Tridsiatnici prehrávajú boj o normálny život. Na bývanie ani rodinu už platy nestačia
obchodnyregister
2026.05.19.
Mladí sú ťahúňom krajiny, no žije sa im najhoršie. Čo robia nízke platy a vysoké výdavky Slovákom?
Práce pre nich je málo, platy majú nízke a tých, ktorí si nemôžu dovoliť hypotéku, pribúda. Napriek tomu, že mladí ľudia od 25 do 30 rokov sú zásadnou zložkou ekonomiky každej krajiny, na Slovensku sa majú najhoršie. V tomto veku sa zaraďujú do systému – začínajú pracovať naplno po štúdiu aj míňať zarobené peniaze. Hneď prvou životnou výzvou (nielen) slovenských absolventov sa však stane zabezpečenie živobytia z platu, ktorí im tesne pokryje nevyhnutné výdavky.
Podľa Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) by všeobecne Slováci mali zarobiť niečo pod 1 350 eur v hrubom mesačne, aby si mohli dovoliť pokryť štandardné potreby v podobe bývania, jedla, lekárov, dopravy, školy pre deti, oblečenia, účtov za telefón a internetu, ale aj daní, odvodov či nečakaných výdavkov. Ide teda o sumu, ktorú považujú analytici za dôstojnú na normálny život – bez rozhadzovania.
Foto: Shutterstock
Priemerný plat bežného Slováka je štatisticky 1 620 eur, v realite však väčšina zarobí menej – a to najmä ak nemá ani 30 rokov. Pri tejto skupine obyvateľstva je častá aj minimálna mzda, ktorej výška je 915 eur. Dáta portálu Bankrate ukázali, že dnešní mladí narodení medzi rokmi 1997 až 2012 minú polovicu výplaty do 48 hodín od jej príchodu – a to iba na nutné výdavky.
Mladí ľudia s platom absolventa sa tak veľakrát nevedia dostať k svojmu bývaniu, nie to ešte plánovať rodinu či sporiť do rezervy a investovať na dôchodok.
Mladí nezarábajú dosť
Absolventka Nikola (25) pracuje asi pol roka od skončenia vysokej školy a býva v zdieľanom byte v Bratislave. Do hlavného mesta sa prisťahovala za štúdiom a zostala pre prácu, ktorej v jej rodnom Trenčianskom kraji nie je dostatok.
„Na nájom dávam asi 35 percent z príjmu, na jedlo asi 30 percent s tým, že sa snažím stravovať hlavne doma a objednám si jedlo alebo idem do reštaurácie tak raz za týždeň,” priblížila. Iba nutné výdavky ako byt a strava ju stoja viac než polovicu výplaty, pričom zatiaľ živí len seba. Na cestovanie potrebuje 10 percent z platu, rovnak podiel dáva na kozmetiku, oblečenie a podobné položky.
Nikola míňa aj na mimo nevyhnutných výdavkov, čo by malo byť štandardom pre spokojnosť každého človeka. Platí si tiež rôzne aplikácie, využíva športovú kartu od zamestnávateľa s doplatkom a dopraje si aj kávu s kolegami pár krát do týždňa. Avšak môže si to dovoliť iba preto, že býva s ďalšími ľuďmi – sumu za samostatný prenájom by z príjmu neutiahla.
„Stále je to také, že si fakt dávam pozor na čo utrácam a snažím sa šetriť. Výhodou je pre mňa aj to, že väčšinou na víkendy chodím k rodičom kde mám bezplatnú stravu a aj si od nich vždy niečo odnesiem, niekedy obed na dva dni, čo mi tiež vie ušetriť pomerne slušnú sumu. Nikdy si odo mňa nepýtajú peniaze za jedlo,” zdôraznila výhodu podpory mladých ľudí rodinou, ktorú však nemá každý.
Bežný Slovák, najmä ten v produktívnom veku, denne pracuje osem a viac hodín, no napriek tomu si z platu môže dovoliť stále menej. Výplaty nerastú, no ceny bývania aj potravín áno. Slovensko totiž zažíva fenomén nedostatku pracovných možností. Pozícií je dosť, no nedokážu sa v nich uplatniť najmä mladí. Firmy už totiž hľadajú hotových ľudí, teda zamestnancov so skúsenosťami, ktorí nepotrebujú dlhé zaúčanie.
Uchádzačov je oveľa viac, ako ponúkaných miest a uspokoja sa preto aj s horšie platenou, či mimo odborovou prácou. Základné náklady na život však majú rovnako vysoké, ako nadpriemerne zarábajúci.
Naša respondentka Nikola hovorí, že prácu si hľadala asi dva mesiace. „Bolo to celkom náročné, problémom boli hlavne platové podmienky. Pomohlo mi vzdelanie, ale asi aj skúsenosti v podobe brigád, čo som mala počas rokov štúdia,” opísala svoju cestu ku kancelárskej pozícii.
Jedna výzva za druhou
Počet ľudí, ktorým finančný stres znižuje kvalitu života, rastie. „Ľudia vedome odkladajú rozhodnutia ako deti či osamostatnenie, ale zároveň prežívajú vnútorný konflikt – ,chcem, ale nemôžem si to dovoliť’, čo zvyšuje úzkosť aj frustráciu. Typické sú opakujúce sa myšlienky o neistote, čo ak to finančne nezvládnem, ktoré vedú k cykleniu a udržiavajú pocit zaseknutia v živote,” objasnila psychologička Naďa Dudová z platformy K sebe, ako dokáže neistota z peňazí rozhodovať o budúcnosti ľudí.
S tým sa stotožňuje aj Nikola. „Neviem si predstaviť hypotéku. Pri výške cien bytov mi to príde veľmi vzdialené, až abstraktné, premýšľať nad vlastným bývaním. Radšej sa nad tým nezamýšľam, pretože vždy z toho zostanem len smutná a demotivovaná,” dodala.
Podľa údajov štatistického úradu až 7 z 10 ľudí vo veku 18 až 34 rokov žije s rodičmi, čo je druhé najvyššie číslo v únii – pretože dať 800 eur za prenájom jednoizbáku v Bratislave nemôže a niekedy ani nechce každý.
„Keby som si dokázala nájsť slušnú prácu, ktorá by ma ako tak bavila v okolí bydliska mojich rodičov, tak by som sa od nich pravdepodobne ešte neodsťahovala. Nájmy sú šialené. Pamätám si, že keď som sa prvý krát v roku 2020 odsťahovala od rodičov kvôli škole, tak som platila sa veľmi podobný byť v akom bývam dnes mesačne o 120 eur menej,” zdôraznila Nikola.
Aj keď niekto z mladšej generácie siahne na kúpu vlastného bývania, tak často berú hypotéku úplne na doraz – teda po zaplatení splátky musia mať ostatné výdavky vyrátané na euro presne. Finančný poradca z Financopédie Filip Schlossler hovorí, že typicky si človek nastaví financovanie bývania na maximum toho, čo mu banka dovolí. „No národná banka predčasom zaviedla povinnú minimálnu rezervu (40 percent z čistého príjmu), ktorá musí dlžníkom ostať po zaplatení všetkých záväzkov a odrátaní životného minima,” pripomenul Schlosser.
Čítajte viac Na Slovensku bohatneme na drahom bývaní. Investičné byty sú čoraz bežnejšie, kto si môže tento trend dovoliť? Slováci s vyšším vzdelaním vo veku 25 až 40 rokov, teda už tí zakladajúcich rodiny, sa radšej odsťahujú za mesto. Dôvodom je, že ak už idú do vlastného, kúpia si tam väčšie bývanie za menej. „Napríklad v Stupave alebo Pezinku dokážete kúpiť za tú istú cenu až o polovicu väčší byt ako v širšom centre Bratislavy,” uvádza príklad expert na bývanie zo Slovenskej akadémie vied Ján Výbošťok.
Úzkosť z finančnej tiesne
Generáciam pred nami sa síce podarilo získať bývanie aj skôr ako v 30-ke, následne uživiť rodinu a ešte aj odkladať bokom, no tieto časy sú už iba sentimentom. Systém štátu bol totiž orientovaný na budovanie – každé dieťa bolo v socializme vnímané ako budúca pracovná sila a tomu sa prispôsobovala aj dostupnosť bývania, či škôlok.
Ľudia narodení po 97. roku však nemajú družstevné byty a čelia tomu, že suma za štvorcový meter narástla za poslednú dekádu o 120 percent. Iba päť rokov dozadu sa dal kúpiť pôvodný jednoizbový byt v takom bratislavskom Lamači za 90-tisíc eur. Teraz nestačí ani 150-tisíc. Výplaty však po piatich rokoch zásadne vyššie nie sú, priemerný plat pritom od roku 2021 stúpol iba o 400 eur.
Poradca má množstvo mladých klientov, ktorým berú iba základné výdavky na chod domácnosti, aj tej bezdetnej, väčšinu príjmu – pretože v realite nemajú ani priemerný slovenský plat. Náklady sa týkajú nielen hypotéky, ale aj doplnkových úverov, aby to vlastné bývanie vôbec mohli kúpiť.
Z trhu preto miznú ako prvé. Ostatným tak zostanú novostavby, ktoré stoja aj 6-tisíc eur za m2.
„V minulosti viac ľudí bývalo vo vlastnom bez veľkého úveru – mali družstevné, či zdedené byty,” uviedol s tým, že náklady na bývanie minulej generácie boli tiež značne nižšie. Dnešní mladí tak nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ako ich rodičia.
Počas svojej praxe si všimol, že finančný tlak z nedostatku peňazí na priemerný život napriek stabilnej práci vplýva na správanie ľudí.
„Objavujú sa ľudia, ktorí majú stabilnú prácu, no napriek tomu pociťujú nespravodlivosť a zlyhanie, pretože ich príjem nepokrýva očakávaný životný štandard. To sa premieta do zníženej sebaúcty a porovnávania sa s rovesníkmi, čo ešte viac prehlbuje nespokojnosť. Z terapeutického hľadiska potom pracujeme najmä s toleranciou neistoty, katastrofickými scenármi a s tým, aby klient neodkladal život úplne, ale robil aj v obmedzených podmienkach malé, realistické kroky vpred,” potvrdila Dudová.
Finančný tlak nie je iba pojem, ale denná realita väčšiny slovenských tridsiatnikov. Dlhodobé finančné problémy vytvárajú neustály pocit, že človek žije v napätí aj keď sa nič nedeje – mozog akoby nevypol z režimu prežitia. Časté sú potom úzkostné myšlienky, katastrofické scenáre a pocit straty kontroly, pomenúva psychologička prejavy peňažnej tiesne.
„V praxi pozorujem, že sa u klientov postupne vyčerpáva psychická energia, zhoršuje sa spánok a klesá schopnosť robiť rozhodnutia. Mnohí ľudia si situáciu berú osobne, čo môže viesť k pocitom zlyhania a zníženej sebaúcte. Ak takýto problém trvá dlhodobo, môže viesť až k úzkostným poruchám alebo depresii,” dodala.
Čítajte viac Bývanie na Slovensku už lacnejšie nebude. Mladým ostávajú menšie byty za ceny domov, experti vinia štát Dopady na zdravie dokážu byť až fyzické. „V terapii často vidím ľudí, ktorí majú neustále napätie v tele, problém so spánkom a večer si v hlave prehrávajú scenáre ,čo ak nezaplatím’,” vymenovala Dudová. Stretáva sa aj s ťažkým sústredením či rozhodovaním pri jednoduchých veciach – aké jedlo uvariť, ktoré oblečenie si vybrať.
„Pretože veľká časť mentálnej kapacity je viazaná na finančné obavy. Niektorí ľudia sa začnú vyhýbať realite, napríklad odkladajú otvorenie účtov alebo ignorujú správy o peniazoch, čo stres ešte zhoršuje. Vo vzťahoch sa to prejavuje konkrétne: hádky o výdavkoch, výčitky typu ,kto za to môže’, hľadanie vinníka alebo postupné emočné odcudzenie,” varovala psychologička.
Rezerva je luxus
Pri takomto nastavení financií ide väčšina ľudí od výplaty k výplaty. Nikola je bezdetná a ako uviedla, zostáva jej 100 až 150 eur mesačne, ktoré si odkladá. „Všeobecne na Slovensku stále platí, že veľká časť ľudí nesporí pravidelne vôbec alebo len to, čo zostane na konci mesiaca. Tí disciplinovanejší investujú pri nižších príjmoch 30 – 100 eur mesačne, stredná príjmová trieda investuje 100 – 300 eur mesačne a viac,” uviedol odborník na financie.
Podľa dát únie, množstvo Európanov, vrátane Slovákov, nemá odložené na zubára či nový spotrebič, ak sa starý pokazí. Respondentka uviedla, že nemá problém z výplaty vyžiť do konca mesiaca, no nedokáže odložiť takú sumu, ktorá by jej pomohla v širšom kontexte – napríklad našetriť zálohu na nehnuteľnosť.
„Snažím sa aj budovať rezervu, ale nie sú to také čiastky, že by som si vedela predstaviť niekedy našetriť na vlastné bývanie, alebo podobne. Skôr šetrím na menšie ciele – ako napríklad na dovolenku, či staršie auto,” poukázala na realitu mnohých Slovákov.