
Podľa našich informácií by poslanci mohli použiť zákon SNS ako nástroj na presadenie zmien v dlhovej brzde.
Jedným slovom „katastrofa“, hovorí o dopadoch dlhovej brzdy na samosprávy primátor Levoče Miroslav Vilkovský. Jeho mestu, ako aj obciam, mestám či vyšším územným celkom na Slovensku hrozia na jeseň vážne rozpočtové problémy. Niektorí predstavitelia samosprávy dokonca otvorene hovoria o platobnej neschopnosti, teda krachu.
„Obce do tisíc, dvetisíc obyvateľov, ktorých je veľmi veľa, by skolabovali,“ hovorí Richard Rybníček, ktorý je primátorom Trenčína a zároveň prezidentom združenia Únia miest Slovenska.
Väčšie mestá podľa neho majú väčší manévrovací priestor. „Malé obce proste nemajú ani rezervy, sú závislé v podstate od jednej dane. Mnohé nemajú ani odborné kapacity a fungujú z mesiaca na mesiac. Takže si myslím, že tie by došli do kolapsu,“ hovorí Rybníček.
Ako by to mohlo vyzerať v spomínanej Levoči? Primátor Vilkovský hovorí, že projekty platené z eurofondov by sa museli úplne zastaviť a problémy by boli aj s bežnými výdavkami v meste.
V Levoči napríklad z eurofondov platia obnovu ciest, chodníkov a mostov, ktoré sú v havarijnom stave, ale aj obnovu miestneho amfiteátra. Problémy s financovaním by ale zasiahli aj rekonštrukciu Košickej brány, čo je jedna z najvýznamnejších historických pamiatok v meste.
Mestá si totiž obvykle na tieto projekty požičajú prostredníctvom úveru, ktorý následne splácajú, keď im eurofondy prídu na účet.
Mesto napríklad zamestnáva 26 opatrovateliek, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnených a starých ľudí. Škrtom by sa nevyhli ani miestne občianske poriadkové služby, takzvané MOPS-ky, ktoré vypomáhajú s bezpečnosťou v meste.
„Všetci MOPS-kári sú z marginalizovaných rómskych komunít a starajú sa o bezpečnosť,“ približuje Vilkovský. „Starajú sa napríklad o dochádzku detí, o ich bezpečnosť, keď idú do školy a školských zariadení v ranných hodinách. Starajú sa o bezpečnosť v celom meste. Jednoducho vykonávajú tie činnosti, pri ktorých nahrádzajú prácu štátnej polície, keďže tá má podstav,“ dopĺňa primátor.
Trpia za štát
Už vlani hrozilo, že vláda a samosprávy budú musieť predložiť vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je vysoký štátny dlh.
Keď totiž verejný dlh prekročí určitú hranicu, zapínajú sa rôzne sankcie. Tie postupne s rastúcim dlhom naberajú na sile, pričom najprísnejšie sankcie požadujú, aby vláda a samosprávy predložili vyrovnaný rozpočet.
Minulý rok sa vláde a samosprávam podarilo tejto povinnosti vyhnúť, keďže rozpočty schválili pred vypršaním výnimky. Tento rok sa už zostavovaniu vyrovnaného rozpočtu vyhnúť nedá. Lenže zatiaľ čo vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet, počas rokovaní v parlamente môže dôjsť k zmenám a štát tak teoreticky môže aj budúci rok fungovať s deficitným rozpočtom.
Samosprávy však takúto kľučku využiť nevedia. Samosprávne združenia preto pred časom adresovali poslancom výzvu, aby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zmenili a vyňali ich zo sankcií.