
Prešovský samosprávny kraj vyčlení na sanáciu svahu 440-tisíc eur
PREŠOV: Už tri mesiace trvá v Prešove mimoriadna situácia, ktorú radnica vyhlásila po zosuve svahu v susedstve školy na Vodárenskej ulici. Zemina sa opierala priamo na budovu. Situáciu už rieši Prešovský samosprávny kraj, ktorému pozemok patrí. Krajskí poslanci 18. mája majú vyčleniť aj 440-tisíc eur na práce, spojené s odstraňovaním problému.
Prešov má viaceré problémy so zosuvmi pôdy. Mesto 27. februára tiež vyhlásilo mimoriadnu situáciu v súvislosti s poddolovaným územím v dobývacom priestore Prešov I – Solivary. Ďalší zosuv je na sídlisku Sekčov pri Ďumbierskej a Sibírskej ulici (Pod Šalgovíkom), problém trvá od 80. rokov 20. storočia.
Nestabilný svah
K zosuvu svahu došlo v areáli Školy umeleckého priemyslu v Prešove na Vodárenskej ulici 10. februára. Situáciu skontrolovali statici, pretože masa zeminy sa blížila k budove telocvične. Konštatovali, že ide o pomerne masívny a aktívny zosuv pôdy.
Svah bol podmočený, čo spôsobilo prasknuté potrubie v rodinnom dome, ktorý je nad objektom telocvične, informovala vtedy riaditeľka Školy umeleckého priemyslu Linda Pločicová. Doplnila, že momentálne je svah nestabilný a nie je vylúčený jeho ďalší zosuv.
„Úloha sanácie a riešenia zosuvu nie je v pôsobnosti mesta. Po vyhlásení mimoriadnej situácie bol vydaný príkaz primátora mesta Prešov na vecné plnenie pre Prešovský samosprávny kraj,“ informoval hovorca mesta Prešov Michal Hudák.
Riziko ďalších zosuvov
Pozemok aj budova školy patrí Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý ihneď po zosuve svahu zabezpečil územie a odstránil najakútnejšie následky mimoriadnej situácie.
„Išlo najmä o odstránenie popadaných stromov, opravu poškodenej strechy a dažďových žľabov, ako aj zabezpečenie priestoru v okolí telocvične, ktorej južná stena bola zosuvom zasypaná približne do výšky 1,5 metra,“ priblížila Daša Jeleňová, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.
Župa zároveň zabezpečila vypracovanie inžinierskogeologického a hydrogeologického posudku a vyhotovenie projektovej dokumentácie potrebnej na sanáciu zosuvu svahu vrátane statického posudku.
(článok pokračuje pod fotografiami)
Mimoriadna situácia v Prešove: Na Vodárenskej ulici sa zosunul svah pri škole
Zdroj: Aktuailty.sk/Robo Hakl
Ďalší zosuv svahu nie je vylúčený
Zdroj: Robo Hakl/aktuality.sk
„Z posudkov vyplynulo, že v bezprostrednom okolí zosuvu sa nachádza rozsiahla oblasť vodou nasýtených a zmäknutých zemín, ktoré predstavujú riziko ďalšieho pohybu svahu,“ informovala Daša Jeleňová.
Časom sa môžu prejaviť aj poruchy stavieb nachádzajúcich sa v hornej i dolnej časti postihnutého územia. Na kopci sú viaceré rodinné domy, ktoré boli tiež čiastočne dotknuté zosuvom svahu.
Kraj musí urobiť viaceré preventívne stabilizačné opatrenia. „Súčasťou riešenia majú byť drenážno-stabilizačné rebrá vyplnené drveným kamenivom a oporná konštrukcia, ktoré zabezpečia efektívny odvod vody a prispejú k stabilizácii svahu,“ doplnila hovorkyňa.
Prešovský kraj tiež požiadal Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť o prekládku vodovodu z postihnutého územia. „V spolupráci s ministerstvom vnútra a Okresným úradom v Prešove rieši aj možnosti refundácie nákladov spojených so zabezpečením svahu,“ dodala Daša Jeleňová. V pondelok 18.mája budú krajskí poslanci upravovať rozpočet, kde je vyčlenených 440-tisíc eur. Na záver hovorkyňa dodala, že už finalizujú podklady potrebné pre verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác.
Kopec klesá o päť centimetrov ročne
Len 17 dní po vyhlásení mimoriadneho stavu na Vodárenskej ulici sa radnica pristúpila k rovnakému kroku v súvislosti s poddolovaným územím v dobývacom priestore Prešov I – Solivary. Dôvodom bol pokles územia spôsobený historickou ťažbou soli.
Problém s vytekajúcou soľankou v prešovskom Solivare sa rieši už vyše pätnásť rokov. Kopec, kde sa ťažila soľ, je rozvŕtaný a hrozí, že sa raz prepadne.
(článok pokračuje pod fotografiami)
Poddolované územie v dobývacom priestore Solivary v Prešove 26. februára 2026
Zdroj: TASR/Veronika Miháliková
Poddolované územie v dobývacom priestore Solivary v Prešove 26. februára 2026
Zdroj: TASR/Veronika Miháliková
Cez zhruba 160 vrtov sa vyťahovala soľanka, ktorá sa potom spracovávala v závode. „V podzemí vznikli takzvané soľné kaverny naplnené soľankou, ktoré sa postupne zväčšujú. Keď dochádza k výtoku soľanky, tak zároveň dochádza k poklesu územia, zhruba nejakých päť centimetrov ročne v tej najinkriminovanejšej oblasti,“ informoval predseda Hlavného banského úradu Erich Veselényi.
Do roku 2029 by mali byť uzavreté všetky vrty, zmeraná únosnosť podložia a vypracovaná komplexná štúdia sanácie. Následne by sa mala začať obnova územia.
„Mali by sme mať v podstate projekt a odštartovať sanáciu, ktorá bude jasne kontinuálne sanovať, zasypávať a spevňovať to územie tak, aby v priebehu ďalších piatich až desiatich rokov bolo celé územie sanované,“ poznamenal primátor mesta František Oľha. Náklady sa predpokladajú vo výške 30 miliónov eur.
Vyhlásia ďalšiu mimoriadnu situáciu
K zosuvu svahu dochádza aj v lokalite Pod Šalgovíkom. Prepadla sa vozovka, a cestu zúžili do jedného jazdného pruhu. Radnica zatiaľ nevyhlásila mimoriadnu situáciu, no primátor František Oľha povedal, že k tomu napokon dôjde.
(článok pokračuje pod fotografiami)
Problém je aj v lokalite Pod Šalgovíkom
Zdroj: FB/Martin Eštočák – poslanec MsZ mesta Prešov
Problém je aj v lokalite Pod Šalgovíkom
Zdroj: FB/Martin Eštočák – poslanec MsZ mesta Prešov
„Mimoriadnu situáciu nemôžeme vyhlásiť len tak, na základe môjho pocitu alebo pocitu nejakého poslanca mesta,“ vysvetlil František Oľha. Mesto pripravuje projekt sanácie a zabezpečuje merania, aby vyhlásenú mimoriadnu situáciu v Prešove nemohol nikto spochybniť a mesto by prišlo o možnosť refundácie nákladov na sanáciu zo strany štátu.
O zosuve svahu sa podľa primátora vie už od roku 1986. Za posledné dekády sa previedlo množstvo vrtov, ale väčšina z nich kvôli neodbornému prístupu a zanedbanej starostlivosti časom zdegradovala. „V roku 2023, krátko po mojom nastúpení, sme chceli vrty a merania obnoviť. Boli v nepoužiteľnom stave. Preto sme začali s prípravami nových vrtov a objednali sme aj komplexný hydrogeologický prieskum,“ poznamenal František Oľha.
V roku 2024 sa prešovskej radnici podarilo zapísať toto územie do registra aktívnych zosuvov, na ktorých sanáciu štát vyčleňuje peniaze. Odhadovaná suma je vyčíslená na 15 miliónov eur.