78. deň: USA predložili Iránu tvrdé podmienky. Teherán hovorí o patovej situácii

Konflikt na Blízkom východe trvá 78 dní.   Čítajte viac 77. deň: Irán si pýta poplatky za Hormuz: Európske lode rokujú o preplávaní zablokovanou úžinou

21:09 Americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth vyzval Irán, aby uzavrel mierovú dohodu so Spojenými štátmi, inak mu hrozí zničenie. Vyjadril sa tak krátko po telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Čítajte viac Trump pritvrdil: Iránu dochádza čas a mal by sa poponáhľať, inak z neho nič neostane

19:48 Spojené štáty stanovili päť kľúčových podmienok na dosiahnutie dohody o ukončení vojny s Teheránom, avšak podľa iránskych médií v nich Washington Teheránu neposkytol žiadne ústupky. Iránska agentúra Fárs priniesla informáciu, že Washington Teheránu odoslal päťbodový návrh, v ktorom požadujú, aby Irán v budúcnosti prevádzkoval iba jedno jadrové zariadenie a odovzdal svoje zásoby vysoko obohateného uránu Spojeným štátom.

USA tiež odmietajú uvoľniť „čo i len štvrtinu“ iránskych zmrazených aktív v zahraničí alebo zaplatiť reparácie za škody spôsobené Iránu počas vojny, ktorá vypukla 28. februára.

Irán naopak požaduje ukončenie vojenských operácií na všetkých frontoch, vrátane izraelskej ofenzívy v Libanone, ako aj zastavenie námornej blokády iránskych prístavov zo strany USA, ktorá trvá od 13. apríla. Zároveň vyzval na zrušenie všetkých sankcií zo strany USA a na uvoľnenie iránskych aktív zmrazených v zahraničí. Kľúčovou podmienkou je aj „uznanie suverenity Iránu nad Hormuzským prielivom“.

„Spojené štáty, ktoré neponúkajú žiadne konkrétne ústupky, chcú dosiahnuť ústupky, ktoré sa im nepodarilo presadiť počas vojny, čo povedie k patovej situácii v rokovaniach,“ skonštatovala iránska agentúra Mers.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok vyhlásil, že Teherán od Washingtonu dostal správy o ochote pokračovať v mierových rokovaniach. Zdôraznil však, že iránski predstavitelia nedôverujú Spojeným štátom a rokovať s nimi budú len v prípade, ak to budú myslieť vážne. (tasr, afp)

19:06 Izrael zaútočil v nedeľu na východ a juh Libanonu, uviedli štátne médiá Bejrútu. Došlo k tomu napriek tomu, že Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh v piatok predĺžili prímerie o 45 dní.

Dva izraelské útoky zasiahli mesto Sohmor v údolí Bikáa na východe Libanonu, uviedla štátna tlačová agentúra NNA a doplnila, že k ďalším úderom došlo aj v oblastiach na juhu krajiny.

Izraelské útoky si od začiatku konfliktu vyžiadali viac ako 2000 obetí v Libanone, pričom 400 z nich zahynulo po uzavretí prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 17. apríla, ozrejmili tamojšie orgány. Najnovší útok prišiel zároveň po treťom kole rokovaní Izraela a Libanonu vo Washingtone, kde krajiny súhlasili s predĺžením prímeria o 45 dní.

Hizballáh, podporovaný Iránom, opakovane odsúdil rokovania s Izraelom. „Priame rokovania, ktoré absolvovali libanonské úrady s izraelským nepriateľom, ich… zaviedli do slepej uličky, ktorá smeruje len k jednému ústupku za druhým,“ vyhlásil v nedeľu predstaviteľ Hizballáhu. „Nikto nie je schopný splniť to, čo chce nepriateľ, najmä pokiaľ ide o otázku odzbrojenia odporu,“ povedal a dodal, že úrady dostávajú krajinu do „veľkých ťažkostí“.

Libanonský minister hospodárstva Amer Bisat v rozhovore pre portál Al-Džazíra uviedol, že krajina prišla o približne dve miliardy dolárov pre izraelské útoky. „Vnímame viacero výziev. Jednou z nich je samotný ekonomický dopad – ľudia prichádzajú o prácu, farmy neprodukujú, výrobné podniky sa zatvárajú a turisti neprichádzajú,“ ozrejmil. „Odhadujeme, že počas vojny sme stratili pravdepodobne dve miliardy dolárov, čo predstavuje asi sedem percent HDP,“ dodal podľa televízie SkyNews. (afp, tasr)

15:19 Hlavný iránsky vyjednávač a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf bol poverený dohľadom nad vzťahmi s Čínou, uviedli iránske médiá v nedeľu.

„Mohammad Báker Kálíbáf bol nedávno vymenovaný za osobitného zástupcu Iránskej islamskej republiky pre záležitosti týkajúce sa Číny… a bude koordinovať rôzne oblasti vzájomných vzťahov,“ informovala tlačová agentúra Tasním s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Správu potvrdili aj ďalšie médiá.

Predseda parlamentu bude zastupovať Irán na základe návrhu prezidenta Masúda Pezeškijána a rozhodnutie schválil aj najvyšší vodca krajiny Modžtabá Chameneí, uvádza Tasním. Ďalšia iránska agentúra vysvetlila, že podobnú funkciu zastával aj bývalý tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání, ktorý zahynul pri americko-izraelských útokoch 17. apríla.

Irán v uplynulých dňoch povolil viacerým čínskym lodiam preplávať cez strategický Hormuzský prieliv, ktorý je od začiatku vojny na Blízkom východe vo veľkej miery uzavretý. Revolučné gardy ozrejmili, že lode preplávali „po dohode o iránskych riadiacich protokoloch“. (afp, tasr)

8:13 Irán v utorok znovu otvorí svoj akciový trh, ktorý bol uzavretý, keď Spojené štáty a Izrael na konci februára na Irán vojensky zaútočili. S odvolaním sa na predstaviteľov burzy to dnes uviedla iránska tlačová agentúra IRNA.

„Pozastavenie činnosti akciového trhu od začiatku vojny malo za cieľ chrániť majetok akcionárov, zabrániť panickému obchodovaniu a umožniť transparentnejšie podmienky pre tvorbu cien,“ uviedol zástupca dozorného orgánu prevádzkovateľa burzy Hamíd Járí. „Teraz, po znovuotvorení akciového trhu, dôjde k plnému obnoveniu všetkých sektorov kapitálového trhu,“ dodal.

Najväčší akciový trh v Iráne je v metropole Teherán. Tamojšia burza bola založená v roku 1967 a obchoduje sa na nej s akciami firiem z automobilového, telekomunikačného alebo ťažobného sektora, akcie tam ale majú napríklad aj banky či poisťovne. Hlavný index v posledných rokoch nominálne výrazne posilnil, vplyv má však vysoká inflácia a znehodnocovanie iránskej meny. (irna, čtk)