Vlna od chovateľov už prestáva byť odpad – v Senohrade prišli s unikátnym podnikaním

obchodnyregister 2026.05.14.

Ovčia vlna je prírodný materiál s unikátnymi vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na rôznorodé využitie. Tak tomu na našom území aj po stáročia bolo. No v ostatých dekádach sa z nej stával hlavne odpad. Bežní chovatelia totiž nemali kde ostrihanú vlnu spracovať, alebo o jej hodnote aj napriek rastúcemu dopytu po vlnených výrobkoch ešte stále zväčša nevedia.  

V zelenom podnikaní zo slovenskej vlny však spočíva budúcnosť. Dôkazom sú aj inovácie vo vlnárskom odvetví a novo vznikajúce vzťahy medzi lokálnymi chovateľmi, spracovateľmi a výrobcami. Jeden z ukážkových príbehov aktuálne píše rodinná firma Vlnárska manufaktúra v Senohrade v Banskobystrickom kraji. Aj vďaka jej majiteľom dostáva lokálna vlna druhý život – a to nielen vo forme priadze na pletenie, ale napríklad aj materiálu na izoláciu či využitie v záhrade. Za unikátny prístup k cirkulárnej ekonomike a obnove tradičného remesla získal tento jediný podnik svojho druhu aktuálne aj celoslovenskú envirocenu Nadácie VÚB Atlas.

V Senohrade zabezpečujú kompletné strojové spracovanie vlny.image6fotiek v galérii
V Senohrade zabezpečujú kompletné strojové spracovanie vlny.
Zdroj: Vlnárska manufaktúra

Jedinečný materiál, na ktorý sa zabudlo

Jedna ovca vyprodukuje ročne v priemere približne 4 kg vlny. Tento materiál má výborné izolačné vlastnosti – je nielen pevný ale aj priedušný, vďaka obsahu lanolínu pôsobí antibakteriálne a dokáže pohlcovať pachy. Vlna je navyše veľmi odolná a výrobky z nej vydržia dlho, dôkazom čoho je aj tradícia na našom území. Práve jej oživenie a návrat vnímania ako hodnotnej suroviny namiesto odpadu bol dôvod pre vznik Vlnárskej manufaktúry.

„Počas návštevy Islandu ma zaujali obchodíky s tradičnými vlnenými svetrami a výrobkami. Páčilo sa mi, že severania sú na svoju vlnu hrdí a jej využívanie chápu ako súčasť identity,“ spomína na prvý impulz pracovať so slovenskou vlnou Martina Vozárová, spoluzakladateľka Vlnárskej manufaktúry. Keď sa neskôr s manželom presťahovali do obce Senohrad pri Krupine, začali si všímať, ako narábajú chovatelia s vlnou zo svojich oviec. „Dozvedela som sa od nich, že s ňou nemajú čo robiť, že im vlna stojí na salaši, pretože im ju nemá kto spracovať. A to ma priviedlo k otázke, kde by som si mohla dať vyprať vlnu ja, keby som mala ovce, a ako by som ju mohla ďalej využiť.“

Martina Vozárová vo svojej prevádzke na spracovanie vlny.image6fotiek v galérii
Martina Vozárová vo svojej prevádzke na spracovanie vlny.
Zdroj: Nadácia VÚB

„Práčovňa“ pre vlnu, aká tu doteraz nebola

Tak vznikla pred štyrmi rokmi Vlnárska manufaktúra – malý podnik, ktorý je dodnes jedinou prevádzkou svojho druhu na Slovensku. Funguje na princípe známom v zahraničí ako „woolen mill“ alebo „fiber mill“. Chovateľ, remeselník či lokálna značka prinesie surovú vlnu a späť dostane materiál, s ktorým môže ďalej pracovať.

Sme v prvom rade služba. Fungujeme na podobnom princípe ako napríklad práčovňa, kde si donesiete špinavú bielizeň a dostanete ju čistú, no u nás to má ešte extra rozmer – to, že našim zákazníkom spracujeme vlnu podľa ich požiadaviek, aby ju vedeli ďalej využiť,“ približuje Martina Vozárová a vysvetľuje, že za týmto účelom zabezpečujú kompletné strojové spracovanie vlny – od jej prvotného čistenia po ostrihaní oviec, cez pranie, mykanie, česanie, spriadanie vlny, až po peletovanie odpadovej vlny. Zhodnotia každú vlnu, ktorá sa k nim dostane. „Žiadna vlna nie je u nás odpadom,“ dopĺňa Vozárová.

Každý druh ovčieho rúna perú a spracúvajú šetrne, s ohľadom na jeho vlastnosti. Sledujú kvalitu, dĺžku, pružnosť aj pevnosť vlákna a podľa toho odporúčajú aj jeho najlepší účel. Prevádzka tak funguje aj ako miesto poradenstva a vzdelávania pre chovateľov. To zabezpečuje sčasti aj formou priameho odkupovania kvalitnej vlny od vybraných chovateľov, z ktorej potom ponúka česané a mykané polotovary vo vlastnom e-shope. „Naše výrobky sú z lokálnej vlny, na ktorej kvalitu a čistotu máme prísne požiadavky. Chceme týmto poukázať na to, že keď sa chovatelia o svoje ovce príkladne starajú, strihajú ich šetrne, udržiavajú svoje pasienky a zabezpečujú vytriedenie vlny aspoň od najväčšej nečistoty, vlna má hneď vyššiu hodnotu,“ vysvetľuje majiteľka manufaktúry.

Takto sa tkajú z priadze koberce.image6fotiek v galérii
Takto sa tkajú z priadze koberce.
Zdroj: Vlnárska manufaktúra

Záujem o vlnu viditeľne rastie

Skúsenosť manufaktúry ukazuje všestrannosť využitia vlny. Z tej jemnejšej vznikajú priadze na pletenie, z hrubšej bytový textil. „Vždy hovoríme, že z hryzavej vlny nemusíme hneď pliesť svetre. Z vlny z tradičných slovenských plemien ako valašky či cigáje sa dajú vyrábať kvalitné a trvácne výrobky, pri ktorých sa dá oceniť pevnosť jej vlákien,“ približuje Vozárová a dodáva: „Zároveň sa na Slovensku chová už dosť plemien s jemnejšou vlnou, ktorá presvedčí o tom, že nie každá vlna hryzie. Znalosť typu vlny a možností jej využitia je pre nás zásadná.“

Aj zákazníci tohto článku vlnárskeho reťazca sú rôznorodí. Niektorí chovatelia si z vlny odnášajú koberce či paplóny, iní si sami vyrábajú pletené výrobky alebo drobnosti do domácnosti. Druhou skupinou sú malí remeselníci a kreatívni tvorcovia, ktorí spracovanú vlnu používajú napr. na plstenie, pletenie, háčkovanie, tkanie a podobne. Manufaktúru využívajú aj malí podnikatelia, ktorí si surovú vlnu sami nakúpia a potom si objednajú jej spracovanie. „Prichádzajú za nami aj lokálne značky, ktoré chcú priadzu, napríklad pre pletené svetre do kapsulového šatníka alebo pre nejakú limitovanú edíciu. Každý, kto hľadá riešenie pre svoje podnikanie s využitím vlny, sa na nás môže obrátiť a my mu vieme vyrobiť priadzu na mieru,“ hovorí podnikateľka zo Senohradu.

Zaujímavé je, že využitie vlny sa nekončí pri textile. Včelári sa na manufaktúru obracajú, aby získali vypranú vlnu ako prírodnú izoláciu do úľov. Menej kvalitná a znečistená vlna sa zas dá spracovať na pelety pre záhradkárov – ako prírodné hnojivo alebo mulč namiesto kôry či drevnej štiepky.

Dopyt po výrobkoch z vlny pritom rastie čím ďalej, tým rýchlejšie. Tempo rastu počtu objednávok je veľmi priaznivé. V roku 2025 spracovala manufaktúra viac ako dve tony surovej ovčej vlny pre vyše sto chovateľov, remeselníkov a organizácií. „Výsledkom bolo viac ako 250 kilogramov priadzí, 750 kilogramov česanej vlny a 250 kilogramov peliet z odpadovej vlny,“ hodnotí Vozárová a dodáva, že hoci doteraz čakali zákazníci na spracovanie svojej vlny aj rok, po práve prebiehajúcom rozširovaní manufaktúry s novou pradiarňou sa proces urýchli až šesťnásobne. To znamená, že sa tiež zvýši produkcia.

Martina Vozárová si prevzala envirocenu Atlas.image6fotiek v galérii
Martina Vozárová si prevzala envirocenu Atlas.
Zdroj: Nadácia VÚB

Ocenenie pre zelené podnikanie

Rodinný podnik Martiny a Imricha Vozárovcov robí to, čo bolo kedysi prirodzenou súčasťou vidieckeho hospodárstva, no z krajiny sa postupne vytratilo. Pracuje s obnoviteľnou surovinou a pomáha podporovať ďalších lokálnych výrobcov. Dosah riešenia je tak významný, že zaujalo aj popredných expertov – porotcov enviroceny Atlas. Tí udelili firme Vlnárska manufaktúra toto prestížne celoslovenské ocenenie v kategórii Zelené podnikanie. Nadácia VÚB predstavila jeho aktuálnych víťazov na Deň Zeme, 22. apríla, a to už po šiesty raz. Tentokrát si odnáša verejné uznanie a odmeny vo výške 60-tisíc eur spolu šesť organizácií.

„Sme radi, že táto téma začína zaujímať stále viac ľudí, aj sa o nej viac píše. To, že si nás všimla aj Nadácia VÚB a porotcovia ceny Atlas vnímame ako zadosťučinenie, že asi robíme niečo dobre. Sme za to veľmi vďační,“ uzatvára Martina Vozárová.

Ďalšie príbehy hodné oslavy a podpory

Envirocena Atlas, za ktorou stojí Nadácia VÚB, patrí medzi najväčšie iniciatívy verejného oceňovania za výnimočné činy v ochrane prírody, enviro vzdelávaní či rozvoji zeleného podnikania. Dáva príležitosť neziskovkám, ochranárskym združeniam, ale aj obciam, školám či firmám predstaviť výsledky svojej práce, ktorou inšpirujú k udržateľnému mysleniu a správaniu aj ostatných. Porota zložená z odborníkov na ochranu životného prostredia a cirkulárnu ekonomiku vybrala spomedzi 61 prihlásených projektov piatich víťazov v jednotlivých kategóriách a navyše udelila aj Cenu poroty.

Vyčistenie priehrady Ružín, jedinečný chodník vzácnou mokraďou pri Pustých Úľanoch či najkomplexnejšia príručka o triedení odpadov pre domácnosti na Slovensku – zoznámte sa aj s ďalšími ocenenými projektmi za minulý rok. Nájdete ich na stránke ocenenia Atlas a tiež na sociálnych sieťach VÚB banky. Podpora ochrany životného prostredia má v Nadácii VÚB dlhodobý charakter – cez envirocenu Atlas a grantový program Atlas Envirogranty už prerozdelila 675-tisíc eur.

V zelenom podnikaní zo slovenskej vlny spočíva budúcnosť.image6fotiek v galérii
V zelenom podnikaní zo slovenskej vlny spočíva budúcnosť.
Zdroj: Vlnárska manufaktúra

image