76. deň: USA oznámili predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom o 45 dní

Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa v uplynulých týždňoch stretli vo Washingtone už dvakrát.   Čítajte viac 75. deň: Prekvapivá ponuka z Pekingu. Si má pomôcť Trumpovi s kľúčovým prielivom a stopnúť zbrane pre Irán

20:40 Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok večer SELČ oznámilo predĺženie platnosti prímeria medzi Izraelom a Libanonom o ďalších 45 dní. Pokoj zbraní sa mal pôvodne skončiť v nedeľu.

„Prerušenie bojov zo 16. apríla bude predĺžené o 45 dní, aby bolo možné dosiahnuť ďalší pokrok,“ informoval na sieti X hovorca ministerstva Tommy Pigott.

Spojené štáty podľa neho v uplynulých dvoch dňoch hostili „veľmi produktívne“ rozhovory medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi, ktoré budú pokračovať v dohľadnej dobe a rozšíria sa aj na otázky bezpečnosti.

Rozhovory o politických otázkach sa uskutočnia 2. a 3. júna opäť na ministerstve zahraničných vecí USA vo Washingtone. Okrem toho sa 29. mája začnú v Pentagóne diskusie týkajúce sa bezpečnostných tém, na ktorých sa zúčastnia vojenskí predstavitelia Izraela a Libanonu.

„Dúfame, že tieto rokovania prispejú k trvalému mieru medzi oboma krajinami, k plnému uznaniu vzájomnej suverenity a územnej celistvosti a k zabezpečeniu skutočnej bezpečnosti pozdĺž ich spoločnej hranice,“ dodal Pigott.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom oznámil prezident USA Donald Trump 16. apríla a o týždeň neskôr ho predĺžili o tri týždne. Libanon bol vtiahnutý do vojny, keď militantné hnutie Hizballáh 2. marca – dva dni po americko-izraelských útokoch na Irán – začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Izrael napriek prímeriu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Hnutie medzičasom pokračuje v sporadickom odpaľovaní rakiet na územie židovského štátu.

19:30 Iránske Revolučné gardy (IRGC) začali cez Hormuzský prieliv púšťať väčšie množstvo lodí po koordinácii, ktorá je podmienkou pre umožnenie plavby. Podľa štátnych médií to naznačuje, že mnohé krajiny pristúpili na nové opatrenia, ktoré Irán zaviedol v strategickej úžine.

Teherán do veľkej miery uzavrel Hormuzský prieliv v nadväznosti na americké a izraelské útoky z konca februára, ktorými sa začala vojna na Blízkom východe. Aj Spojené štáty neskôr uvalili blokádu na iránske prístavy.

„Po koordinácii s námornými silami Islamských revolučných gárd môže teraz cez Hormuzský prieliv preplávať viac lodí,“ informovala iránska štátna televízia z prístavného mesta Bandar Abbás.

Teherán opakovane tvrdí, že tento prieliv neblokuje, no dopravné spoločnosti sa s ním musia koordinovať predtým, ako im bude – výmenou za vysoké poplatky – umožnená plavba cez túto úžinu pri iránskom pobreží. Podľa expertov tým krajina porušuje medzinárodné právo na tranzit. Iránske zdroje zároveň tvrdia, že prieliv je zamínovaný.

Agentúra AFP s odvolaním sa na iránske médiá vo štvrtok informovala, že námorníctvo umožnilo preplávať Hormuzským prielivom skupine čínskych lodí. Stalo sa tak na žiadosť Pekingu. Podľa agentúry Tasním lode do prielivu vplávali v stredu večer miestneho času po „dohode o iránskych riadiacich protokoloch“. Podľa agentúry Fárs išlo o viac ako 30 lodí, pričom nie je jasné, či všetky boli čínske.

Práve iránska kontrola nad prielivom, cez ktorý sa pred vojnou dalo plaviť v podstate neobmedzene, je jednou z kľúčových sporných otázok v rokovaniach so Spojenými štátmi. Rokovania zatiaľ nepriniesli žiadny zvrat.

15:49 Letecký útok na dievčenskú školu v Mínábe je jediným incidentom s civilnými obeťami vo vojne proti Iránu, o ktorom veliteľ oblastného veliteľstva amerických síl CENTCOM admirál Brad Cooper vie. Podľa denníka The New York Times to Cooper uviedol vo štvrtok počas vypočúvania v Kongrese, kde spomenul, že útok mohol byť vykonaný americkou bombou. Úder je však podľa neho stále predmetom vyšetrovania. Útok, pri ktorom podľa iránskych úradov zahynulo 175 ľudí, predovšetkým detí, sa odohral 28. februára, v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán.

Čítajte viac 13 600 náletov, stovky trosiek, no len jeden vyšetrovaný útok: Ako Pentagon (ne)počíta obete vlastných bômb

12:17 Izraelská armáda dnes skoro ráno na okupovanom Západnom brehu zastrelila 15-ročného palestínskeho chlapca. Podľa agentúry AFP to oznámili úrady Palestínskej samosprávy s tým, že Izrael telo obete doteraz nevydal. Incident sa stal v dedine Lubban Šarkíja južne od Nábulusu. Izraelská armáda AFP oznámila, že zlikvidovala „maskovaného teroristu“, ktorý hádzal kamene smerom k vojenským vozidlám.

V stredu pritom izraelská armáda zabila 16-ročného chlapca, pričom podľa AFP tiež následne uviedla, že strieľala na osobu, ktorá hádzala kamene. Incident sa stal v dedine Džildžílija. Túto a susedné obce v tom čase podľa palestínskej agentúry WAFA napadli radikálni židovskí osadníci.

Izraelský denník Haarec minulý rok upozornil na narastajúci počet prípadov, keď izraelská armáda či bezpečnostné zložky na okupovaných palestínskych územiach zastrelili deti či mladistvých s tvrdením, že streľbou reagovali na bezpečnostnú hrozbu.

9:45 V noci na piatok zahynul izraelský vojak na juhu Libanonu počas mínometnej paľby militantného hnutia Hizballáh, oznámila izraelská armáda. Od začiatku prímeria medzi Izraelom a Hizballáham tak zahynulo celkovo šesť vojakov Tel Avivu.

Armáda okrem toho informovala, že zneškodnila raketu, ktorú z Libanonu vystrelil Hizballáh na oblasť Dolnej Galiley. Útok spustil sirény v obciach Masad a Ajlabún, ale neboli hlásené žiadne obete. „(Úder predstavuje) očividné porušenie dohôd o prímerí zo strany teroristickej organizácie Hizballáh,“ vyhlásila armáda.

Izrael aj Hizballáh sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré platí od 17. apríla. Podľa ministerstva zdravotníctva v Libanone zomrelo v krajine od začiatku prímeria 380 osôb.

Izrael v piatok vyzval na evakuáciu päť dedín na juhu Libanonu. „Izraelská armáda je nútená proti hnutiu (Hizballáh) zasiahnuť s použitím sily,“ napísal na platforme X hovorca armády a vymenoval päť obcí neďaleko mesta Súr. „Pre vašu bezpečnosť musíte okamžite evakuovať svoje domovy a zdržiavať sa vo vzdialenosti najmenej 1000 metrov od dedín a miest,“ dodal. (timesofisrael.com, tasr)

7:50 Vo Washingtone sa vo štvrtok uskutočnil prvý z dvoch dní tretieho kola priamych mierových rokovaní medzi Izraelom a Libanonom. Podľa zdroja agentúry AFP z amerického ministerstva zahraničných vecí boli „produktívne a pozitívne“.

„Mali sme celý deň plný produktívnych a pozitívnych rozhovorov, ktoré trvali od 9.00 h do 17.00 h (15.00 h do 23.00 h SELČ, pozn. red.). Tešíme sa na pokračovanie zajtra a dúfame, že vtedy budeme mať o čom hovoriť,“ uviedol zdroj agentúry.

Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa v uplynulých týždňoch stretli vo Washingtone už dvakrát. Posledná schôdzka sa konala 23. apríla v Bielom dome. Americký prezident Donald Trump v ten istý deň oznámil predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom o tri týždne a vyslovil predpoklad, že počas zastavenia bojov privíta vo Washingtone lídrov oboch krajín. Prímerie sa bez ďalšieho predĺženia skončí v nedeľu.

o štvrtok sa izraelsko-libanonské rokovania uskutočnili na najvyššej úrovni za posledné desaťročia. Oproti predchádzajúcim dvom kolám totiž obe strany rozšírili svoje delegácie; k veľvyslancom sa pripojili aj osobitný vyslanec libanonského prezidenta či zástupca poradcu izraelskej vlády pre národnú bezpečnosť. Hostilo ich ministerstvo zahraničných vecí USA.

Podľa denníka The Times of Israel sa očakávalo, že delegácie budú rokovať o odzbrojení libanonského militantného hnutia Hizballáh a možnosti, ako dosiahnuť širší mier medzi Libanon a Izraelom. Obe krajiny nemajú oficiálne diplomatické vzťahy a od vzniku štátu židovského štátu sú formálne v stave trvalého konfliktu.

Libanonská vláda dúfa, že rokovania s Izraelom pripravia pôdu pre trvalé ukončenie vojny, ktorá sa začala, keď Hizballáh 2. marca – dva dni po americko-izraelských útokoch na Irán – začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Hoci sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z jeho porušovania. Izrael navyše vyslal svoje pozemné jednotky na juh Libanonu s cieľom vytvoriť bezpečnostnú zónu, v rámci ktorej ničí pohraničné dediny.