
V Plovdive pijete kávu na rímskom Odeone, nakupujete nad antickým štadiónom a večer sa stratíte v štvrti Kapana. Toto mesto spája dejiny, umenie aj mestský život.
Prečítajte si autentický text cestovateľky Ivany Grešlíkovej:
Spýtajte sa Bulharov, v ktorom meste by chceli aspoň na chvíľu žiť, a uvidíte, že takmer jednohlasne odpovedia Plovdiv. Nechýbalo veľa, a Plovdiv som si vybrala pre svoj niekoľkoročný život v Bulharsku i ja. Čím je toto mesto natoľko magické, že sa tu chcú usadiť domáci i nomádi?
Plovdiv má silný príbeh. Je to najstaršie mesto v Európe, aj keď sa nám možno vynoria hodiny dejepisu, kde sme sa učili, že sú to Atény.
Mesto je kontinuálne obývane už 6000 rokov, a archeologické nálezy dokazujú, že bolo obývané už pred 8000 rokmi. Dnes môžete obrovský kus tejto histórie zažiť na vlastnej koži pri prechádzkach centrom, v múzeu alebo dokonca obchode známej značky oblečenia.
Plovdiv ako prvé európske hlavné mesto kultúry v Bulharsku
Zdroj: Ivana Grešlíková
Najdlhšia pešia zóna
Meria 1750 metrov, začína sa pri starej pošte a končí sa pri mešite s čajovňou. Nejde o obyčajný dlhý chodník lemovaný obchodmi. Na začiatku ulice Kňaza Alexandra I. sa nachadázajú pozostatky Odeonu z 1. storočia. Dnes je to otvorený priestor, kde sa viete posadiť na kamenný kus dejín a dať si tam kávu alebo zmrzlinu z vedľajšej kaviarne, no kedysi sa sem zmestilo až 350 ľudí.
Odeon z 1. storočia s retro poštou v pozadí
Zdroj: Ivana Grešlíková
Ďalšou zaujímavosťou je, že na projekte pešej zóny pracoval aj český architekt Josef Schnitter, ktorý ju chcel mať až 54 metrov širokú, no vo finále má ulica len 16 metrov do šírky.
Plovdiv je prvým bulharským mestom v histórii, ktoré bolo vyhásené za európske hlavné mesto kultúry. Odrazilo sa to hlavne v renovácii centra, konkrétne v časti pri mestskom úrade a námestí Stefana Stambolova. Vyšperkované historické budový, funkčná fontána, kaviarne okolo. Pohľadnica zo západnej Európy.
Centrum Plovdivu prešlo pred ôsmymi rokmi generálnou úpravou
Zdroj: Ivana Grešlíková
Na konci pešej zóny na vás čaká vstup do ruín štadiónu, ktorý si viete pozrieť za necelé 4 eurá, a k tomu aj 3D prezentáciu o histórii mesta a príbehy o tom, čo sa dialo na dnešnej pešej zóne niekoľko tisícročí dozadu.
Vchod do rímskeho štadióna je sprístupnený verejnosti
Zdroj: Ivana Grešlíková
Čínske tričko z minulosti
Ak už budete kráčať pešou zónou, neváhajte vojsť do obchodu s oblečením. Nie na nákupy, ale pozrieť si zbytky rímskeho štadióna. Priamo pod tričkami z Číny, pod sklenenými vitrínami, uvidíte kamenné sedadlá, ktoré sú súčasťou štadióna, čo sa tiahne pozdĺž pešej zóny.
Staroveké dejiny v obchode s oblečením
Zdroj: Ivana Grešlíková
Podobnou raritou sú aj rímske ruiny v obchodnom komplexe Excelsior. Stačí zísť po pohyblivých schodoch do podzemia.
Rímske ruiny a mešita na pešej zóne
Zdroj: Ivana Grešlíková
Najlepšie je v pasci
Labyrint ulíc, kde nevadí, že sa stratíte. Žiadne bulharské mesto nemá nič podobné ako plovdivská Kapana. V preklade je to pasca, a meno dostala vďaka tomu, že sa v jej labyrintových a mätúcich uliciach v minulosti neraz stratili obchodníci. Cez Plovdiv totiž prechádzali karavany do Istanbulu a v dnešnej Kapane si radi robili zastávku. Na odpočinok, ale aj na nákup.
Kapana je plná galérií a obchodov s handmade výrobkami
Zdroj: Ivana Grešlíková
Dalo sa tu najesť, kúpiť šperky, zbrane, domáce výrobky. Ducha tržnice si zachovali dodnes. Nájdete tu desiatky reštaurácií, malinkých galérií, obchodíkov s vkusnými suvenírmi, hand-made oblečenie, kaviarne… No a grafitti v Kapane – jedny z naj v celom Bulharsku!
Za túto parádnu dnešnú podobu Plovdiv vďačí domácim nadšencom. Ešte do roku 2014 tu bolo vyľudnené parkovisko a útočisko pre ľudí bez domova.
Ak sem zavítate ku koncu augusta, nevynechajte Kapana festival plný hudby a jedla.
Grafitti Kapany je jedno z top v celej krajine
Zdroj: Ivana Grešlíková
Povinná zastávka
Ak by ste sa pozreli na Plovdiv z vtáčej perspektívy, zrejme prvé, čo by ste si všimli, by boli kopce, ktoré sa vynímajú uprostred mesta. Plovdiv ich má presne šesť, hoci v minulosti ich mal o jeden viac. Tie najpopulárnejšie, kam radi chodia na mini-túru turisti aj domáci, sú Nebet Tebe, Bunardžik Tepe a Danilov Tepe.
Pohľad na mesto z Nebet Tepe
Zdroj: Ivana Grešlíková
Na prvom z nich, Nebet Tepe, sa usídlili prví obyvatelia budúceho Plovdivu. Vrch mal strategickú polohu, a to využil trácky kmeň, ktorý územie okupoval tak, že postavil okolo kopca mohutné opevnenie. Renováciu jeho pozostatkov archeológovia dokončili len nedávno, a vrch sprístupnili verejnosti v roku 2025.
Pre mňa je Nebet Tepe povinnou zastávkou zakaždým, keď cestujem do Plovdivu. Vrch má tie naj výhľady na mesto (aj to je dôvod, prečo sa tu oslavuje Silvester), dýcha históriou, a už len výstup naň, s prechádzkou po historickej štvrti mesta, je zážitok sám o sebe. Veľmi odporúčam!
Zakopaný poklad
Dnes je to už plovdivská legenda, a ktovie, koľko z nej je pravdy, no príbeh hovorí o tom, ako raz jeden miestny okopával vo vlastnej záhradke zemiaky, keď v tom narazil na kamenné sedadlo antického amfiteátru. Poctivo to nahlásil, na pozemok sa mu nahrnuli archeológovia, miestni zastupitelia, a muž prišiel aj o dom, aj o zemiaky.
Vysťahovali ho aj s niekoľkými susedmi, aby mohli započať archeologický výskum, z ktorého na záver zistili, že pán žil na starovekom amfiteátri, kde sa v 1. stotorčí, kedy bol plne funkčný, mohlo posadiť až 7000 divákov.
Amfiteáter našli údajne pri kopaní zemiakov
Zdroj: Ivana Grešlíková
Dnes je amfiteáter plne obsadený počas letných koncertov, aj keď časť z pôvodných 7000 sedadile chýba. V lete sa tu hrá jazz, rock aj klasika. Počas jednej mojej návštevy som si vypočula skúšku symfonického orchestra pred večerným koncertom, a bolo to niečo neskutočne! Akustika sa nedá porovnať ani s najlepším indoorovým štadiónom.
Okrem koncertov si viete amfiteáter užiť aj počas dňa, kedy je sprístupnený verejnosti za symbolický poplatok.
Klasika s efektmi
Centrálny park v Plovdive, ktorý je mimochodom perfektne udržiavaný, láka na svoju letnú atrakciu – spievajúcu fontánu, ktorá počas svetelnej šou hrá klasickú hudbu. Celé to trvá približne 15 minút, no stojí zato počkať si na ňu.
Park cára Simeona po letnej búrke
Zdroj: Ivana Grešlíková
Počas dňa je park ideálne útočisko pred horúcim slnkom, a ak ste tu s deťmi, tak sa tu môžu zabaviť na dvoch ihriskách, pre tých najmenších i starších. Park je plný starých líp, gaštanov, platanov a lavičiek pod nimi.
Ak sa vám neujde miesto, sú tu vykosené trávniky a k tomu aj fontánky s pitnou vodou.
Zabudnutá mozaika
Keď som videla budovu Biskupskej baziliky z diaľky prvýkrát, myslela som, že ide o nejaký industriálny komplex. Striedme steny, jednoduchý exteriér. Až pri prvej návšteve baziliky som neveriacky krútila hlavou.
Exteriér baziliky maskuje jej veľkolepé vnútro
Zdroj: Ivana Grešlíková
Ako je možné, že tento bývalý chrám zo 4. storočia bol ukrytý pred očami miestnych i turistov až do roku 2017? Verím, že k tomu prispel aj fakt, že mesto Plovdiv bolo v roku 2014 vyhlásené za Európske hlavné mesto kultúry roku 2019, práce na rekonštrukcii tak museli nabrať rýchlejšie tempo.
Pozostatky stavby našli archeológovia náhodne pred vyše štyridsiatimi rokmi. Chrám odhaľovali veľmi pomaly, za dvadsať rokov mali hotovú len polovicu. Rozmery chrámu im nedali inú možnosť. Bazilika je dlhá 83 metrov a široká 36 metrov.
Zreštaurovaná mozaika čakala na odhalenie vyše 40 rokov od jej objavenia
Zdroj: Ivana Grešlíková
V súčasnosti je z nej ultra moderná zreknštruovaná stavba, kde sa viete vďaka mulltimediálnym technológiám presunúť do minulosti. Nič podobné inde v Bulharsku nezažijete.
Plovdiv jednoducho vie, ako na to. Zamilujete si ho po prvej návšteve, a je jedno, či sem prídete sólo, v páre alebo s rodinou. Toto mesto je pre všetkých.
O autorke
Ivana Grešlíková je na cestách od roku 2006. Dlhodobo žila v Ázii, jej aktuálnou základňou je Bulharsko. Bloguje na ivanagreslikova.com. Autorka knihy cestopisov U vás zjem všetko, kde sa venuje menej diskutovaným témam populárnych destinácií. Jej cesty môžete sledovať na Instagrame alebo Facebooku.