Zákazka prevyšuje 1,3 milióna eur, financovaná je prevažne z prostriedkov Envirofondu. Ako priblížil starosta obce David Matula, po skončení prác bude pokrytých kanalizáciou približne 80 percent obce. Srdcom tejto etapy je veľká prečerpávacia stanica, ktorá má byť pripravená zbierať odpadové vody aj z častí, ktoré ešte len obce plánuje budovať. „Od nej sa budú kaskádovým spôsobom posúvať k jestvujúcim čerpacím staniciam a pokračovať do čistiarne odpadových vôd Zeleneč,“ ozrejmil starosta.
• V areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vzniká nová dažďová záhrada. Ako univerzita informovala, projekt sa zameriava na ekologické a udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou. Na vzniku dažďovej záhrady sa od projekcie až po realizáciu podieľa tím Botanickej záhrady SPU. „Naším cieľom je zmierňovať negatívne dopady klimatických zmien. Projekt prepája vodné a vegetačné prvky v území. Ich cieľom je zadržiavať dažďovú vodu zo striech blízkych budov,“ priblížili realizátori zámeru. Nový objekt v SPU má aj ekologicky a vizuálne obohatiť areál univerzity. „Dažďová záhrada je vlastne cielená terénna priehlbina vysadená hlboko koreniacimi rastlinami, kríkmi a trávami. Slúžiť bude na zber, filtráciu a vsakovanie dažďovej vody zo spevnených plôch. Dokáže vstrebať až o 30 percent viac vody ako bežný trávnik,“ doplnila Botanická záhrada SPU.
• Areál Základnej školy v Kanianke v okrese Prievidza bude mať nové spevnené plochy, zavlažovací systém či retenčnú nádrž. Rekonštrukciu tam realizuje samospráva v rámci projektu vodozádržných opatrení, projekt financuje z fondov Európskej únie. „Predmetom investície je výmena všetkých spevnených plôch v areáli školy, pribudnú vsakovacie kanály, zavlažovací systém v rámci celého areálu, ktorý bude zásobovaný z retenčnej nádrže. Voda do retenčnej nádrže bude prichádzať zo spevnených plôch a strechy, čiže pôjde o kolobeh zadržiavania vody a jej efektívne využitie na zavlažovací systém,“ opísal pre TASR starosta Peter Bielický.
• Ružomberok pokračuje s náhradnou výsadbou zelene, vo viacerých lokalitách mesta pribúdajú desiatky nových stromov. Po tom, ako na konci apríla rozšírili Komunálne služby mesta Ružomberok stromovú alej pri chodníku na sídlisku Klačno o nové okrasné čerešne a hlohy, pokračovala výsadba platanov na ulici Plavisko, nových agátov vo vnútrobloku na ulici Poľná a hrušiek na Čutkovskej ulici. V tejto etape výsadby samospráva zasadí v najbližších dňoch spolu 50 stromov, najčastejšie líp, brestov, javorov, agátov, hrušiek a platanov. Slovenský vodohospodársky podnik, Povodie horného Váhu zároveň dokončuje projekt revitalizácie brehov Váhu. Na promenáde pri Váhu na Žilinskej ceste pribudlo 75 nových stromov. Kostrovú zeleň tvoria najmä lipy malolisté, doplnené o duby letné, červenolisté buky lesné, vŕby, brezy a borovice. Drevo zo spílených pôvodných topoľov sa vráti do lokality v podobe nových lavičiek.
• Stádo kriticky ohrozenej antilopy bongo v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach sa v uplynulom období rozrástlo o dve mláďatá. Malé samice dostali mená Desta a Pili. „Meno samice Desta znamená radosť, šťastie. Destina mama je Dada, ktorá je veľmi starostlivá, a to i napriek hendikepu. Ide už o jej druhé mláďa. Druhé mláďa sa narodilo matke Kamali. Samica dostala meno Pili, čo znamená druhá narodená,“ priblížila zoo.
• V Spišskej Kapitule sa v nedeľu stretli ovčiari a pastieri z takmer celej Spišskej diecézy. Podujatie sa konalo pri príležitosti medzinárodného roku pastvín a pastierov, ktoré OSN vyhlásilo práve na tento rok a tiež 250. výročia založenia Spišskej diecézy. Predseda občianskeho združenia Juhaska reguľa Peter Kováč pre TASR uviedol, že takto symbolicky odštartovali novú pastiersku sezónu. Pomocný biskup Spišskej diecézy Ján Kuboš zároveň požehnal stádo, ktoré sa pasie na vzácnej Pažici.

Prečítajte si tiež:

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

• Otriasli sa z tragédie. Dnes chcú na ranči opäť chovať šelmy (my.sme.sk)
• Vták, ktorého perá si Aztékovia cenili viac ako zlato, stále žije voľne v horách Kostariky (nationalgeographic.cz)
• Väčšina opaľovacích krémov škodí korálom. Veda radí, čo s tým (ct24.ceskatelevize.cz)
• Chomutovský zoopark smúti. Kvôli zdraviu museli uspať medvedicu Míšu (chomutovsky.denik.cz)
• Rok 2026 je už teraz klimaticky mimoriadny, upozorňuje nová správa (ct24.ceskatelevize.cz)
• Namiesto klietok vápencový lom aj prales: Spoznajte 6 najlepších zoo sveta, ktoré zachraňujú ohrozené druhy (nationalgeographic.cz)
• Biológovia po pol storočí odhalili „vývrtkového vraha“ tuleních mláďat (ct24.ceskatelevize.cz)
• Trenčiansky lesopark Brezina vysychá. Výrub tento rok pôsobil masívnejšie (spravy.stvr.sk)
• Priviazali psa o strom a odišli. Ročné zviera našli v lese pri Kaplici v strese a zanedbané (budejcka.drbna.cz)
• Dokument o vhodných zónach pre veternú energiu na sociálnych sieťach vyvolal rozruch. Ministri odmietajú paniku (zahori.sk)
• Počet kriticky ohrozených sysľov sa na Slovensku zdvojnásobil. Inde v Európe miznú (dennikn.sk)
• „Nikto pre ochranu prírody neurobil viac.“ Storočný David Attenborough inšpiruje generácie prírodovedcov (denikn.cz)