Prehrať vojnu sa v Rusku neodpúšťa. Môže sa nájsť niekto, kto by chcel odstrániť Putina?

Mnohí ruskí pozorovatelia tvrdia, že Vladimir Putin stráca kontrolu nad vývojom a pýtajú sa, kto a čo príde po ňom, upozornil analytik Juraj Mesík.  

V akom stave sa nachádza Rusko v piatom roku vojny proti Ukrajine?

V zhoršujúcej sa vojenskej, hospodárskej i morálnej situácii. Jeho ekonomika je v prvom štvrťroku 2026 už v strmom páde. Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu klesla v prvom kvartáli o dve percentá, pričom exilový ruský ekonóm Vjačeslav Širjajev odhaduje pád ekonomiky o 6 % – 8%. Veľmi veľa dôležitých údajov o ruskej ekonomike je už dávno hlboko utajených, iné si úrady takpovediac vycuciavajú z prsta, respektíve ich cielene maľujú naružovo. Preto ten rozptyl v odhade od 6 do 8 percent. Dramaticky sa znižuje výber daní.

Konkrétne?

Napríklad príjem z DPH za prvé dva mesiace tohto roku klesol medziročne až o 56 percent. Daňové príjmy od veľkých firiem padli za dva mesiace o 49,5%. To je šialený pád… V posledných týždňoch štátnej kase trochu pomohli zvýšené ceny ropy ako dôsledok vojny proti Iránu a zatvorenia Hormuzskeho prielivu. Zvýšené zisky z predaja tejto suroviny však ani zďaleka nedokážu zabrániť ekonomickému prepadu. V Rusku sa nedá hovoriť ani o dobrom vývoji zamestnanosti.

Prečo?

Firmy začínajú prepúšťať. Často sa už problémy neriešia len zaužívaným prechodom na štvordňový alebo trojdňový pracovný týždeň, prípadne dlhými neplatenými dovolenkami, len aby nemuseli dávať ľuďom výpoveď zo zamestnania. Ďalšia vec je, že Rusi čoraz viac šetria na nákupoch. Aj vtedy, keď si vyberajú do nákupného košíka potraviny. Pochopiteľne, že slabšia kúpyschopnosť obyvateľstva vedie k nižším príjmom z DPH.

Spomenuli ste, že z pohľadu Moskvy to nevyzerá dobre ani v prípade vojny.

Pripomeňme, že vo februári 2022 Rusi a aj mnohé západné masmédiá pod dlhodobým vplyvom ruskej propagandy očakávali, že dobytie Kyjeva je otázkou niekoľkých dní, možno dvoch týždňov. Realita je taká, že sa nachádzame v piatom roku vojny. V uplynulých mesiacoch ruský postup do vnútrozemia Ukrajiny prebiehal rýchlosťou niekoľko stoviek štvorcových kilometrov za mesiac za cenu denných strát najmenej tisíc zabitých a ťažko zranených vojakov. V poslednom čase dokonca začali strácať časti dobytého územia. Niektorí ruskí pozorovatelia dnešnú situáciu prirovnávajú k roku 1917, keď Rusi ešte uskutočnili Kerenského ofenzívu (posledný veľký útok cárskeho Ruska v prvej svetovej vojne, poz. red.), ale už im to nijako nepomohlo.

Hovoríte o pozorovateľoch žijúcich v exile? Tí by však mohli poskytovať skreslený pohľad…

Nie, hovorím o vojnových blogeroch žijúcich v Rusku – o takzvaných Z-vojenkoroch, propagandistoch, ktorí fanaticky podporujú inváziu a pravidelne ju komentujú. Niektorí z nich varujú, že front by sa mohol zrútiť na ruskej strane. Ich názory nepochybne nezvyšujú morálku stúpencov vojny. Nejde pritom o žiadne panické nálady, ale o triezve hodnotenie vývoja. S rastom počtu ukrajinských dronov a ich čoraz väčšou schopnosťou zasiahnuť vzdialené ciele sa napríklad stáva celkom reálne prerezať všetky dopravné spojenia Ruska s okupovaným Krymom. Nie je k tomu ani potrebné vyhodiť do vzduchu ilegálne postavený Krymský most a zničiť nákladné prístavy na okupovanom polostrove. Stačí, aby ukrajinské drony začali systematicky ničiť všetky lokomotívy na ruských železniciach do hĺbky 250 – 300 km južne od línie Briansk – Voronež – Volgograd. Ruská logistika stojí na železnici a k jej paralýze stačí zničiťs dronmi odhadom tisíc až dvetisíc lokomotív. Každá lokomotíva je pritom absolútne legitímny cieľ a ruské železnice sú v takom zúfalom ekonomickom stave, že nahrádzať drahé lokomotívy nie je šanca. Bez zásobovania muníciou, palivom a potravinami sa ruská okupácia Krymu zosype.

Čítajte viac Putin: Otestovali sme Satan 2. Je to najsilnejšia raketa. Experti o nej aj pochybujú

Dá sa stále hovoriť o neotrasiteľnej pozícii šéfa Kremľa alebo by sa Vladimir Putin mohol obávať rizika nejakej vzbury? Zrejme nie bežných občanov, ale skôr bohatých ľudí, prípadne významných predstaviteľov armády. Alebo táto otázka vyznieva konšpiračne?

Putin je len stelesnenie ruskej agresie, skutočným problémom Ruska nie je Putin, ale Rusi – národ, ktorého generácie sú nakazené veľmocenským šovinizmom a militarizmom, čím už stáročia kompenzujú hlboký komplex menejcennosti pred Európou a vyspelým svetom. Treba vidieť každoročné vojenské prehliadky organizované materskými škôlkami po celom Rusku. Je to strašné vymývanie detských hlavičiek militaristickým štátom. Každý kto chce, si nájde videozáznamy na YouTube, len veľa Slovákov to jednoducho nechce vidieť, lebo sa chcú v duchu ďalej chýliť „k tomu tam dubisku”, ako to chcel kedysi Ján Kollár, ktorý pritom v Rusku nikdy nebol a celé si ho vysníval. Ale poďme k vašej otázke: Putin evidentne žije v strachu. Je to možné usudzovať podľa jeho správania. Veľa času totiž trávi v bunkroch, ironicky ho prezývajú „bunkerný dedo“. Aby 9. mája vyšiel na chvíľu na Červené námestie, musel mu jeho „priateľ Donald“ vybaviť u prezidenta Volodymyra Zelenského prísľub, že Ukrajinci ten deň neudrú na Moskvu. Hovorí sa, že pri svojom paláci v Gelendžiku v Krasnodarskom kraji pri Čiernom mori má k dispozícii kryt, ktorý má šestnásť poschodí pod zemou. Jedno ohrozenie Putina sme už videli. Bolo to v lete 2023, keď sa šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin a jeho žoldniermi vydali na pochod na Moskvu. Prigožina v Rostove na Done masy Rusov vítali ako osloboditeľa, cestou na sever kolóna jeho ozbrojencov prešla okolo miliónového mesta Voronež bez toho, aby sa jej ktokoľvek postavil do cesty. Zastavil sa sám približne 200 kilometrov pred Moskvou. Prigožinov pochod ukázal, že hrozba pre Putina môže vzísť zospodu ozbrojených síl. Pochopiteľne, že jeho aparát sa podobným rizikám snaží všemožne predísť.

Ako?

Putinov režim systematicky odstavuje akýchkoľvek populárnych generálov. Respektíve takých, ktorí by vyjadrili nezávislé názory. Kompetentných nahrádzajú absolútne lojálnymi. Tých podozrivých odvelia „do závetria” alebo zatvoria za mreže. Príkladom je generálmajor Ivan Popov, ktorý pred tromi rokmi kritizoval velenie armády. V máji 2025 ho odsúdili na päť rokov väzenia. Údajne za korupciu, čo je úplne smiešne, pretože po uši skorumpovaní sú všetci ruskí generáli, väčšina dôstojníkov vrátane tých, čo si nechávajú vyplácať peniaze zo žoldu vojakov za to, že ich nepošlú na „mäsné šturmy”. Nechceš do samovražedného útoku na ukrajinské pozície so stratami na úrovni 90 percent? Tak plať! O prípadnej snahe odstrániť Putina sa špekuluje aj v spojitosti s prostredím bývalého ministra obrany Sergeja Šojgua. Dôvod je ten, že všetci jeho námestníci boli odstránení z funkcií, viacerí skončili za mrežami. Narastá pritom nespokojnosť aj medzi oligarchami.

Čítajte viac Pochopil Putin, že vojnu proti Ukrajine nevyhráva? Šéf Kremľa Európu aj troluje

Čo im prekáža?

Je to uzučká vrstva najbohatších Rusov. Vojna ich obrala o ekonomické perspektívy; luxusné jachty a vily, ktoré vlastnia po celom svete, im západné štáty konfiškovali, respektíve k nim nemajú prístup. Nemôžu si užívať sladký život v Londýne, Paríži či New Yorku, na ktorý si zvykli, musia sedieť v Moskve – a to len pre Putinovu vojnu. Dokonca počúvajú hlasy, že by mali začať podporovať vojnu z vlastných peňazí. Napríklad šéfka hornej komory parlamentu Valentina Matvijenková nedávno vyzvala najbohatšieho Rusa Alexeja Mordašova, aby vrátil späť do Ruska bohatstvo, ktoré vyviezol do zahraničia. Všetci už vidia, že vojna je neúspešná a zdrojov nespokojnosti je čoraz viac: narastajúca bieda, masové odpájanie internetu, bankrot malých aj veľkých firiem, státisíce čerstvých hrobov po celom Rusku, nekonečné boje o ukrajinské dedinky a mestečká na Donbase namiesto víťazných pochodov po Kyjeve, Charkove a Odese. A treba upozorniť, že Rusi dokážu svojim cárom odpustiť čokoľvek, len nie prehranú vojnu… Za to ich vedia odstrániť. Ako dôkaz môže slúžiť osud cára Mikuláša II. a jeho rodiny. V lete 1918 ich všetkých vrátane malých detí postrieľali. Prehrať vojnu sa v Rusku neodpúšťa.

Vráťme sa k ekonomike.

Už sme spomenuli oficiálny pád ekonomiky v prvom kvartáli roku 2026 o dve percentá a odhad Širjajeva, že skutočný pád je šesťpercentný až osempercentný. V hlbokej kríze sú celé odvetvia hospodárstva, napríklad stavebníctvo o od neho závislá výroba cementu a čierna metalurgia. Do priepasti sa prepadla výroba automobilov. Ruské automobilky stoja alebo idú na zlomok výkonu, pretože naraz zápasia s poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva a s konkurenciou lacných čínskych áut. Mestu Togliatti, kde žije 700-tisíc ľudí a až 110-tisíc z nich pracuje v automobilovom priemysle,takzvanému monogorodu, teda mestu závislom na jedinom odvetví, čiže na výrobe automobilov, hrozí osud Kuzbasu – čiernouhoľného regiónu, kde zatvárajú desiatky baní a krachujú banské firmy. Aj pri ich krachu hrá rolu Čína.

Ako?

Konkrétne je to pokles čínskeho dovozu uhlia z Ruska. To sa priamo premieta do krízy železníc, pretože padá objem nákladnej dopravy na železniciach. Ruské železničné dráhy sú najväčší zamestnávateľ v Rusku s 700-tisíc pracovníkmi. Už prepúšťajú ľudí z práce. Zanikajú, bankrotujú malé i stredné firmy, čo vedie k ďalším výpadkom štátu pri výbere daní. A súčasne s poklesom príjmov štátu stúpajú náklady na vojnu. Už v prvých štyroch mesiacoch tohto roku dosiahol deficit štátneho rozpočtu 6 biliónov rubľov, čiže 6 000 miliárd rubľov, teda skoro toľko, ako za celý rok 2025! A to je len deficit tzv. federálneho rozpočtu – k nemu treba pripočítať biliónové deficity regionálnych rozpočtov, ktoré si na prevádzku požičiavajú v bankách, biliónové deficity štátnych firiem a dôchodkových fondov. Ekonóm Širjajev odhaduje, že do konca roka dosiahne celkový deficit verejných zdrojov 20 biliónov rubľov, teda viac ako 230 miliárd eur. To je gigantická suma a pritom vôbec nezahŕňa rýchlo pribúdajúce nezaplatiteľné dlhy súkromných firiem, ktoré následne hrozia masovým bankrotom bánk.

Hovorí sa o o tom, že invázia by mala stáť Putina čoraz viac peňazí. Prečo?

Nepredstavujte si to tak, že armáda potrebuje iba nakupovať zbrane, muníciu, výstroj pre vojakov. Väčšina Rusov ktorí dnes bojujú proti Ukrajincom, sú žoldnieri. Muži, ktorí podpísali kontrakt s ministerstvom obrany, za čo dostávajú peniaze. Aby ich štát zlanáril do ozbrojených síl, musí im ponúknuť na ruské pomery veľmi vysoké vstupné bonusy. Aktuálne na úrovni 2 miliónov až 4 miliónov rubľov (čo je 23 000 až 46 000 eur) a oveľa vyšší príjem v porovnaní s tým, čo predtým zarábali. Práve z týchto peňazí ich potom žmýkajú dôstojníci výmenou za to, že ich nepošlú do útoku na smrť. Tým ale náklady na každého „kontraktnika“ nekončia: po zverbovaní je ich každý deň 1000 až 1200 zabitých alebo zmrzačených.

Aké finančné bremeno spôsobujú štátu?

Ich pozostalým a invalidom sa Kremeľ zaviazal vyplácať veľké peniaze. Súčasťou náboru je nielen vysoký žold, ale aj sľub, že kto padne na fronte, tak jeho príbuzní dostanú rozličné výhody, finančné bonusy. To sú tiež rádovo desiatky tisíc eur (po zabití vojaka je príspevok na federálnej úrovni 5 miliónov rubľov, čo je v prepočte viac ako 57-tisíc eur, a k tomu treba prirátať 2 milióny rubľov od regionálnych vlád a ešte poistné). A zdôrazňujem, že všetky tieto sumy treba násobiť počtom Rusov zabitých a zmrzačených každý mesiac, čo býva dokopy 30-tisíc mužov. Smrťou tzv. kontraktnika sa personálne náklady na vojnu stále nekončia. Štát totiž potom ešte poskytuje pravidelný mesačný príspevok členom rodiny po zabitom (okolo 250 eur, poz. red.). Medzi výhody za nájomné zabíjanie Ukrajincov patrí aj prednostné prijímanie menej schopných detí žoldnierov na vysoké školy, prípadne im štát ešte aj financuje náklady na vysokoškolské štúdium, za ktoré Rusi na rozdiel od nás platia veľké peniaze.

V Rusku sa hovorí o fenoméne takzvaných čiernych vdov. Pristavme sa pri nich.

V tom všetkom, o čom sme práve hovorili, sa výborne zorientovala časť podnikavých Rusiek, ktoré zistili, ako na rýchlo a výdatne zbohatnúť. Funguje to tak, že si vyhliadnu nejakého menej úspešného muža, presvedčia ho o svojej láske, zmanipulujú ho k svadbe a potom k tomu, aby podpísal kontrakt s armádou. Alebo sa zavesia rovno na už zverbovaného a cestou na vojnu si ho vezmú, čím sa stávajú právoplatnými dedičkami. Keď ide všetko podľa zákonov štatistiky, v priebehu pár mesiacov sa podnikavá dáma stáva vdovou a dedičkou pohrebného a ďalších benefitov manželstva s „hrdinom špeciálnej vojenskej operácie”. Často to vytvára konflikty s ostatnými pozostalými, ktorí sa po smrti vojaka dozvedia, že ich syn či otec sa pred odchodom na front oženil s neznámou ženou. Právna pozícia týchto vdov je ale pevnejšia, naviac sa vedia v situácii šikovne a svižne pohybovať. Keď ide všetko hladko, o pol roka sa môže čierna vdova znovu úspešne „zamilovať” do ďalšieho naivného chlapíka a celý cyklus sa opakuje…

Čítajte viac Na Rusov padá ropný dážď, Putinova vojna ich bolí čoraz viac. Hrozí im po útokoch Zelenského ekologická katastrofa?

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou už nie je len o útokoch proti napadnutému štátu. Čo znamená ukrajinský revanš pre Rusov?

Napríklad nielen straty z poklesu predaja ropy, ale aj obrovské náklady na obnovu energetickej a priemyselnej infraštruktúry.

Prognózy tohtoročné hospodárskeho rastu Ruska sa zmenšili len na 0,5 %. Dá sa hovoriť o tom, že pokiaľ trvá vojna, tak sa nepodarí naštartovať ekonomika?

Ako som povedal, už v prvom kvartáli tohto roku došlo k pádu ruskej ekonomiky. Ne k spomaleniu rastu, ale k jej výraznému pádu. Akékoľvek predstavy o raste ruskej ekonomiky v roku 2026 sú len z ríše kremeľskej propagandy, nič viac. Mladším prezradím, že podľa propagandy z Kremľa v ktorej vyrastala moja generácia, sme už určite posledné dve dsaťročia mali všetci žiť v komunizme. To hovoril vedecký komunizmus, z ktorého sme museli mať štátnicu na vysokej škole… Ale späť do reality: Predstava o hospodárskom raste počas vojny sa opierala o to, že na začiatku tejto vojny sa začalo nalievať do zbrojárstva a celej ekonomiky veľa financií z úspor štátu. Kremeľ sa pripravoval na inváziu približne dvadsať rokov v období vysokých cien za ropu. Nahromadil stovky miliárd dolárov z predaja ropy a plynu. Vytvoril si bohatú vojnovú truhlicu, ako sa tomu vravelo v stredoveku. Po vypuknutí vojny proti Ukrajine sa tieto úspory naliali do ekonomiky a vznikol dočasný boom efekt. Za štyri roky vojny sa však zdroje vyčerpali. Nedostatok peňazí má za následok napríklad aj to, že Rusku absolútne chýbajú zdroje na investície. Počnúc zanedbávanou údržbou v komunálnej sfére, končiac deficitom rubľov na modernizáciu strojárenských alebo chemických podnikov, kde sa výrobné nástroje opotrebúvajú aj bez úderov ukrajinských dronov spaľujúcich ruské rafinérie, ropné terminály, prečerpávacie stanice a chemické továrne Veľa priemyselných podnikov čelí výraznému poklesu ziskov alebo sa prepadli do červených čísel. V januári sumárne klesli zisky všetkých firiem v Rusku až o 30 %. Vo februári padli zisky firiem u o 38,5 %.

Mohli by si požičať peniaze na nevyhnutnú modernizáciu.

Úvery sú veľmi drahé. Centrálna banka síce znížila najnovšie základnú úrokovú sadzbu na 14,5 %, ale komerčné úroky sú okolo 20 %. Snaží sa tak brzdiť vysokú infláciu, teda rýchle znehodnocovanie úspor tých Rusov, ktorí nejaké úspory majú. Spotrebiteľské pôžičky sú ešte drahšie. Ktorý zodpovedný šéf firmy požiada o úver, keď vie, že komerčná banka mu dá dvadsaťpercentný úrok? Pre tie firmy, ktoré ešte majú peniaze, je oveľa výhodnejšie „sušiť“ ich na účtoch, kde im z nich plynú úroky vysoko prevyšujúce ich ročné zisky z podnikania. Niektoré podniky si berú aj drahé pôžičky, ale nie na investovanie, ale aby z nich splácali predchádzajúce úvery. Je to len predlžovanie ich agónie. Robievajú to v nádeji, že ich štát oddlží. Kedysi sa takáto pomoc vyskytovala často, ale teraz ministerstvo financií nemá peniaze nazvyš, lebo ich požiera vojna.

Zrejme nielen ruskí generáli, ale aj radoví Rusi sú zaskočení, že vojna sa ešte neskončila. A samozrejme, že tak, ako si predstavovali.

A čo je na tom prekvapivé? Desaťročia sme počúvali o sile a neporaziteľnosti sovietskej a potom ruskej armády, ale realita je úplne iná. Rusko technologicky po celé dejiny zaostávalo za západnými štátmi, kratučká výnimka existovala pätnásť až dvadsať rokov po vojne, keď zajali a do Ruska odvliekli stovky nemeckých raketových vedcov a inžinierov a dokumentáciu nemeckého raketového programu. To umožnilo Sovietskemu zväzu dosiahnuť niekoľko prvenstiev v kozmických letoch. Táto éra ale skončila americkým programom Apollo v tom istom čase, keď nemeckí zajatci vymreli alebo boli prepustení zo zajatia. Odvtedy sovietsky a dnes ruský vesmírny program žije už len z minulej slávy: Rusi stále vypúšťajú na obežnú dráhu rakety a satelity, ale sú to všetko modely rakiet vyvinutých v šesťdesiatych, nanajvýš v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Ironicky sa vás však opýtam, čo by ste očakávali od štátu, ktorý nikdy nedokázal vyrábať kvalitné autá, a tie, ktoré vyrábal boli výlučne modely a technológie importované zo zahraničia, napríklad z Talianska a predtým z USA?Rusko má v bojoch nad Ukrajincami síce početnú prevahu v ľudskej sile, ale tí túto nevýhodu efektívne kompenzujú inováciami svojich zbraní, v čom často predbiehajú agresora. Dôkazom sú ukrajinské drony aj rakety, ktoré dokážu prenikať stovky kilometrov do ruského vnútrozemia a spôsobiť ťažké škody. Keď Rusi dosahujú nejaké úspechy na bojisku, je to hlavne vďaka tomu, že posielajú takmer na istú smrť veľa svojich mužov. Je to odveká súčasť ruských vojenských dejín, pretože život človeka v Rusku nikdy nemal cenu.

Pristavme sa ešte pri nálade medzi Rusmi, mám na mysli ich vnímanie vojny proti Ukrajine. Je vidieť, že začínajú byť viac odvážni.

To, čo bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi takmer nepredstaviteľné, je teraz skutočnosťou. Ruský bloger Iľja Remeslo sa nedávno pustil do ostrej kritiky Putina, zavreli ho na psychiatrickej klinike, ale zakrátko ho prepustili a on opäť používa ostré slová na adresu šéfa Kremľa. Naznačuje to, že niečo sa deje v Rusku vrátane toho, že ľudia podobní ako Remeslo majú takzvanú „kryšu“, teda krytie chrbta z vysokého štátneho aparátu. Pochopiteľne, že to nie je Putin. Podobný rozruch vyvolala nedávno populárna módna influencerka Viktoria Bonja, ktorá sa na sociálnej sieti odvážila nebývalým spôsobom obuť do Putinovho režimu. Jej vystúpenie malo viac ako 20 miliónov pozretí! A napriek tomu zostáva na slobode. Pred polrokom by Remeslo aj Bonja za zlomok toho, čo narozprávali, dostali pár rokov natvrdo, nikto by ani nemrkol. A teraz nič! Ako si to vysvetliť? Časť bezpečnostného aparátu rezignovala na takého prejavy kritiky? Existuje nejednotnosť na vysokých poschodiach moci? Niekto musí držať nad kritikmi ochrannú ruku. A po týchto ostrých výrokoch nastal ešte jeden posun.

O čo ide?

Niektorí ľudia v Rusku si zjavne povedali, že keď si to smú dovoliť Remeslo alebo Bonja, tak to môžu urobiť aj oni. Objavujú sa videonahrávky žien po celej krajine, v ktorých už počuť výčitky adresované Putinovi. Už to nie sú tie prosebné „videoobraščenia k Vladimiru Vladimirovičovi“, kde ho skupinky žien skoro na kolenách prosia, aby im pomohol s nejakým sociálnym problém, s mostom, čo sa rozpadáva, so školou či s poliklinikou. Mimochodom, robia skoro výlučne len ženy, lebo muži ticho sedia v strachu – boja sa, že keby si otvorili ústa, prišli by si po nich a odviedli ich do armády. Zaznievajú už výčitky žien so zvýšeným hlasom, že ich ohrozujú drony, nikde nie sú protiletecké kryty a pomoci sa doteraz od nikoho nedočkali. Rusko sa mení o to viac, ako mu čoraz viac škodí vojna proti Ukrajine, ktorú rozpútal Putin. So zväčšujúcou sa nespokojnosťou sa jeho postavenie môže jedine oslabovať. Mnohí ruskí pozorovatelia otvorene hovoria, že Putin stráca kontrolu nad vývojom a kladú si otázku kto a hlavne čo príde po ňom. Uchopí moc nejaký nový diktátor? Prepadne sa krajina do „smuty“ – do obdobia chaosu a kriminálneho násilia? Do občianskej vojny? Rozpadne sa Rusko tak ako pred 35 rokmi Sovietsky zväz? Všetky tieto otázky by si mali klásť aj európske elity, lebo ak niečo o Rusku vieme, tak to, že čo príde, nebude ani demokracia ani mierumilovná spoločnosť.

Čítajte viac Trump, Ukrajina a ruská vojna. Úplne neschopná Európa zachraňuje, čo sa dá, tvrdí analytik

Ešte jedna lingvistická otázka. Pred začiatkom rozhovoru ste ma upozornili, že dôsledne používate výraz Kyjiv. Píšem však zakaždým spisovné označenie cudzích miest. Preto napriek vášmu nesúhlasu ponechávam vo vašich odpovediach slovenské slovo Kyjev. Prečo presadzujete Kyjiv?

Ukrajinci volajú svoje hlavné mesto Kyjiv a my Slováci by sme to mali rešpektovať. Rakúšania ani Nemci nenazývajú naše hlavné mesto Pressburg, ani Maďari ho nevolajú Poszony. Rovnako nehovoria Kaschau či Kassa o Košiciach. Ani pri Banskej Bystrici nepoužívajú meno Neusohl, respektíve Besztercebánya. Neviem posúdiť, či je používanie ruského názvu Kyjev na Slovensku len prejav našej národnej nekultúrnosti alebo pretrvávajúceho ruského vplyvu.