Dôchodková realita: Štátna penzia pokryje len polovicu vášho platu, čo s tým? S Michalom Mešťanom (videopodcast)

„Dôchodková prognóza zo Sociálnej poisťovne je krok A. Krok B, o ktorom sa tam nepíše, je, že by si mal každý urobiť „domácu úlohu“: pozrieť sa na svoje príjmy, výdavky a snažiť sa čo najskôr a najintenzívnejšie vytvárať alternatívne úspory“, hovorí dôchodkový expert Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.  

Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.

Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.

Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.

Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?

Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Aktuálne sme svedkami toho, že Sociálna poisťovňa posiela svojim poistencom takzvané dôchodkové prognózy. Sociálna poisťovňa nie je prvá. Vieme, že správcovské spoločnosti pre druhý či tretí pilier už s podobnými prognózami prichádzajú. Prečo to robia? Či inak – čo je dôchodková prognóza a aký cieľ plní jej zverejnenie?

Začnem trochu všeobecnejšie. Dôchodková prognóza je nástroj, ktorým chcú spoločnosti v druhom pilieri, a v súčasnosti už aj Sociálna poisťovňa, povedať poistencom štátu alebo sporiteľom, čo môžu očakávať z príslušnej dôchodkovej schémy.

V druhom a treťom pilieri je to už päť, respektíve šesť rokov, čo pravidelne posielajú klientom informáciu o nasporenej čiastke a o tom, čo môžu očakávať pri dovŕšení dôchodkového veku.

Odborníci na Slovensku dlhodobo dopytovali, aby sa pridala aj Sociálna poisťovňa. Má totiž najviac poistencov a najväčší podiel dôchodku, ktorý ľudia poberajú, predstavuje práve dôchodok z prvého piliera.

A bude to tak platiť aj naďalej, že tá najväčšia časť bude stále z tej „štátnej linky“?

Stále platí, že najmä dôchodcovia, ktorí pôjdu do dôchodku v tomto a v nasledujúcich rokoch, budú mať najväčší podiel práve zo Sociálnej poisťovne.

Pevne verím, že o 20 až 40 rokov bude podiel druhého a tretieho piliera rásť, ale zatiaľ je systém nastavený tak, že väčšina dôchodku pochádza zo Sociálnej poisťovne.

Dôležité je, či je takáto prognóza aj zrozumiteľná. Cieľom je predsa informovať a urobiť to „vzdialené a nepredstaviteľné“ niečím plastickým a hmatateľným. Napĺňa aktuálna prognóza kritérium zrozumiteľnosti?

Ak sa pozrieme výlučne na zrozumiteľnosť, tak si myslím, že áno. Neobsahuje veľa zbytočných informácií, ale tie kľúčové. Pre každého poistenca je dôležité vedieť, koľko rokov a dní mu Sociálna poisťovňa započítava do dôchodkových nárokov.

To je kľúčový údaj najmä pre ľudí vo vyššom veku, pretože v médiách často počujeme, že niekomu nejaké roky chýbajú.

Prognóza obsahuje informáciu o počte odpracovaných rokov, o priemernom osobnom mzdovom bode, o tom, kedy približne človek pôjde do dôchodku a koľko môže očakávať z prvého, prípadne druhého piliera.

Ak pôjdeme takto „pyramídovo“, najdôležitejšie pre každého je: Koľko budem dostávať a odkedy? Poďme k tej výške dôchodku – ako to vychádza v prognózach?

Treba povedať, že mnoho ľudí bolo šokovaných, či už pozitívne alebo negatívne. Najmä v prípade mladšej generácie vychádzali často veľmi vysoké odhady.

Metodika, ktorú ministerstvo a Sociálna poisťovňa zvolili, je metodicky správna, avšak má jeden veľký problém: vôbec neuvažuje o zmenách v demografii. To je kľúčový parameter, ktorý ovplyvňuje, aké dôchodky štát dokáže v budúcnosti vyplácať.

Ak sa pozrieme na generáciu päťdesiatnikov, ich odhad bude veľmi blízky realite. Dôležité je tiež upozorniť, že odhad v prognózach je očistený o infláciu – je prepočítaný na aktuálne ceny.

Ak si tam teda niekto nájde, že jeho dôchodok z prvého piliera je 1 000 eur, neznamená to, že o 10 rokov bude poberať nominálne 1 000 eur, ale bude poberať dôchodok, ktorý by mal v súčasnosti hodnotu 1 000 eur.

Dá sa s tými výškami ešte niečo robiť? Už samotné zamyslenie sa nad tým je asi „dobrým ovocím“ týchto prognóz, keď človek zistí, že to môže byť aj málo.

Ako odborník aj ako občan vítam, že takúto informáciu dostávame. Rôzne kategórie obyvateľov ju však musia brať inak. Ľudia po päťdesiatke, ktorí majú 10 – 15 rokov do dôchodku, sa už budú pohybovať blízko vypočítaného odhadu a veľa toho nezmenia, ak už majú stabilizované príjmy.

Naopak, pre mladých ľudí, prvopoistencov alebo tridsiatnikov, je tá predikcia veľmi „sivá“. Sociálna poisťovňa chce prognózy posielať každých päť rokov a o päť rokov môže byť tá suma diametrálne odlišná.

Mladí by sa nemali nechať uspokojiť vysokými číslami ako 2 000 či 3 000 eur, pretože, ako som spomínal, výpočty nezohľadňujú demografiu. Pozerajú sa na súčasný stav – koľko máme pracujúcich a koľko dôchodcov – a len simulujú budúcnosť na základe inflácie a rastu produktivity práce.

U starších ročníkov demografia asi nespôsobí taký šok, ale u mladších to bude zásadný vstup. Máme čoraz väčšiu nerovnováhu – čoraz viac ľudí odkázaných na dôchodok a čoraz menej tých, ktorí do systému prispievajú. Nie je potom takáto prognóza pre mladých trochu zavádzajúca?

Je to veľmi závažný faktor. Ak to ľuďom vysvetlíme s touto rezervou, je to akceptovateľné. Prvý pilier je nastavený tak, že pracujúci financujú aktuálnych dôchodcov. V súčasnosti máme zhruba troch až tri a pol pracujúceho na jedného dôchodcu.

O 20 až 40 rokov sa tento pomer môže zmeniť na 1,5 ku jednej. To znamená, že buď budeme musieť výrazne zvyšovať odvody, alebo výrazne znižovať dôchodky.

Pomôcť môže riadená migrácia, zvyšovanie produktivity práce či rast miezd, vďaka čomu by sa aj pri rovnakom percente odvodov vybralo viac peňazí. Ale je to dvojsečná zbraň – ak ľudia zarábajú viac a viac odvádzajú, Sociálna poisťovňa im v budúcnosti musí priznať aj vyššie nároky.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane publikovala, že súčasný dôchodkový systém je z hľadiska verejných financií dlhodobo neudržateľný.

Tu sa dostávame k dôležitosti osobného prístupu a k tomu, aby sa ľudia pri dôchodkoch nespoliehali len na „štátnu linku“, ale sporili si v druhom, treťom pilieri alebo inými spôsobmi?

Určite áno. Prognóza zo Sociálnej poisťovne je krok A. Krok B, o ktorom sa tam nepíše, je, že by si mal každý urobiť „domácu úlohu“: pozrieť sa na svoje príjmy, výdavky a snažiť sa čo najskôr a najintenzívnejšie vytvárať alternatívne úspory.

Prognóza operuje aj s veličinou „osobný mzdový bod“. Ak je na úrovni napríklad 0,67, čo to znamená?

Osobný mzdový bod vyjadruje vzťah medzi vašou mzdou a priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak je priemerná mzda 1 600 eur a vy zarábate presne 1 600 eur, váš mzdový bod je 1.

Ak je 0,67, znamená to, že zarábate 67 % priemernej mzdy. Sociálna poisťovňa sa pozerá na celú vašu kariéru – ak pracujete 40 rokov, za každý rok vypočíta mzdový bod a následne ich spriemeruje. V prognóze sa uvádza práve tento priemerný osobný mzdový bod za celé obdobie.

Ďalšia veta v prognóze hovorí: „V roku 2037, v ktorom dovŕšite predpokladaný dôchodkový vek, bude váš dôchodok predstavovať približne 50 % vašich hrubých príjmov.“ O čom hovorí tento údaj?

Tento parameter by som vypichol ako jeden z najdôležitejších. Nie je až také dôležité, akú absolútnu sumu dostanete, ale to, aký veľký bude prepad príjmu oproti tomu, na čo ste boli zvyknutí počas práce.

Žiadny štátny systém na svete nedáva mieru náhrady v plnej výške hrubého príjmu. Keď človek prestane pracovať, klesnú mu síce niektoré náklady (dochádzanie, aktivity spojené s prácou), ale prepad o polovicu je zásadný. Ak niekto zarába 1 600 eur, musí počítať s tým, že jeho dôchodok bude okolo 800 eur.

Ekonóm Martin Šuster z rozpočtovej rady hovorí, že napríklad pre mladých je dôležitejšie sledovať mieru náhrady ako samotnú sumu dôchodku. Súhlasíte?

Stotožňujem sa s tým. Absolútna suma (napr. 2 000 eur) o 30 rokov môže mať úplne inú hodnotu. Miera náhrady je relevantnejšia pre zachovanie kvality života. Ak mladý človek vidí, že jeho miera náhrady bude len 50 %, je to jasný signál, že musí investovať a sporiť aj inde, aby sa dostal na 70, 80 či 100 %.

Poďme k otázke: Kedy pôjdem do dôchodku? V mojom liste svieti 64 rokov a 8 mesiacov.

V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku nastavený v dvoch rovinách. Pre ľudí narodených pred rokom 1967 je fixne stanovený. Pre mladších (od ročníka 1968) je nastavený dynamicky a automaticky sa predlžuje na základe strednej dĺžky dožitia.

Mne ako 35-ročnému mužovi napríklad vyšiel odhad 67 rokov a 4 mesiace. Mladí ľudia by to mali brať ako motiváciu – majú pred sebou desiatky rokov na to, aby si vybudovali úspory, ktoré im umožnia dofinancovať dôchodok zo štátu.

Zaujímavou položkou je „obdobie dôchodkového poistenia“ a „odpracované obdobie“. V mojom prípade mi tam svieti 14 rokov, 139 dní. Ak budem mať 54 rokov a pracujem podstatne viac ako tých 14 rokov, čo to znamená? Čo s tým, keď mi tam roky chýbajú?

To, že Sociálna poisťovňa začala posielať tieto prognózy, je vynikajúce práve preto, že ľudia zistia nezrovnalosti včas. Ak niekto pracoval 30 rokov a poisťovňa mu eviduje len 14, mal by si vytiahnuť všetky pracovné zmluvy a doklady, ísť do Sociálnej poisťovne a požiadať o doplnenie údajov.

V minulosti, najmä v 90. rokoch pri prechode na digitálnu evidenciu, sa mohli údaje stratiť alebo zamestnávatelia neplnili svoje povinnosti poctivo. Vyriešiť to teraz v 54 rokoch je oveľa lepšie, ako to zisťovať až pri žiadosti o priznanie dôchodku, kedy by proces dokladovania mohol trvať mesiace a oddialiť vyplácanie peňazí.

Týka sa to aj štúdia?

Áno, štúdium na strednej a vysokej škole sa započítavalo do odpracovaných rokov, ale len u osôb, ktoré študovali pred rokom 2004. Po tomto roku sa už štúdium do dôchodku nezapočítava.

V dôchodkovej prognóze sú uvedené tri scenáre: pesimistický, základný a optimistický. Čo odrážajú?

Samotné slovo prognóza znamená simuláciu budúcnosti. To, čo sa udeje o rok, vieme odhadnúť relatívne presne, ale o 30 – 40 rokov je tam obrovský rozptyl.

U 60-ročného človeka sú tie rozdiely medzi scenármi minimálne. U mňa alebo u vás sa však bavíme o rozdiele 20 až 50 %. Tie scenáre ukazujú, ako sa môže výška dôchodku meniť v závislosti od ekonomického vývoja.

Pristavme sa ešte pri akutálnej téme 13. dôchodkov. Vo vládnej koalícii sa otvorila otázka ich adresnosti – či by ich mali dostávať aj dôchodcovia s vysokými penziami. Tému nateraz uzavrel premiér s tým, že sú nedotknuteľné. Ako to vidíte vy v kontexte zdravia verejných financií?

Musíme sa pozrieť na stav verejných financií. Trinásty dôchodok je dávka navyše, ktorá nie je krytá odvodmi pracujúcich. Sociálna poisťovňa je v deficite a vypláca viac, než reálne vyberie. V odbornej obci málokto víta takéto plošné nastavenie.

Máme skupinu dôchodcov s veľmi nízkymi príjmami, ktorým treba pomôcť, ale rozdávať rovnako niekomu s 500-eurovým aj 2000-eurovým dôchodkom nie je podľa mňa korektné. Trináste dôchodky by sa mali modifikovať do adresnej, nie plošnej formy.

Ak by sme teda mali urobiť záver pri téme dôchodkových prognóz, ktoré teraz posiela Sociálna poisťovňa: hlavnou správou je väčšia informovanosť, ale aj úlohy pre občanov. Dávať si veci do poriadku a nespoliehať sa len na štát?

Určite. Netreba to ignorovať s tým, že „dôchodku sa nedožijem“. Je dôležité skontrolovať si elektronický účet poistenca na portáli Sociálnej poisťovne a porovnať si údaje.

Poisťovňa doručuje prognózy buď poštou (ľuďom bez elektronickej komunikácie), alebo cez slovensko.sk do elektronických schránok. Poriadok v informáciách dnes prinesie benefit v podobe kvalitnejšej prognózy a istejšej budúcnosti zajtra.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.