Péter Magyar chce zachrániť demokraciu tým, o čo sa naposledy pokúšal Vladimír Mečiar (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.05.19.
Brániaca sa demokracia má v prípade ohrozenia možnosť ohnúť hranice toho, čo je demokratické. No Magyar sa dostáva na šikmú plochu. Účelové zmeny ústavy sú vždy rizikové.
Na prvé počutie bude nasledujúce prirovnanie znieť absurdne a niektorých čitateľov azda aj pobúri, ale situácia v Maďarsku, kde Péter Magyar po šestnástich rokoch orbanizmu pomaly obnovuje demokraciu, môže v niečom pripomínať polovicu 90. rokov, keď Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara nedávno vybojovanú demokraciu postupne rozkladalo.
Vzdaj sa v mene demokracie
Parlament môže po voľbách vyšetrovať činnosť prezidenta a ak dospeje k záveru, že „porušil ústavu, ja si myslím, že áno, tak je povinnosť parlamentu prezidenta odvolať, na čo je potrebných 90 hlasov,“ povedal predseda vlády na mítingu HZDS v septembri 1994. Bolo to o pol roka neskôr po tom, čo kritický prejav Michala Kováča viedol k vysloveniu nedôvery Mečiarovej vláde.
„Ďalej môže parlament prezidentovi skrátiť funkčné obdobie, na čo potrebuje 90 hlasov, môže prezidentovi vysloviť nedôveru, na čo potrebuje 76 hlasov, môže rozhodnúť o vypísaní referenda o tom, či má prezident zotrvávať vo svojej funkcii, na čo je treba 76 hlasov, ale najkrajšou by bola piata možnosť, keby pán prezident sám dobrovoľne a čo najskôr odstúpil,“ dodal Mečiar.
Prečítajte si tiež:
Mečiar sa správal ako neobmedzený vládca, ale ústavnú väčšinu nemal, a tak aspoň 80 koaličných poslancov prijalo v máji 1995 uznesenie, ktorým Národná rada vyslovila prezidentovi nedôveru, hoci ústava nič také neumožňovala. Naopak, takýto postup parlamentu sa podľa ústavného právnika Mariána Gibu dá považovať nielen za protiústavný, ale aj za prekročenie právomocí.
Politické grémium HZDS potom prijalo uznesenie, ktorým Kováča vyzvalo, aby sa „v záujme pluralitnej demokracie vzdal postu prezidenta“. Niečo podobné skúša nový maďarský premiér. Prezidenta Tamása Sulyokaa vyzýva, aby dobrovoľne rezignoval do 31. mája, inak ho odvolá. Hlava štátu sa mu bridí až tak, že pri menovaní svojej vlády sa Magyar postavil tak, aby nemohol byť s prezidentom na fotografii. Aby ho vraj potom „nemusel retušovať“, odkázal.
Bábka skrachovaného systému
„Zopakoval som mu, že v mojich očiach a v očiach maďarského ľudu je nehodný stelesňovať jednotu maďarského národa a neschopný zabezpečovať zákonnosť,“ povedal Magyar ako víťaz volieb po stretnutí s prezidentom v apríli. „Musíte odísť a odídete,“ reagoval Magyar na sociálnych sieťach už ako premiér po tom, ako Sulyok vyhlásil, že nevidí dôvod na to, aby rezignoval.
Prezidenta označil za „bábku skrachovaného systému“, a ktorý väčšina Maďarov jednoznačne odmietla. Sulyok počas dvoch rokov vo funkcii podľa Magyara neobstál v žiadnej ľudskej, právnej i politickej skúške vhodnosti „Maďarský ľud vás vníma ako prekážku zmeny a vybudovania funkčného a ľudského Maďarska,“ tvrdí. A ľud si naozaj myslí niečo podobné.
Prečítajte si tiež:
Podľa prieskumu inštitútu 21 Kutatóközpont by až 78 percent z tých, ktorí chcú, aby prezident rezignoval, bolo za to, aby ho parlament odvolal, ak to neurobí. To predstavuje 52 percent z celej vzorky. Za takéto riešenie je až 77 percent voličov Magyarovej Tiszy. Len necelá tretina všetkých respondentov si želá, aby nerezignoval a dokončil svoj mandát.
Magyar má len jeden problém – Sulyoka parlament len tak odvolať nemôže. Ústava to totiž neumožňuje. Hoci maďarského prezidenta volí dvojtretinová ústavná väčšina parlamentu, podľa základného zákona ho možno zbaviť funkcie, len ak počas svojho funkčného obdobia zámerne poruší ústavu alebo iný zákon. A ani potom to nejde vôbec jednoducho.
Pochybná slovenská poistka
Konanie sa začína na návrh minimálne pätiny poslancov, no musí ho schváliť ústavná väčšina, teda dve tretiny. Tú Tisza má aj s rezervou, no o samotnom zbavení funkcie rozhoduje až ústavný súd. Systém je teda veľmi podobný ako na Slovensku. Keďže funkčné obdobie sudcov je dvanásťročné, a Viktor Orbán vládol od roku 2010, je jasné, že všetci pätnásti boli zvolení hlasmi Fideszu.
Tých chce Magyar vymeniť tiež (a takisto generálneho prokurátora či šéfa štátnych audítorov), no tentoraz sa nemieni zdržiavať konaním na ústavnom súde a riskovať neúspech. Ústavnú väčšinu chce využiť na to, aby zmenil ústavu a zaviedol možnosť odvolania prezidenta parlamentom. To by samo osebe nemuselo byť problematické. Hlavu štátu by odvolával orgán, ktorý ho volil.
Prečítajte si tiež:
Ako naznačil už citát Vladimíra Mečiara, možnosť odvolania prezidenta Národnou radou kedysi bola aj v našej ústave. Podľa jej pôvodného znenia mohol parlament prezidenta odvolať, ak vyvíjal činnosť smerujúcu proti zvrchovanosti alebo územnej celistvosti Slovenskej republiky, alebo činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického ústavného zriadenia. Návrh podávala nadpolovičná väčšina poslancov, na schválenie bolo treba ústavnú deväťdesiatku.
Na papieri to znie ako poistka na ochranu našej štátnosti a demokracie, ale nemusíte byť odborník na právo, aby ste videli, ako ľahko sa dalo toto ustanovenie zneužiť. „Problematické je samotné vymedzenie skutkov, ktoré môžu viesť k odvolaniu hlavy štátu. Tieto boli formulované veľmi všeobecne a navyše neboli ani nikde v ústave vymedzené,“ tvrdí ústavný právnik Marek Domin.
Niečo by na neho našili
Ešte väčší nedostatok však ústavný právnik videl v tom, že o odvolaní rozhodoval politický orgán. Národná rada je podľa Domina „arénou politického súperenia“, a tak ak by nesúhlasila s konaním prezidenta a so spôsobom, akým vykonáva svoju funkciu, nebolo by ťažké predstaviť si, že by toto konanie poslanci „napasovali“ na jeden zo skutkov, za ktoré môžu hlavu štátu odvolať.
Ak by mal Vladimír Mečiar viac šťastia alebo submisívnejšiu opozíciu, Michal Kováč by svoj mandát takmer určite nedokončil. Keďže ústava nikde nedefinovala, v čom spočíva činnosť smerujúca k odstráneniu demokratického ústavného zriadenia, o tom, čo to bude, by rozhodovala ústavná väčšina.
Prečítajte si tiež:
Niečo by už na neho našla alebo skôr našila. Možnosť parlamentu odvolať prezidenta nemusí demokraciu chrániť. Za istých okolností ju sama môže ohroziť. Napokon, Mečiar už v roku 1994 tvrdil, že Kováč porušil ústavu. Potrebných 90 hlasov sa však nikdy nenašlo, a tak namiesto odvolania mu necelé štyri mesiace po tom, ako parlament vyslovil prezidentovi nedôveru, uniesli syna do Rakúska.
Navyše, ani princíp, že ak parlament prezidenta do funkcie zvolil, má právo ho aj odvolať, nie je vytesaný do kameňa. V Česku volil hlavu štátu až do roku 2013 parlament, no podľa ústavy poslanci nikdy nemali možnosť odvolať ho. Naopak, od začiatku uvádzala, že prezident republiky sa za výkon svojej funkcie nezodpovedá.
Magyar na šikmej ploche
„Ministerstvo spravodlivosti a vláda budú prijímať všetky rozhodnutia v rámci právneho štátu, pričom budú zachovávať ústavné záruky,“ vyhlásila na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom nová ministerka spravodlivosti Márta Görög. „Ústavné záruky a záruky právneho štátu budú mať prioritu,“ tvrdí.
Nuž, dodržať ústavné záruky bude s ústavnou väčšinou pomerne jednoduché. Ak ústava nebude vyhovovať zámerom novej vlády, alebo im bude priamo prekážať, parlament ju prosto zmení. Na jednej strane chápeme, aké náročné bude obnoviť liberálnu demokraciu, respektíve právny štát v Maďarsku. Po šestnástich rokoch orbanizmu sa to bez ráznych krokov nezaobíde.
Prečítajte si tiež:
Brániaca sa demokracia má v prípade ohrozenia svojej existencie možnosť ohnúť hranice toho, čo je demokratické. No Magyar sa dostáva na pomerne šikmú plochu. Účelové zmeny ústavy sú vždy nebezpečné. Navyše prinášajú riziko, že sa budú dať zneužiť aj na iné účely, než ich tvorcovia pôvodne zamýšľali.
A keďže aj sám Magyar priznáva, že Sulyok bol iba Orbánovou bábkou, nie tvorcom nedemokratického systému, prípadná novela ústavy bude musieť formulovať možnosť odvolať prezidenta dostatočne široko, aby sa do nej jeho „zlyhania“ zmestili. To, na čo sa chystá Magyar, za týchto okolností vyzerá ako zavedenie ďalšej protiváhy do systému deľby moci.
Nech rozhodne ľud
Ak by však to isté zavádzal Viktor Orbán, vyzeralo by to ako odstránenie ďalšej poistky, ktorá má chrániť demokraciu. No ak by to vyzeralo zle, ak by to presadzoval Orbán, mali by sme to vnímať rovnako aj vtedy, ak to robí Magyar. Zámer ústavodarcu je dôležitý, no obsah zmien je ešte dôležitejší. Ústavnosť či protiústavnosť sa neposudzuje podľa toho, kto ju vymyslel.
Ani Mečiarove pokusy znepríjemniť výkon funkcie Michalovi Kováčovi neboli nesprávne iba preto, že Kováč vykonával svoj mandát v zmysle ústavy a staval sa na stranu demokracie, ale aj preto, lebo samy osebe odporovali princípom demokracie a právneho štátu. Boli by rovnako zlé, aj keby bol Kováč iba submisívnou bábkou premiéra.
Prečítajte si tiež:
Okrem toho, vyzývať z pozície premiéra hlavu štátu na odstúpenie a dávať mu ultimáta tiež nie je prvok, ktorý by sme v demokracii založenej na spolupráci ústavných činiteľov chceli vidieť. Ak by to urobil Orbán, bolo by to označované za autoritárske či diktátorské maniere. A odvolávať sa pri takomto vážnom zásahu do ústavy na vôľu ľudu je nebezpečná cesta.
Politikov, ktorí argumentujú ľudom, nevoláme demokrati, ale populisti. Len populisti si myslia, že iba oni zastupujú skutočný ľud, vedia, čo naozaj chce, a to ich oprávňuje dokonca aj meniť ústavu. Jeden populista už Maďarsku šestnásť rokov vládol. Magyar môže zmeniť ústavu inak. Ak si maďarský ľud naozaj myslí, že Sulyok zlyhal, nech o tom rozhodne sám.
Tisza by mu mala dať možnosť odvolať prezidenta v ľudovom hlasovaní ako u nás. A rovnako ako u nás by mala do ústavy zakotviť, že ak prezidenta ľud neodvolá, hlava štátu rozpustí parlament. Moc by mala byť spojená so zodpovednosťou, aj keď máte ústavnú väčšinu. Lebo inak neobnovujete demokraciu. Iba si ju prispôsobujete pre seba. Péter Magyar i všetci ostatní Maďari by mali na to pamätať, aj keď eufória zo zmeny režimu vyprchá.