Zažijú Briti ešte väčšie zemetrasenie ako brexit? Ak padne vláda, môže im vládnuť niekto ako Trump

Britská labouristická vláda čelí kríze a v prieskumoch ich valcuje populistická strana, s ktorou predtým nik nepočítal. Čo by znamenala pre krajinu, Európu a aj pre nás?

Pod britským premiérom Keirom Starmerom sa v týchto dňoch trasie stolička a nie je vylúčené, že krajinu čakajú predčasné voľby. Najviac by z nich profitoval šéf populistickej strany Reform UK Nigel Farage.

Muž, ktorý desaťročia pôsobil ako hlavný „narušiteľ“ britského establishmentu, už nestojí len v tieni veľkých strán. Jeho strana Reform UK sa po úspechoch v lokálnych voľbách a postupnej profesionalizácii stala reálnou hrozbou pre tradičné mocenské štruktúry.

Predstava Faragea v Downing Street už nie je len utopickým snom jeho priaznivcov alebo strašiakom liberálov, ale scenárom, na ktorý sa potajomky pripravujú diplomati aj trhy. Ak by sa tento scenár naplnil, Britániu by nečakala len zmena vlády, ale hlboká systémová transformácia, ktorá by zasiahla všetko od energetiky až po samotnú integritu štátu.

Líder Reformnej strany Nigel Farage oslavuje víťazstvo strany v doplňujúcich voľbách v Runcorne a Helsby na štadióne Halton vo Widnes, Británia, REUTERS/Phil Noble
Zdroj: reuters

Predčasné voľby – kedysi rarita, dnes už príliš nie

Hoci sa britský parlamentný systém môže zdať na prvý pohľad konzervatívny a predvídateľný, predčasné voľby (tzv. snap elections) nie sú v Spojenom kráľovstve až takou vzácnosťou, ako by sa mohlo zdať. Ich frekvencia sa však v poslednom desaťročí výrazne zvýšila.

Historicky mal britský premiér takmer neobmedzenú moc vyhlásiť voľby kedykoľvek počas päťročného funkčného obdobia. Stačilo požiadať panovníka o rozpustenie parlamentu. To sa zmenilo v roku 2011 zákonom o pevne stanovenom termíne parlamentu (FTPA), ktorý mal voľby zafixovať na každých päť rokov.

Tento experiment však dlho nevydržal. V roku 2022 bol zákon zrušený a krajina sa vrátila k tradičnému modelu, kde má hlavné slovo premiér.

Sú teda predčasné voľby zriedkavé?

Odpoveď závisí od toho, na ktoré obdobie sa pozrieme.

Tradičná stabilita (1945 – 2010): Voľby sa konali spravidla každé štyri až päť rokov. Výraznou výnimkou bol rok 1974, kedy sa voľby konali dvakrát v priebehu siedmich mesiacov kvôli politickej patovej situácii.
Moderný nepokoj (2015 – dnes): Posledná dekáda priniesla vlnu nestability:
2017: Theresa Mayová vyhlásila predčasné voľby, aby posilnila svoju pozíciu pri brexite.
2019: Boris Johnson vyvolal voľby, aby prelomil parlamentnú blokádu.
2024: Rishi Sunak prekvapil krajinu vyhlásením volieb na júl, hoci mohol čakať až do januára 2025.

Predčasné voľby sú v Británii málokedy výsledkom „nehody“ alebo pádu vlády (hoci aj to sa stáva). Väčšinou ide o čisto strategický ťah. Premiér ich vyhlasuje vtedy, keď má v prieskumoch napríklad vysoký náskok a chce si „poistiť“ ďalších päť rokov moci.

Rovnako sa zvyknú odohrávať v situácii, keď šéf britskej vlády potrebuje nový mandát od voličov na presadenie zásadnej reformy (ako napríklad pri brexite). A napokon, k predčasným voľbám politici pristupujú aj vtedy, ak je parlament zablokovaný a vláda nedokáže presadzovať zákony.

Zatiaľ čo v niektorých krajinách sú predčasné voľby znakom kolapsu systému, v Spojenom kráľovstve sú skôr flexibilným politickým nástrojom. Nie sú vyslovene bežné, no v časoch politických kríz (ako bol brexit alebo ekonomické turbulencie po roku 2020) sa stávajú pravidlom skôr než výnimkou.

Rishi Sunak a Akshata Murty na slávnosti vďakyvzdania vo Westminsterskom opátstve, pri príležitosti 80. výročia VE Day. 8.5.2025, Londýn, UK
Zdroj: Profimedia

Čo by znamenal nástup Faragea?

Jedným z najvážnejších dôsledkov Farageovho nástupu k moci by paradoxne nebola politika v Londýne, ale reakcia v Severnom Írsku, prípadne v Škótsku. Pre nacionalistov v Severnom Írsku a Škótsku predstavuje Farage ideálny katalyzátor pre ich vlastné ciele.

Severoírsky politik Matthew O’Toole zo sociálnodemokratickej SDLP otvorene hovorí, že perspektíva vlády vedenej Farageom by mala okamžite zmobilizovať prípravy na referendum o zjednotení Írska.

Pre mnohých občanov na severe, ktorí nikdy neprijali brexit, by bol Farage v čele štátu poslednou kvapkou. Otázka, či chcú žiť v krajine riadenej politikom, ktorého vnímajú ako radikálneho populistu, by pravdepodobne viedla k bezprecedentnému tlaku na vypísanie border poll, teda hlasovania o hraniciach.

Líder strany brexitu Nigel Farage
Zdroj: Reuters/Henry Nicholls

Energetický obrat a vojna o emisie

V oblasti domácej politiky by prvým krokom Farageovej administratívy bola totálna ofenzíva proti zeleným záväzkom. Reform UK vníma takzvanú politiku nulových emisií (net zero) ako ekonomickú samovraždu a plánuje okamžite zrušiť dotácie na obnoviteľné zdroje. Namiesto veterných turbín a solárnych parkov by prioritou stal návrat k fosílnym palivám pod heslom „drill, baby, drill“.

To by zahŕňalo nielen masívne obnovenie ťažby v Severnom mori, ale aj kontroverzné frakovanie, teda ekologicky sporná ťažba ropy a zemného plynu z morského dna. Takýto krok by však narazil na tvrdú právnu realitu. Mnohí odborníci varujú, že jednostranné vypovedanie zmlúv s energetickými spoločnosťami by viedlo k nekonečným súdnym sporom a podkopalo by dôveru investorov v stabilitu britského právneho prostredia.

Radikálna imigračná politika

Imigrácia zostáva hlavným pilierom Farageovej agendy, no pod hlavičkou Reform UK získava oveľa ostrejšie kontúry. Vláda by sa pravdepodobne pokúsila o masové deportácie, ktoré by zahŕňali vytvorenie „špeciálneho veliteľstva“ a logistickú operáciu na úrovni piatich deportačných letov denne.

Aby to bolo možné, Farage by musel splniť svoj sľub o vystúpení z Európskeho dohovoru o ľudských právach a prepísaní vnútroštátnych zákonov tak, aby britskí sudcovia a úradníci nemohli deportácie blokovať. Tento krok by Britániu dostal do izolácie v rámci európskeho právneho priestoru, čo by malo ďalekosiahle následky na medzinárodnú reputáciu krajiny.

Strana odhaduje, že bude schopná zadržať 24-tisíc migrantov naraz a postupne deportovať až viac ako štvrťmilióna na piatich letoch denne, čo niektorí považujú za nereálne čísla. Prisľúbila, že zadržiavacie centrá budú umiestnené iba vo volebných obvodoch, ktoré nezvolili poslancov ani členov miestnych zastupiteľstiev strany Reform UK.

Krajiny ako Jamajka a India v súčasnosti odmietajú prijímať navrátilcov. Hovorca strany uviedol, že vláda strany Reform UK by využívala zákazy vydávania víz na motivovanie krajín, aby prijímali navrátilcov, alebo by v prípade potreby vybavovala ich prípady v tretích krajinách.

Celkovo by navrhované zmeny migračných pravidiel strany Reform mohli podľa výpočtov denníka FT znamenať, že krajinu budú musieť opustiť dva milióny ľudí.

Rekordný príliv migrantov do Británie cez Lamanšský prieliv, Ilustračný obrázok
Zdroj: istock

Demontáž tradičného štátu

Farageova vízia vládnutia počíta s frontálnym útokom na to, čo on nazýva „deep state“ – teda na tradičnú britskú civilnú službu (Whitehall). Plány na zníženie počtu úradníkov o viac ako trinásť percent a zrušenie inštitúcií ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naznačujú snahu o centralizáciu moci priamo v rukách ministrov.

Tým, že by sa z ministerských kódexov odstránila povinnosť dodržiavať medzinárodné právo, by sa Británia stala krajinou, kde politická vôľa dominuje nad právnymi normami.

Tento prístup je silne inšpirovaný americkým hnutím MAGA okolo Donalda Trumpa a jeho snahou o radikálne zoštíhlenie štátneho aparátu.

Britský premiér Keir Starmer (vľavo), ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) a generálny tajomník NATO Mark Rutte (uprostred) odchádzajú po ich spoločnom stretnutí na Downing Street 10 v Londýne 17. marca 2026.
Zdroj: TASR/AP

Ekonomika v rytme krypto-nacionalizmu

Z ekonomického hľadiska by Farageova vláda znamenala experiment s prvkami libertariánstva aj tvrdého protekcionizmu. Na jednej strane stojí snaha urobiť z Británie krypto-veľmoc s vlastnými rezervami v bitcoine a nízkymi daňami pre digitálnych investorov.

Na strane druhej je tu plán na „Britannia Card“, ktorá by umožnila bohatým cudzincom vyhnúť sa daniam za fixný poplatok asi štvrť milióna libier. Najväčším rizikom by však bol plán na zastavenie úrokových platieb komerčným bankám z rezerv v centrálnej banke. Hoci Reform UK tvrdí, že tým ušetrí miliardy, ekonómovia varujú pred narušením mechanizmov menovej politiky, čo by mohlo vyvolať nekontrolovanú infláciu alebo nestabilitu libry.

Nové globálne spojenectvá

V zahraničnej politike by sa Londýn pod Farageom vzdialil od Európy a ešte viac sa primkol k Washingtonu – najmä ak by v Bielom dome sedel Donald Trump. Tento tandem by vytvoril silnú os proti Číne, ktorú Farage vníma ako existenčnú hrozbu pre Západ.

V otázke Ukrajiny by sme pravdepodobne videli odklon od bezhraničnej vojenskej podpory smerom k tlaku na mierové rokovania, čo by bolo v ostrom kontraste s doterajšou líniou britskej diplomacie. Celkovo by vláda Nigela Faragea znamenala skok do neznáma.

Pre časť populácie je to nádej na radikálnu obnovu, pre druhú zas recept na ústavný chaos a ekonomický úpadok, ktorý by mohol definitívne ukončiť históriu Spojeného kráľovstva v jeho dnešných hraniciach.