Mäkčeň nie je interpunkcia. Daniari si pomýlili termíny, „langošová“ pokuta môže na súde naraziť

Podotýka tiež, že rozhodnutie pracuje s formuláciou, že na pokladničnom doklade absentovali „interpunkčné znamienka v slovách“, avšak z obsahu rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne znamienka mali absentovať. Navyše, pokladničný doklad podľa dostupných informácií interpunkčné znamienka – napríklad bodky, dvojbodky či spojovníky – obsahoval.

K terminologickým nepresnostiam a ich možnom vplyve na právoplatnosť rozhodnutia sa na včerajšej tlačovej konferencii vyjadril aj prezident Finančnej správy Jozef Kiss.

„Kontroly vychádzali z ustanovení zákona, tak je napísaný ten protokol. Ak zistíme nejaké procesné pochybenia, budeme ich zohľadňovať v rozhodnutí o odvolaní. Ak kontrolóri spravili čokoľvek, čo nebolo v súlade s internými predpismi alebo legislatívou, vyvodíme z toho konzekvenciu aj vo vzťahu k nim,“ povedal Kiss. Jedným dychom však dodal, že v tomto momente takéto informácie nemá.

Prečítajte si tiež:

Ani štátne orgány nie sú dokonalé

Partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Ján Lazur upozorňuje, že nie každá terminologická nepresnosť automaticky znamená, že rozhodnutie je nezákonné, respektíve nedáva dôvod na jeho zrušenie či zmenu odvolacím orgánom alebo súdom.

Právny poriadok totiž ráta s tým, že ani úradníci nie sú neomylní. Rozhodnutia štátnych orgánov teda nemusia byť vždy po všetkých stránkach dokonalé. Existuje kategória takzvaných marginálnych, teda okrajových nedostatkov, medzi ktoré patria napríklad preklepy v písaní alebo chyby v počtoch. Takéto drobnosti sa dajú pomerne jednoducho opraviť.

Podstatné je, aby takýto „prešľap“ nezmenil zmysel celého rozhodnutia a nepoškodil účastníkov konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu musí byť takáto chyba „zrejmá z celého rozsahu rozhodnutia a bez ďalšieho problému zistiteľná.“

Ak však úrad urobí chybu v tom, ako posúdil fakty alebo ako si vysvetlil zákon, situácia je už vážnejšia a takéto pochybenie by mohlo viesť aj k zrušeniu rozhodnutia. Advokát Lazur však upozorňuje, že ani k tomu nemusí dôjsť automaticky. Do hry totiž vstupuje množstvo faktorov – od typu konania cez intenzitu chyby v celkovom kontexte až po štádium, v ktorom sa proces nachádza.

Zjednodušene povedané: to, že úradník použije nesprávne slovo, ešte nemusí znamenať, že pokuta je neplatná. „Nie každá terminologická nepresnosť zakladá nezákonnosť rozhodnutia,“ prízvukuje advokát Lazur.

Čo sa týka konkrétneho sporného rozhodnutia Colného úradu Trnava v kauze langošov v Kvetoslavove, úradníci v celom texte opakovane tvrdili, že v slovách na bločku chýba interpunkcia (teda čiarky, bodky, výkričníky), aj keď v skutočnosti mali pravdepodobne na mysli diakritiku (dĺžne, mäkčene).

V praxi to teda síce nie je práve vizitka profesionality, avšak podľa Lazura by súd mohol argumentovať kontextom – teda tým, že z celého textu rozhodnutia je zrejmé, čo tým chceli úradníci povedať.

Zamieňanie paragrafov

Aj keby si štát napokon dokázal terminologický chaos obhájiť, podľa Lazura obsahuje rozhodnutie oveľa závažnejšie chyby.

„Nepojednáva o tom, ktorá konkrétna požiadavka v zmysle zákona o evidencii tržieb nebola dodržaná. Aj s ohľadom na následne komunikované upozornenia pre podnikateľov zo strany Finančného riaditeľstva SR tak nie je ani zrejmé, či bola kontrolórmi identifikovaná vada v tlačiarni alebo nesplnenie požiadaviek, respektíve konkrétnej požiadavky kladenej na samotnú pokladnicu eKasa,“ konštatuje advokát z Taylor Wessing.

Zrozumiteľnosti rozhodnutia podľa neho neprispieva ani skutočnosť, že úradníci si v podstate odporujú v tom, za čo vlastne pokutu dávajú. Kým v hlavnom verdikte píšu o jednom type prehrešku, v odôvodnení už argumentujú úplne iným.

„Podnikateľ tak v podstate z rozhodnutia nevie, či úradníci identifikovali chybu v jeho tlačiarni, v samotnom systéme pokladnice alebo porušenie inej povinnosti v zmysle zákona o evidencii tržieb,“ približuje Lazur.

Čerešničkou na torte je podľa neho nesprávne označenie zákona o evidencii tržieb v samotnom rozhodnutí, ktorý je v podstate kombináciou označenia zrušeného zákona o evidencii tržieb a nového zákona o evidencii tržieb, ako aj zamieňanie odkazov na príslušné paragrafy.

Na viacerých miestach sú zamenené odkazy na paragraf 16, v ktorom sú vymedzené správne delikty, a paragraf 17, v ktorom sú vymedzené sankcie. „V súhrne tak sporné rozhodnutie považujeme za nedostatočne odôvodnené a zmätočné,“ konštatuje advokát.

Technicky (ne)spôsobilá kasa

Advokátke poškodenej firmy Reisz Kňazeovej sa nepozdáva ani skutočnosť, že daniari v rozhodnutí uvádzajú, že pokladnica v Paškovom stánku „nespĺňa zákonné požiadavky na pokladnicu eKasa“, a to napriek tomu, že sami nevykonali žiadne technické dokazovanie.

„Záver bol postavený prakticky iba na vizuálnom posúdení jedného pokladničného dokladu. Nebolo vykonané technické preverenie zariadenia, nebolo zabezpečené odborné vyjadrenie poskytovateľa systému, ani nebolo preukazované, že by pokladnica technicky neumožňovala zobrazovanie znakov slovenskej abecedy,“ upozorňuje Reisz Kňazeová.

Prečítajte si tiež:

Dodáva, že predávajúci ešte počas kontroly zabezpečil, aby pokladnica vytlačila doklad s diakritikou, čo podľa jej názoru potvrdzuje, že systém technicky umožňoval zobrazovanie znakov slovenskej abecedy, a teda nešlo o technicky nespôsobilú pokladnicu.

„Za veľmi podstatné považujem aj to, že v predmetnej veci nebolo tvrdené zatajenie tržby, krátenie dane ani manipulácia so systémom eKasa. Samotné rozhodnutie, naopak, potvrdzuje, že tržba bola riadne zaevidovaná a pokladničný doklad bol vydaný,“ konštatuje advokátka.

Jej slová potvrdzujú aj samotní kontrolóri, ktorí v rozhodnutí uvádzajú, že „obsluhujúci počas kontroly prijal hotovosť a prijatú tržbu zaevidoval bez zbytočného odkladu po jej prijatí do PEK (skratka pre pokladnicu eKasa, pozn. red.).“