Prezident podpísal novelu o Košiciach, ochranca práv podáva podnet na Ústavný súd

Poslanci Andrej Sitkár a Igor Šimko
Zdroj: FB/Igor Šimko

„Roky sa o tomto probléme iba rozprávalo. Dnes už existuje konkrétne riešenie a hlavne – rozhodnú o ňom samotní Košičania. Som rád, že sa nám to podarilo,“ konštatoval poslanec Igor Šimko, ktorý je zároveň splnomocnenec pre odstraňovanie regionálnych rozdielov a Plán obnovy a odolnosti SR so zameraním na východné Slovensko. Dodal, že cieľ reformy je menej byrokracie a viac peňazí pre ľudí. Košice v súčasnosti doplácajú na neprehľadný systém, duplicitu činností úradov a drahú administratívu. „Peniaze obyvateľov majú ísť na cesty, školy, športoviská či pomoc rodinám, nie na udržiavanie nadbytočného systému,“ dodal Igor Šimko.

Košice chválil

Novelou zákona o meste Košice sa zvýši počet viceprimátorov. Z terajších dvoch by sa ich počet rozšíril na troch, pričom nový by riešil racionalizáciu počtu mestských častí. Zvýšiť sa má aj počet poslancov na 51, teda o desať viac, ako je to v súčasnosti. Každá mestská časť by mala „svojho“ poslanca v mestskom zastupiteľstve.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vidí problém v tom, že by každá mestská časť bola „obligatórne zastúpená aspoň jedným poslancom mestského zastupiteľstva“.

Doterajšie znenie zákona o meste Košice mestskému zastupiteľstvu umožňuje vytvárať volebné obvody pri zachovaní rovnosti volebného práva, pričom volebné obvody nefixuje na hranice mestských častí, ktoré majú rozdielne počty obyvateľov, meniace sa v priebehu času. Toto vyčítal v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a napadol ho na Ústavnom súde.

(článok pokračuje pod fotografiou)

Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský, FOTO TASR – Martin Baumann
Zdroj: TASR

„Som presvedčený, že takáto právna úprava (v Bratislave – pozn. red.) je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta, ako aj právo kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva na rovnaký prístup k voleným funkciám,“ upozornil Róbert Dobrovodský, keď sa obrátil na Ústavný súd. Vtedy za dobrý príklad dal práve Košice, bolo to ešte pred prijatím novely.

„Príklad Košíc ukazuje, že rešpektovanie rovnosti volebného práva je možné aj v mestách s mestskými časťami. Súčasná úprava v Bratislave preto nie je nevyhnutná ani neospravedlniteľná,“ doplnil.

Prečítajte si tiež:

Určovanie volebných obvodov podľa hraníc mestských alebo miestnych častí rôznej veľkosti a počtu obyvateľov, s povinným zastúpením každej časti a pevne stanoveným počtom poslancov, spôsobuje, že na jedného poslanca pripadá v obvodoch výrazne odlišný počet obyvateľov. To vedie k nerovnej váhe hlasov medzi obvodmi a teda k rozdielnemu vplyvu na výsledok volieb. Rovnakým spôsobom to obmedzuje rovnocenný prístup kandidátov, lebo na zvolenie za poslanca v jednotlivých obvodoch treba získať značne odlišný počet hlasov.

Verejný ochranca práv zvoláva na stredu (20. 5.) tlačovú besedu, na ktorej bude informovať o podaní na Ústavný súd. „Súčasťou podania je aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení novely zákona o meste Košice, keďže novela môže mať bezprostredný dopad už na najbližšie voľby do orgánov samosprávy obcí,“ priblížil tému novinárom.

Dôležitejšie sú kompetencie

V parlamente kritizoval novelu Ondrej Dostál (SaS ), ktorý poukázal, že niektoré body sú problematické z ústavného hľadiska.

„Niekoľko mesiacov je známe, že verejný ochranca práv namieta spochybnenie rovnosti hlasovacieho práva v komunálnych voľbách vo viacerých mestách, najmä kde existuje viac volebných obvodov. (…) A kým v mestách a obciach, kde je viac volebných obvodov, je to opraviteľné rozhodnutím zastupiteľstva, v prípade Bratislavy je to napísané priamo v zákone. Čiže Bratislava aj keby chcela, tak nemôže inak nastaviť volebné obvody,“ podotkol Dostál. Rovnako to takto mení aj novela zákona o Košiciach.

(článok pokračuje pod fotografiou)

Ondrej Dostál
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Predsedníčka Rady starostov, starostka mestskej časti Nad jazerom a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová sa pýta, prečo sa nepočkalo na výsledky analýzy za 200-tisíc eur, ktorá bude do pár týždňov a dal ju vypracovať magistrát. „To nemá s reformou nič spoločné, nie je to ani o tom, či štyri alebo päť mestských častí. Chýba analytická časť, model financovania a samotná reforma bude stáť milióny,“ povedal. Dodala, že nie je problém, či štyri mestské časti, päť, šesť, sedem. „Nikde pán Šimko nespomína, že kompetencie sú najväčší problém v meste Košice.“

Ako vznikli mestské časti, prečo je ich 22, aké v minulosti boli návrhy na ich počet:

Prečítajte si tiež: