Taliansko inak: „Zabudnuté“ hrady odhaľujú svoju divokú krásu

obchodnyregister 2026.05.16.

Zabudnite na pláže a gélato a pozrite sa na Taliansko z hradných múrov. Tieto pevnosti ponúkajú výhľady na more, vinice aj Dolomity.  

Vybrali sme pre vás hrady a zrúcaniny mimo hlavných turistických trás, pri ktorých spoznáte úplne inú tvár obľúbenej dovolenkovej destinácie.

Historické srdce Neapola z výšky.image
Prečítajte si tiež:

Taliansko si väčšina cestovateľov spája s jedlom, plážami, pamiatkami z najrozmanitejších období i pôsobivými mestám. Lenže medzi horami a morom sa ukrýva aj niečo iné.

Hrady a pevnosti, kamenní strážcovia, ktorí stáročia dohliadali na obchodné cesty, horské priesmyky a celé údolia. Niektoré sa týčia na skalných bralách, iné splývajú s horou tak dokonale, že ich zbadáte až na poslednú chvíľu. Viaceré dnes hostia múzeá, iné ostali romantickými ruinami s výhľadom na more, vinice či horské štíty. Sú drsnejšie, a predsa svojim spôsobom pôsobivejšie ako dokonalé zámky z pohľadníc.

Také miesta už roky navštevuje Lukáš Maleček, známy ako Lovec Hradov. Navštívil už viac ako 800 hradov a zrúcanín po celej Európe a tentoraz nás vezme do Talianska, na 8 menej známych no nemenej zaujímavých hradov.

Castello della Pietra

Na severe Talianska stojí jeden z najneobvyklejších hradov krajiny. V prvom momente si ho možno ani nevšimnete. Je skrytý medzi dvoma strmými skalnými vežami. Hornina sa volá konglomerát, no veľmi výstižne ju prezývajú pudingový kameň. Veď aj hrad doslova oblieva ako puding.

Túto ťažko dostupnú polohu vybrali pre obrannú pevnosť v 11. storočí. Nad údolím rieky Vobbia ju vybudovali, aby chránila obchodné cesty vedúce vnútrozemím Ligúrie. Architektúra sa musela prispôsobiť terénu. Stavba je úzka, ťahá sa skôr do výšky, je prepojená so skalou. Opevnenia dopĺňajú veže a hradby, ktoré kopírujú tvar skál.

Nejde o klasický hrad s rozsiahlym nádvorím, ale o kompaktnú pevnosť, kde každý meter slúžil obrane. Zovretie skalami jej poskytovalo prirodzenú ochranu. Útočníci mali len minimum priestoru na prístup. V priebehu storočí menil hrad majiteľov i význam, ktorý časom stratil. Zostal opustený a začal chátrať.

Dnes je zrekonštruovaný a sprístupnený návštevníkom. Prehliadnuť si môžete cisterny, žaláre, krby, schodiská, strážne stanovištia, hliadkové chodníky a veľkú centrálnu sálu, kde sa občas konajú podujatia. Od malého parkoviska, ktoré sa v sezóne rýchlo zaplní, sa k hradu dostanete pešo za cca 40-50 minút. Alternatívou je cesta z cca 3 kilometre vzdialenej obce Vobbia, pôjdete však i po ceste. Pozor, hrad je otvorený len v nedeľu a štátne sviatky od začiatku apríla do konca októbra.

Castello della Pietraimage
Castello della Pietra
Zdroj: Lovec Hradov
Castello della Pietraimage
Castello della Pietra
Zdroj: Lovec Hradov
Castello della Pietraimage
Castello della Pietra
Zdroj: Lovec Hradov

Castello di Brescia

Ak sa objavíte Brescii, v regióne Lombardia, a budete hľadať najlepší výhľad na mesto, domáci vás jednohlasne pošlú na kopec Cidneo. Dvíha sa nad Brecsiou a jej centrom a na jeho vrchole stojí pevnosť. Na mieste stálo opevnenie už dávno, no zo začiatku nebolo rozľahlé.

Dnes patrí Castello di Brescia k najväčším mestským pevnostiam v Taliansku. Rozlohou skôr pripomína malé kamenné mesto než hrad. Stavať ho začali v 12. storočí. Postupne silnel a menil sa na vojenskú pevnosť. Za to, ako vyzerá v súčasnosti, vďačíme najmä Benátčanom. Tí ho prispôsobili, aby dokázal odolávať delostrelectvu.

Pribudli mohutné hradby či valy. Okrem nich tam nájdete rozsiahle nádvorie, bastióny a vojenské budovy, keďže hrad používali aj ako kasárne. Vždy mu našli využitie, či už vojenské, alebo civilné. Aj preto je dnes v dobrom stave. Dominantou areálu je veža Torre Mirabella, ktorá patrí k najstarším častiam komplexu.

Castello di Brescia je centrom rozľahlého parku, kde sa prejdete v tieni stromov, okolo sôch a k vyhliadkam. Z nich sa otvorí výhľad na Bresciu a okolité kopce. Do parku a k hradu sa dostanete krátkou prechádzkou z centra mesta. Vstup do areálu hradu je bezplatný. Je otvorený každý deň, no otváracie hodiny môžu ovplyvniť podujatia. Do interiéru pevnosti sa dostanete so vstupenkou do jedného z múzeí.

Castello di Bresciaimage
Castello di Brescia
Zdroj: Lovec Hradov
Castello di Bresciaimage
Castello di Brescia
Zdroj: Lovec Hradov
Castello di Bresciaimage
Castello di Brescia
Zdroj: Lovec Hradov

Castello di Soave

Len asi 30 kilometrov východne od Verony, v kopcovitej vinárskej oblasti regiónu Veneto, leží mestečko Soave. Nad jeho historickým centrom sa dvíha krásne zachovaný stredoveký hrad. Už z diaľky ho prezradia hradby, ktoré sa vinú po svahu a obopínajú celé mesto. Castello di Soave postavili v 10. storočí ako obrannú pevnosť. Na slávnejšie dni si musel ešte niekoľko sto rokov počkať do momentu, keď ho ovládol veronský rod della Scala.

Scaligerovci ho výrazne rozšírili a vybudovali mohutné opevnenie. Hrubé múry, cimburie a dominantná hlavná veža mali za úlohu kontrolovať územie a obchodné trasy medzi Veronou a Vicenzou. Stredoveká pevnosť nebola reprezentatívnym sídlom, ale strategickým bodom, o ktorý sa často bojovalo. Hrad prešiel relatívne skoro do súkromného vlastníctva, v ktorom je dodnes.

Nasledovníci dávnych majiteľov ho zrekonštruovali a dobre sa oň starajú, preto ho môžete navštíviť. Interiéry sú jednoduché a hostia menšie výstavy. Dá sa tiež vystúpiť do veže. Z nej sa ukážu impozantné hradby a historické centrum, odkiaľ sa k hradu dostanete pešo za niekoľko minút.

Castello di Soaveimage
Castello di Soave
Zdroj: Lovec Hradov
Castello di Soaveimage
Castello di Soave
Zdroj: Lovec Hradov

Castello di Montorio

Verona nie je len o romantike či Rómeovi a Júlii, ale aj o hradoch a pevnostiach. V meste alebo tesne za jeho hranicami sú to Forte Sofia, Forte San Mattia, Castello Visconteo, Castel San Felice a Castello di Montorio. Práve posledný menovaný, ležiaci pri východnom okraji mesta, stojí za pozornosť najviac.

Ide o rozsiahlu zrúcaninu, ktorej korene siahajú pravdepodobne až do rímskych čias. Tomu, ako vyzerá dnes, vďačíme najmä staviteľom z obdobia stredoveku. Hrad stál na strategickom mieste, odkiaľ bolo možné kontrolovať cesty vedúce do Verony. Práve preto ho postupne posilňovali a rozširovali. Komplex bol rozsiahly. Okrem hradieb zahŕňal aj obytné budovy, veže a hospodárske priestory. Mohutnú pevnosť výrazne formovali Benátčania, ktorí ju upravili, aby odolala modernejším zbraniam. Napokon však hrad zanechali. Už bol ruinou, keď ho v 19. storočí zmenili na delostreleckú batériu.

Pri návšteve sa vám ukážu rozmanité pozostatky z týchto rôznych období. Hrad býva otvorený cez víkendy a sviatky. Z centra Verony sa k nemu dostanete MHD a cca 20-minútovou prechádzkou. Radšej vyrazte autom. Nielenže zaparkujete priamo pod zrúcaninou, ľahšie navštívite i hrady v okolí. Okrem Castella di Soave to môže byť menšia pevnosť Preara. Síce je prístupná iba zvonku, no krásne od nej vidno práve Castello di Montorio.

Castello di Montorioimage
Castello di Montorio
Zdroj: Lovec Hradov
Castello di Montorioimage
Castello di Montorio
Zdroj: Lovec Hradov

Castello di Andraz

Keď sa hovorí o pohorí Dolomity, väčšina si spomenie na lyže a sneh. Oblasť je však atraktívna aj ostatných ročných obdobiach. Očarí prírodou, a tiež hradmi a pevnosťami, ktorými je posiata. Niektoré sú dnes už len ruinami, no mnohé zachránili aspoň do stavu, aby boli prístupné a hostili múzeá.

Napríklad hrad Andraz, ktorý stojí tesne pod priesmykom Falzarego, neďaleko mesta Cortina d’Ampezzo. Už z cesty je neprehliadnuteľný, pretože sa týči na obrovskom skalnatom výbežku. Postavili ho okolo roku 1000. Architektúra sa prispôsobila terénu. Hrad je veľmi úzky, no má masívne múry. Vysoké bralo kedysi obtekala rieka. Dnu sa dalo dostať len cez most, čo zvyšovalo jeho obranyschopnosť. Hrad strážil dôležitú „železnú cestu“. Svoju úlohu splnil, no stratil význam, keď v regióne bohatom na suroviny opadol záujem o ťažbu.

Chátrajúcu stavbu dorazili počas 1. svetovej vojny rakúske sily bombardovaním. Na koniec ešte poslúžila ako stavebný materiál na obnovu neďalekej dediny Castello. Napriek všetkému vítajú pozostatky výnimočného hradu návštevníkov. Otvorený je od konca mája do konca októbra. K hradu sa dostanete krátkou prechádzkou z neďalekého parkoviska. Auto sa vám v oblasti hodí, hrad Andraz môžete spojiť s návštevou Forte Tre Sassi. Ide o pevnosť, ktorú vo výške 2197 m.n.m. postavila rakúska armáda ešte koncom 19. storočia. Cesta k nej nie je namáhavá, a predsa nadchne výhľadom. Pozor, jej múzeum otvára až v júni.

Castello di Andrazimage
Castello di Andraz
Zdroj: Lovec Hradov
Castello di Andrazimage
Castello di Andraz
Zdroj: Lovec Hradov

Castel Gavone

V ešte viac oklieštenom režime býva otvorený hrad, ktorý sa týči nad mestečkom Finale Ligure. Len kúsok od ligúrskeho pobrežia sa dvíhajú zvyšky pevnosti, ktorá kedysi strážila celé údolie. Hrad vznikol v 12. storočí ako sídlo markízov z rodu Del Carretto, významných vládcov oblasti. Urobili z neho reprezentatívne a obranné centrum svojho panstva.

Castel Gavone nebol len pevnosťou. Bol aj symbolom moci, čoho dôkazom je dominantná veža Torre dei Diamanti s kamenným zdobením. Komplex sa postupne rozrastal, poskytoval zázemie šľachte a bránil územie. Lenže jeho slávne dni uťala v 16. storočí Janovská republika, ktorá ovládla oblasť a hrad čiastočne zničila. Odvtedy chátra.

Dnes sa z pôvodného komplexu zachovali najmä múry a ikonická veža. Hrad sa nedávno dočkal obnovy, po ktorej však ostal prístupný len vo vybrané dni počas sprevádzaných prehliadok. Ešteže aspoň prístup k nemu je jednoduchý. Dostanete sa k nemu krátkou prechádzkou z centra Finale Ligure. Nadchne tiež výhľad na ligúrske kopce a more. Naň hľadí i neďaleká pevnosť San Giovanni. Táto obranná štruktúra, postavená španielskou korunou, tiež stojí aspoň za pohľad zvonku.

Castel Gavoneimage
Castel Gavone
Zdroj: Lovec Hradov
Castel Gavoneimage
Castel Gavone
Zdroj: Lovec Hradov

Mühlbacher Klause

Hoci názov naznačuje niečo iné, i tento hrad leží v Taliansku. Postavili ho na severe krajiny, medzi mestami Brixen a Bruneck, a len kúsok od hraníc s Rakúskom. V minulosti, v 13. storočí, bola hranica južnejšie a medzi grófstvami Gorizia a Tirolsko. Tam kde sa údolie prirodzene zužuje medzi horskými svahmi, dala diecéza vybudovať pevnosť.

Obranné múry, strážne veže a brány dokázali priechod úplne zablokovať. To bolo ideálne na obranu, kontrolu obchodných ciest a výber cla. Veľkým pomocníkom obrancov bol terén. Po strmých svahoch po bokoch údolia sa opevnenie obísť nedalo. Napriek tomu pôvodnú stavbu rýchlo zanechali.

O asi 600 metrov ďalej postavili nový komplex. Pevnosť spĺňala predstavy o modernom opevnení 15. storočia. Hrubé kamenné múry pôsobili masívne a odolne. V hradbách a vežiach boli strieľne, ktoré prispôsobili prvým ručným strelným zbraniam. A veruže sa tam aj strieľalo. Naposledy počas francúzskych vojen na začiatku 19. storočia. I táto pevnosť však časom o význam prišla a začala chátrať. Miestni ju využili ako zdroj kameňa, no i tak sa zachovali časti hradieb, brán aj strážnych objektov. Cesta k nim nie je náročná.

Hrad Mühlbacher Klause je ľahko dostupný autom a z parkoviska je to kúsok. Problém môžu byť otváracie hodiny. Dnu môžete ísť len so sprievodcom, a to každý štvrtok od júna do polovice októbra. Stojí však za návštevu hoci iba zvonku, pretože historická kamenná budova zasadená do malebného údolia je nádherná.

Mühlbacher Klauseimage
Mühlbacher Klause
Zdroj: suedtirolerland.it

Castello Savorgnan Di Artegna

Blízko hraníc, akurát tých so Slovinskom, nájdete hrad Castello Savorgnan Di Artegna. Stojí pod hrebeňmi Julských Álp v regióne Friuli Venezia Giulia, asi 30 kilometrov od mesta Udine. Už diaľky je neprehliadnuteľný, pretože ho vybudovali na vysokom skalnom kopci pod Alpami. Jeho história siaha do 13. storočia, keď vznikol ako obranná pevnosť Savorgnanovcov. Mocný šľachtický rod odtiaľ kontroloval obchodné cesty smerujúce k Rakúsku a severným alpským priesmykom.

Neslúžil len na obranu, Castello Savorgnan Di Artegna mal i obytné priestory, hospodárske budovy a cisterny na vodu. Majitelia komplex postupne rozširovali a upravovali. No ani hrubé kamenné múry a strážne veže nevyhrali v boji s prírodou. Hradu sa stali osudnými zemetrasenia. Posledné ho zničilo úplne. To čo na mieste vidíme dnes, je rozsiahla rekonštrukcia. Postupná obnova doslova kameň po kameni s využitím pôvodného materiálu.

V priestoroch hradu je vínotéka a múzeum, ktoré je otvorené cez víkendy aj sviatky. K hradu vedie krátka cesta z centra Artegny. Je mierne strmá, no s výhľadmi za odmenu. Ak by vám nestačili, vedzte, že lokalita, kde sa Castello Savorgnan Di Artegna nachádza, je plná prírodných či historických krás. Za všetky stačí spomenúť jazero Cornino, hrady Gemona, Canussio a Gorizia alebo jaskyne Villanova.

Castello Savorgnan Di Artegnaimage
Castello Savorgnan Di Artegna
Zdroj: Lovec Hradov
Castello Savorgnan Di Artegnaimage
Castello Savorgnan Di Artegna
Zdroj: Lovec Hradov