Je príznačné, že bezprostredne po tom, ako sa o prípad začali zaujímať médiá, vedenie vydalo interný príkaz.
Po asanácii pôvodného oddelenia patológie sa podmienky na pracovisku podľa výpovedí zamestnancov radikálne zhoršili, pričom situáciu prirovnávajú k vojnovému stavu. Kým personál upozorňuje na nehygienické prostredie a nevhodné skladovanie pozostatkov, vedenie nemocnice spolu s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) akékoľvek pochybenia odmietajú a trvajú na tom, že všetky postupy sú v súlade s platnou legislatívou, píše ta3.
Zmeny v prevádzke súvisia s výstavbou novej vojenskej nemocnice, ktorej príprava si vyžiadala zbúranie pôvodných priestorov patológie. K sanácii došlo podľa našich informácií pred asi mesiacom. Denník N zverejnil svedectvá a fotografie, podľa ktorých boli telá v čiernych vakoch ukladané do regálov v starej budove medzi bežný materiál, akým sú drevené dosky, kartóny či kartóny. Zamestnanci kritizujú nesmierny zápach a celkovú nedôstojnosť prostredia, čo ostro kontrastuje s oficiálnymi vyjadreniami inštitúcií.
Sporným bodom je aj osud pôvodného technického vybavenia. Podľa zamestnancov bolo šesť funkčných chladiacich boxov vyradených do šrotu, hoci sa dali podľa nich premiestniť. Vedenie nemocnice však oponuje, že zariadenia boli pevnou súčasťou búranej stavby a nebolo možné ich samostatne využiť. Ako náhradné riešenie začala nemocnica využívať dva mobilné chladiace kontajnery zapožičané ministerstvom obrany, no personál tvrdí, že telá boli napriek tomu ponechávané v regáloch starej patológie až do momentu ich odvozu pohrebnou službou.
Etické normy dodržiavame
Nemocnica ústami svojej hovorkyne Daniely Troligovej deklaruje, že pri nakladaní s pozostatkami striktne dodržiava etické aj zákonné normy. Je však príznačné, že bezprostredne po tom, ako sa o prípad začali zaujímať médiá, vedenie vydalo interný príkaz, podľa ktorého sa zosnulí musia prevážať výhradne do mobilných kontajnerov a do priestorov starej patológie je zakázaný vstup.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa za podmienky v prešovskej nemocnici zaručil s tým, že pracovisko má všetky potrebné povolenia od hygienikov. Úrad odmietol správy o vytekajúcich telesných tekutinách a vysvetlil, že škvrny na podlahe sú len zvyškami po dezinfekcii. Podľa ich stanoviska je chladenie dostatočné a doteraz nedošlo k žiadnemu znehodnoteniu tiel. Kým nemocnica spochybňuje etiku zverejnenia záberov zosnulých, médiá argumentujú, že odhalenie takýchto pomerov je vo verejnom záujme.
Problematický betón
V blízkosti prešovskej fakultnej nemocnice prebieha aj výstavba novej, vojenskej. Bude strategická a má ísť o jednu z najväčších investícií v slovenskom zdravotníctve. Koncom apríla 2026 bola výstavba nečakane pozastavená. Projekt pod gesciou Ministerstva obrany SR nateraz stojí kvôli vážnym pochybnostiam o kvalite nosných prvkov stavby. Rezort nariadil hĺbkovú kontrolu a statické posudky po tom, čo interné merania a podnety z prostredia stavby naznačili, že realizácia neprebieha v súlade s prísnymi technickými normami. Stavenisko v súčasnosti monitoruje vojenská polícia, aby zabezpečila integritu kontrolných vzoriek a plynulý priebeh znaleckého dokazovania, ktoré má určiť ďalší osud rozostavaného skeletu.
Hlavným technickým problémom je použitý betón, ktorý podľa výsledkov certifikovaných meraní nedosahuje požadovanú pevnosť. Kým projektová dokumentácia pre nosné stĺpy predpisovala vysokopevnostnú zmes s parametrom 60 MPa, reálne testy na niektorých miestach preukázali hodnoty nižšie ako 30 MPa. Takýto materiál je podľa odborníkov vhodný skôr na výstavbu rodinných domov než na skelet strategického objektu s plánovanou kapacitou vyše tisíc lôžok. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že ak znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity potvrdí kritické zlyhanie, približne desať až dvadsať nosných stĺpov bude musieť byť zbúraných a postavených nanovo. Okrem výrazného časového sklzu čelí projekt aj riziku prepadnutia takmer 200 miliónov eur z Plánu obnovy, ak sa pre technické chyby nestihnú splniť stanovené míľniky.