Padnú USA a Čína do pasce? Trump a Si sa objímali, ich vzťah môže určiť osud sveta

Nikto nemá taký vzťah ako Čína a USA. Sú dve najväčšie ekonomiky sveta a jadrové veľmoci s odlišnými politickými systémami predurčené na to, aby sa dostali do konfliktu?  

Odpoveď na túto otázku zostáva otvorená aj po dnešnom stretnutí republikánskeho amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym komunistickým lídrom Si Ťin-pchingom. Šéf Bieleho domu pricestoval do Pekingu po siedmich rokoch.

Svet sa zmenil

A svet sa odvtedy zmenil. Trump sa po štvorročnej pauze v rokoch 2021 až 2025 vrátil do prezidentského úradu. Si získal doma takmer neobmedzenú moc, keď ho v roku 2022 takmer bezprecedentne po tretí raz zvolili za lídra komunistickej strany. Globálnu politiku a ekonomiku ovplyvnila covidová pandémia, veľká ruská invázia na Ukrajinu či, najnovšie, americko-izraelská vojna proti Iránu, v ktorej momentálne vládne krehké prímerie.

Čítajte viac Čína verí, že čas hrá pre ňu, ale USA nechcú ustúpiť. Hrozí globálny konflikt?

Trump priletel do Číny v stredu a jeho návšteva sa zajtra skončí. V Pekingu ho sprevádzajú minister zahraničia Marco Rubio či šéf Pentagonu Pete Hegseth, ale aj viacerí miliardári na čele s najbohatším človekom na svete Elonom Muskom.

„Bol to fantastický deň,“ zdôraznil včera na štátnej večeri Trump a poďakoval sa Si Ťin-pchingovi za nádherné privítanie, ktoré sa vraj nedá k ničomu prirovnať. „Absolvovali sme mimoriadne pozitívne a produktívne rozhovory a stretnutia s čínskou delegáciou a tento večer je ďalšou vzácnou príležitosťou prediskutovať medzi priateľmi niektoré veci, o ktorých sme debatovali,“ rozplýval sa Trump. „Ste skvelý vodca. Hovorím to každému,“ vyhlásil šéf Bieleho domu na adresu komunistického lídra.

Mnohí pozorovatelia tvrdia, že americký prezident verí, či už oprávnene, alebo nie, že sa môže so Si Ťin-pchingom priateliť, a preto odmieta byť na Čínu skutočne tvrdý. Pričom, samozrejme, neplatí, že to je jediný spôsob, ako by si Washington a zo širšieho pohľadu Západ mali nastaviť vzťahy s Pekingom.

„Na tomto argumente je niečo pravdy, ale je to príliš zjednodušený pohľad na to, ako Trump pristupuje k Číne. Zdá sa, že americký prezident oddeľuje osobnú diplomaciu od toho, akého konkurenta pre Washington predstavuje Peking. Trump v mnohých prípadoch verí, že silné vzťahy medzi lídrami môžu priniesť lepšie výsledky v rokovaniach ako rigidná ideologická konfrontácia. Odráža to jeho jednoznačne transakčný pohľad na svet. Geopolitickí rivali nie sú v tomto ponímaní nevyhnutne trvalými nepriateľmi, ak sú rokovania a dohody stále možné,“ reagoval pre Pravdu Jagannath Panda, šéf Štokholmského centra pre záležitosti južnej Ázie a Indopacifiku.

Čítajte viac Napadne Čína na budúci rok Taiwan? Vysvetľuje expert

Podľa odborníka však prejavy osobnej srdečnosti k Si Ťin-pchingovi automaticky neznamenajú, že Trump bude na Čínu zo strategického hľadiska zhovievavý.

„Už počas svojho prvého mandátu v Bielom dome republikán zaviedol clá, zintenzívnil technologické obmedzenia zamerané na Peking, spochybnil čínske obchodné praktiky a otvorene definoval formuláciu, že Peking je hlavný dlhodobý konkurent Washingtonu. V mnohých ohľadoch Trump urýchlil v USA vytvorenie konsenzu, že nadviazanie kontaktov s Čínou neviedlo k tomu, že by sa politicky umiernila,“ vysvetlil Panda.

Biely dom po stretnutí lídrov uviedol, že diskutovali o spôsoboch posilnenia hospodárskej spolupráce vrátane rozšírenia prístupu amerických firiem na čínsky trh a čínskych investícií do amerického priemyslu. Obe krajiny sa s odkazom na vojnu v Iráne zhodli na tom, že režim v Teheráne nikdy nemôže vlastniť jadrovú zbraň. Počas rozhovorov vraj Si Ťin-pching vyjadril záujem o nákup väčšieho množstva americkej ropy s cieľom znížiť závislosť Číny od prepravnej trasy cez Hormuzský prieliv.

Čítajte viac Trump sa háda s pápežom, ale väčšina Ameriky mu už neverí. Prehrá voľby?

Znovuzrodenie Číny a MAGA

„Otázka, ktorá pred nami stojí, znie, či naše dve krajiny dokážu spolupracovať na riešení výziev a priniesť svetu väčšiu stabilitu,“ vyhlásil na štátnej večeri Si Ťin-pching a pomohol si aj gréckymi dejinami, keď vyhlásil, že Peking a Washington sa musia vyhnúť Thukydidovej pasci.

Tento termín vytvoril Graham Allison a pomenoval ho podľa historika Thukydida. Ten vo svojom diele Dejiny peloponézskej vojny opísal konflikt starovekých Atén a Sparty. A aká je to pasca? Dôvodom na peloponézsku vojnu bolo aj to, že Sparta sa obávala nárastu moci Atén. Ak v tomto scenári vymeníme grécke štáty za USA a Čínu, výsledkom môže byť boj medzi dvoma jadrovými veľmocami, pred ktorým varoval aj Allison.

Čítajte viac Historička: Trump chce rozdeliť svet medzi USA, Rusko a Čínu a prinútiť ostatných, aby s tým súhlasili

Si uviedol, že znovuzrodenie Číny nemusí ísť na úkor Trumpovej myšlienky, že chce urobiť Ameriku opäť veľkou (Make America Great Again – MAGA). Washington však aj varoval. Zdôraznil, že najdôležitejšou otázkou vo vzťahoch medzi Čínou a USA je Taiwan a že práve preň by sa krajiny mohli dostať do konfliktu, čo by bolo veľmi nebezpečné.

Trump pred návštevou Číny vzbudil veľkú pozornosť vyhlásením, že sa so Si Ťin-pchingom bude rozprávať o predaji zbraní za 14 miliárd dolárov Tchaj-peju, ktorý Peking kritizuje. Minister Rubio však vyhlásil, že na vzťahoch USA s Taiwanom, ktorý Čína pokladá za svoje územie, sa nič nemení.

Panda si myslí, že Trump vníma konkurenčný súboj s Pekingom podľa vlastných preferencií.

„Nie vždy ho chápe primárne v ideologických pojmoch, ako je demokracia verzus autoritárstvo. Namiesto toho má tendenciu interpretovať rivalitu prostredníctvom obchodných deficitov, priemyselnej konkurencie, poklesu výroby a geopolitickej vyjednávacej sily. To Trumpa odlišuje od časti amerického zahraničnopolitického establišmentu, ktoré čoraz viac vykresľujú Čínu ako systémovú ideologickú hrozbu.

Zároveň Trumpov dôraz na osobnú chémiu vo vzťahoch vnáša do americkej stratégie prvok nepredvídateľnosti. Peking meniacu sa rétoriku Trumpa vníma skôr ako niečo taktické, zatiaľ čo americkí spojenci sa môžu obávať nekonzistentnosti v politike USA. Finančné trhy tiež reagujú nervózne, keď to vyzerá tak, že americká zahraničná politika je viac založená na osobných postojoch Trumpa než na inštitucionálnej predvídateľnosti,“ ozrejmil Panda, ktorý vedie projekt Silk Cage (Hodvábna klietka), ktorý sa zaoberá rivalitou v oblasti infraštruktúry a vplyvových operácií medzi Čínou a ďalšími významnými mocnosťami.